Príslovia - 1

1. Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa,

2. poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti,

3. dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti,

4. dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť.

5. Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať.

6. Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým.

7. Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni.

8. Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.

9. Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.

10. Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ!

11. Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny;

12. pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy;

13. najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou.

14. Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec.

15. Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka!

16. Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv.

17. Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca.

18. Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; skrývajú sa proti svojim dušiam.

19. Také sú cesty každého, kto dychtí po zisku; zisk odníma dušu svojho pána.

20. Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach.

21. Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči:

22. Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť?

23. Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová!

24. No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima;

25. ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli,

26. preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete;

27. keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť.

28. Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú,

29. zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej;

30. nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním,

31. a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád.

32. Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí.

33. Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.