Žalmy - 22

1. Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Jelenica rannej zory. Žalm Dávidov.

2. Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?! Ďaleko sú od môjho spasenia slová môjho kriku.

3. Môj Bože, volám vodne, a neodpovedáš; volám vnoci, a niet mi utíšenia.

4. Ale ty si svätý, ktorý tróniš na chválach Izraelových.

5. V teba dúfali naši otcovia; dúfali, a vyslobodzoval si ich.

6. Na teba kričali a boli vytrhnutí; v teba dúfali a nehanbili sa.

7. Ale ja som červ a nie človek; som potupou človeka a opovržený od ľudu.

8. Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, otvárajú posmešne ústa, pokyvujú hlavou

9. a hovoria: Uvalil svoju vec na Hospodina; nech ho vyslobodí; nech ho vytrhne, lebo veď má v ňom záľubu!

10. No, isteže si ty ten, ktorý ma vytiahol zo života matky, ten, ktorý spôsobil to, aby som mal nádej, keď som bol ešte len na prsiach svojej matky.

11. Na teba som uvrhnutý od narodenia; od života mojej matky si ty mojím silným Bohom.

12. Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo je blízke súženie, a preto, že nieto spomocníka.

13. Obkľúčilo ma množstvo juncov, silní býkovia bázanskí ma obstúpili.

14. Otvárajú na mňa svoje ústa jako lev, trhajúci a revúci.

15. Som rozliaty jako voda; rozstúpily sa všetky moje kosti. Moje srdce je ako vosk; taje v mojich vnútornostiach.

16. Moja sila je vyschlá jako črep, a môj jazyk je prilepený na moje ďasná, a ešte ma položíš do prachu smrti.

17. Lebo ma obkľúčili psi; rota zlostníkov ma obkolesila; prebodli moje ruky i moje nohy.

18. Počítam všetky svoje kosti, a oni hľadia a dívajú sa mi.

19. Delia si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hádžu los.

20. Ale ty, ó, Hospodine, sa nevzďaľuj! Moja silo, pospieš mi na pomoc!

21. Vytrhni moju dušu od meča, z ruky psa moju jedinú!

22. Zachráň ma od úst ľva! Však keď som volal od rohov jednorožcov, ohlásil si sa mi.

23. Budem rozprávať o tvojom mene svojim bratom, vprostred shromaždenia ťa budem chváliť!

24. Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, chváľte ho! Všetko semä Jakobovo, oslavujte ho! A bojte sa ho, všetko semä Izraelovo!

25. Lebo neopovrhuje utrápeným a neoškliví si jeho trápenia ani neskrýva pred ním svojej tvári, ale keď pokorne volá k nemu, počuje.

26. Od teba je moja chvála vo veľkom shromaždení. - Svoje sľuby splním pred tými, ktorí sa ho boja.

27. Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a tí, ktorí hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. Nech žije vaše srdce až naveky!

28. Rozpamätajú sa a navrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme. A všetky čeľade národov sa budú klaňať pred tebou.

29. Lebo Hospodinovo je kráľovstvo, a on panuje nad národami.

30. Jesť a klaňať sa budú všetci tuční zeme; pred ním sa sklonia všetci, ktorí sostupujú do prachu, a nikto z nich nezachová svojej duše živej.

31. Semeno, ktoré mu bude slúžiť, bude pripočítané Pánovi v každom veku.

32. Prijdú a budú zvestovať jeho spravedlivosť ľudu, ktorý sa narodí, že on to učinil.