'
Predchádzajúca kapitola

Ester - 1

1. A stalo sa vo dňoch Ahasvera (To bol ten Ahasver, ktorý kraľoval od Indie až po Ethiopiu, nad sto dvadsiatimi a siedmimi krajinami),

2. že v tých dňoch, keď sedel kráľ Ahasver na tróne svojho kráľovstva, ktorý bol na hrade Súsane,

3. v treťom roku svojho kraľovania, urobil hostinu všetkým svojim kniežatám a svojim služobníkom. Vojsko Peržanov a Médov, veľmoži a kniežatá jednotlivých krajín boli pred ním,

4. keď ukazoval bohatstvo slávy svojho kráľovstva a skvosty, nádheru svojho veličenstva, za mnoho dní, za sto osemdesiat dní.

5. A keď sa vyplnily tie dni, urobil kráľ všetkému ľudu, ktorý sa nachádzal na hrade Súsane, od najväčšieho do najmenšieho, hostinu, ktorá trvala sedem dní, v nádvorí, v zahrade paláca kráľovho.

6. Boly tam na kmentových a šarlatových povrázkoch pripevnené biele, zelené a hyacintovomodré čalúny, na strieborných krúžkoch a na stĺpoch z bieleho mramoru, lože, zlaté a strieborné, na dlažbe zo zeleného, bieleho, žltého a čierneho mramoru.

7. A nápoj podávali v zlatých nádobách, a to v nádobách iných a iných, a kráľovského vína hojne, podľa kráľovej veľkej možnosti.

8. Ale sa pilo podľa nariadenia: nikto nenútil; lebo tak bol naložil kráľ všetkým správcom svojho domu, aby urobili každému podľa toho, jako sa ktorému bude ľúbiť.

9. I kráľovná Vasta spravila hostinu ženám v kráľovskom dome, ktorý patril kráľovi Ahasverovi.

10. Potom siedmeho dňa, keď sa bolo rozveselilo srdce kráľovo vínom, rozkázal Mehúmanovi, Bizetovi, Charbonovi, Bigtovi a Abagtovi, Zetarovi a Karkasovi, siedmim komorníkom, ktorí slúžili pred kráľom Ahasverom,

11. aby doviedli kráľovnú Vastu pred kráľa v kráľovskej korune, aby ukázal národom a kniežatám jej krásu, preto že bola pekného vzozrenia.

12. Ale kráľovna Vasta odoprela prijsť na slovo kráľovo, ktoré poslal po komorníkoch. Vtedy sa veľmi rozhneval kráľ, a jeho prchlivosť horela v ňom ako oheň.

13. A kráľ povedal mudrcom, znajúcim časy (lebo tak sa riešila vec kráľova, pred všetkými znalými zákona a práva;

14. a najbližší k nemu bol Karšena, Šetár, Admata, Taršíš, Meres, Marsena a Memúchan, sedem kniežat, perzských a médskych, ktorí hľadeli na tvár kráľovu a ktorí sedeli na prvom mieste v kráľovstve):

15. Čo urobiť podľa zákona kráľovnej Vaste, keď nevykonala rozkazu kráľa Ahasvera, vyriadeného po komorníkoch?

16. Vtedy povedal Memúchan pred kráľom a pred kniežatami: Nie len proti samému kráľovi prehrešila sa kráľovna Vasta, ale aj proti všetkým kniežatám a proti všetkým národom, ktoré sú vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera.

17. Lebo to, čo urobila kráľovná, roznesie sa ku všetkým ženám, a bude to na to, aby pohŕdly svojimi mužmi vo svojich očiach, keď povedia: Kráľ Ahasver rozkázal doviesť kráľovnú Vastu pred seba, a neprišla.

18. Áno, už tohoto dňa to budú hovoriť kňahyne Peržanov a Médov, ktoré počuly o tom, čo urobila kráľovná, všetkým kniežatám kráľovým, a naplodí sa hojne opovrženia a hnevu.

19. Jestli sa tedy vidí kráľovi za dobré, nech vyjde kráľovský rozkaz zpred jeho tvári, a nech sa to napíše medzi zákony Peržanov a Médov, aby toho nikto neprekročil, že Vasta neprijde viacej pred kráľa Ahasvera, a jej kráľovstvo nech dá kráľ jej družke, ktorá je lepšia než ona.

20. A keď sa počuje výrok kráľov, ktorý dá vyhlásiť po celom svojom kráľovstve, lebo je veľké, dajú všetky ženy svojim mužom úctu, od najväčšieho do najmenšieho.

21. A slovo bolo dobré v očiach kráľa i kniežat. A tak učinil kráľ podľa slova Memúchanovho.

22. A rozoslal listy do všetkých krajín kráľových, do každej krajiny jej vlastným písmom a ku každému národu v jeho vlastnom jazyku, aby bol každý muž pánom vo svojom dome a hovoril to jazykom svojho ľudu.

Ďaľšia kapitola