Služba Ewalda Franka je neoddeliteľne spojená so službou Williama Branhama, skutočne je priamym nasledovaním misijného poverenia, ktoré začalo službou br. Branhama. Br. Frank bol povolaný do služby priamym povolaním Pána. Nebol poslaný žiadnou denomináciou, a tak môže kázať čisté a neskreslené Slovo Božie, ako to bolo za dní apoštolov. 

Počas viac ako 50 rokov jeho služby Pánu boli tisíce veriacich vo viac ako 156 krajinách požehnané Slovom Božím, ktoré im priniesol tento pokorný služobník Boží. 

Misionár Ewald Frank sa narodil v roku 1933 v okrese Gdansk, v západnom Prusku (dnešné územie Poľska). Vyrastal medzi nemeckými a poľskými deťmi, a tak dodnes hovorí plynule poľsky. Od roku 1945 žije na území Spolkovej republiky Nemecko. Tu v rokoch 1951 – 1955 študoval na rôznych biblických seminároch a v januári 1956 sa stáva kazateľom, odchádza však do USA a Kanady.
V roku 1959 sa vracia do Nemecka a zakladá tu misijné dielo Freie Volksmission (Slobodná ľudová misia). Touto misijnou prácou nadväzuje obzvlášť na službu amerického kazateľa Williama M. Branhama, ktorý je známy organizovaním masových evanjelizačných zhromaždení, pri ktorých došlo k mnohým preukázateľne zdokumentovaným uzdraveniam aj nevyliečiteľne chorých ľudí.
Od roku 1959 do roku 1964 sa spoločenstvo v nemeckom Krefelde pod vedením E. Franka rozrástlo zo 14 na 250 ľudí. V roku 1964 vydáva misionár E. Frank svoju prvú knihu „Koncil Boží“ a odchádza na prvú veľkú misijnú cestu po Indii. Od roku 1968 do roku 1978 prináša Rádio Luxemburg pravidelné 20-minútové nedeľné kázania E. Franka pre nemecky hovoriacich poslucháčov. 11. januára 1987 obdržal misionár E. Frank za svoje dielo „Boh a Jeho plán s ľudstvom“ čestný doktorát teológie od North West University v Londýne.
V roku 1989 vydal E. Frank knihu „Tradičné kresťanstvo – pravda alebo klam?“ a v roku 1993 za ňou nasledovala rozsiahla štúdia venujúca sa poslednej knihe Biblie – Zjaveniu – „Zjavenie kniha so siedmimi pečaťami?!“.
V roku 1996 v spolupráci s televíznou spoločnosťou ARQ MOND CLASSIC Ltd. vznikol televízny seriál „Úvahy o Biblii I.“, v ktorom misionár E. Frank rozoberá jednoduchým a prístupným spôsobom biblické zásady všeobecne známe ako Desatoro prikázaní.

O svojom povolaní píše Ewald Frank v Okružnom liste z roku 2000 pod názvom „40 neobyčajných rokov“:
„Boh, ten Pán, určil, že ako najmenší z Jeho služobníkov som dostal veľký podiel na zvestovaní Slova na celom svete. Čo vo mne videl neviem, zrejme to bolo to, čo do mňa sám vložil, pretože som nič potrebného pre Neho nepriniesol. V Jeho suverénnom, neovplyvniteľnom panovaní sa Bohu, nášmu Pánovi, zaľúbilo dať mi 2. apríla 1962 priame poverenie tak, ako ho obdržali len proroci a apoštoli. Aj ja môžem svedčiť to isté s rovnakou Božou pravdivosťou, s akou o svojom povolaní a poslaní svedčil Pavol. On mohol presne povedať – a ja to môžem vďaka Bohu tiež – kde a kedy sa to stalo, mohol popísať doslovné znenie a podrobnosti. Pre mňa má dokonca význam, že on to povolanie počul vo svojom materskom hebrejskom jazyku z úst vzkrieseného a osláveného Pána (Sk. 26:14). S rovnakou istotou môžem dosvedčiť, že som ten premocný, prenikavý, rozkazujúci hlas toho vzkrieseného Pána počul vo svojej materskej reči: „Môj služobník, tvoj čas pre toto mesto čoskoro pominie. Ja ťa pošlem do iných miest zvestovať moje Slovo.“
Ten hlas prichádzal zhora z pravej strany. Bezvládne som sa zrútil a padol naľavo tvárou k zemi. Aj Pavol pri svojom stretnutí s Pánom padol na zem (Sk. 9:4). V nasledujúcom okamžiku som bol vzatý z tela a videl som z inej dimenzie, ako som tam v tej miestnosti stál a s rukami natiahnutými pred seba hovoril: „Pane, nebudú ma počúvať. Oni majú všetkého hojnosť, žijú v prepychu.“ Ale Pán odpovedal: „Môj služobník, príde čas, kedy ťa budú počúvať. Zaobstarajte si potraviny, pretože nastane veľký hlad. Potom budeš stáť uprostred ľudu a rozdávať pokrm!“ Posledné slová z tohto nebeského povolania zneli: „Môj služobník, nezakladaj žiadne lokálne zbory a nevydávaj žiaden spevník, pretože to je znamenie denominácie.“ Všetky slová tohto svedectva sú pravdivé práve tak, ako každé slovo Pavla o jeho povolaní v Biblii. 

Od začiatku sedemdesiatych rokov sa anglické kázne brata Branhama rozosielajú nielen z Jeffersonville, ale aj pod vedením Dona Bablitza z Edmontonu v Kanade. V júli 1975 pri mojej návšteve prišiel ku mne a oznámil mi, o ktoré krajiny bolo postarané, a povedal, ako je uchvátený tým, že rozširujem tú zvesť do celého sveta. Potom povedal: „Brat Frank, službu brata Branhama nachádzame v Biblii. Ako je to s tvojou službou? Je tiež dokázaná v Biblii?“ Nikdy som o tom nerozmýšľal a odpovedal som: „Prestaň, to nevrav! Ako by mohla byť moja služba v Biblii?“
Ale na druhý deň skoro rána, práve keď som sa chystal vziať do rúk Bibliu, aby som si z nej čítal, počul som ten istý hlas Pána: „Môj služobník, určil som ťa podľa Matúša 24 na to, aby si rozdával pokrm.“ Až do tej chvíle bola pre mňa 24. kapitola Matúša len kapitolou, v ktorej Pán hovoril o konečnom čase, o vojnách, zemetraseniach, hlade, falošných prorokoch a falošných Kristoch a tiež o Izraeli ako o figovom strome, ktorý vypučí. Bol som hlboko pohnutý, keď moje oči padli priamo na to miesto a ja som čítal verše 45-47: „Ktože je teda tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas? Blahoslavený ten sluha, ktorého keď príde jeho pán, nájde tak robiť. Amen vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojim majetkom.“ To bolo zjavenie zodpovedajúce Písmu, skutočný odkaz pre mňa, pretože keby táto záverečná služba nebola založená na zasľúbení, potom by predsa nemala žiadnu legitimitu v spásnych dejinách, žiadne oprávnenie na svoju existencie.“