Žalmy - 109

1. Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. Bože mojej chvály, nemlč!

2. Lebo ústa bezbožníka a ústa ľsti sa otvorily proti mne; hovoria so mnou lživým jazykom.

3. Obkľúčili ma slovami nenávisti a bojujú proti mne bez príčiny.

4. Za moju lásku útočia na mňa a ja mám len modlitbu.

5. A skladajú na mňa zlé za dobré a odplácajú mi nenávisťou za moju lásku.

6. Ustanov nad ním bezbožníka, a satan nech mu stojí po jeho pravej ruke.

7. Keď sa bude súdiť nech vyjde zpred súdu jako bezbožný a jeho modlitba nech mu je hriechom.

8. Jeho dní nech je málo; jeho úrad nech vezme iný.

9. Jeho synovia nech sú sirotami, a jeho žena nech je vdovou!

10. Jeho synovia nech sú tulákmi, nech žobrú a nech hľadajú svoj chlieb zo svojich spustlých bývanísk.

11. Nech shabe úžerník všetko, čo má, a to, čo nadobudol úlisnou prácou, nech rozchvátajú cudzí.

12. Nech nemá nikoho, kto by mu preukázal milosť, ani nech nie je toho, kto by sa zmiloval nad jeho sirotami.

13. Jeho potomstvo nech vytnú, a v druhom pokolení nech je vyhladené ich meno!

14. Nech sa pamätá na neprávosť jeho otcov pred Hospodinom, a hriech jeho matere nech nie je vyhladený!

15. Nech sú stále pred Hospodinom, a nech vytne ich pamiatku zo zeme,

16. pretože nepamätal na to, aby činil milosť, ale prenasledoval človeka, biedneho a chudobného a zbitého srdcom, aby ho zavraždil.

17. A keďže miloval kliatbu, nech tedy prijde na neho; nemal záľuby v požehnaní, nuž nech sa vzdiali od neho.

18. A tak oblečie kliatbu jako svoj odev, a vojde do jeho vnútorností jako voda a jako olej do jeho kostí.

19. Nech mu je ako rúcho, ktorým sa odeje, a jako opasok, ktorý opáše navždy.

20. To bude odplatou od Hospodina tých, ktorí útočia na mňa, a tých, ktorí hovoria zlé proti mojej duši.

21. Ale ty, Hospodine, môj Pane, učiň so mnou podľa svojej lásky pre svoje meno; lebo tvoja milosť je dobrá; vytrhni ma!

22. Lebo som biedny a chudobný, a moje srdce je zranené vo mne.

23. Jako tôňa, keď sa nachyľuje, ta idem; striasajú ma jako kobylku.

24. Moje kolená klesajú od pôstu, a moje telo schudlo.

25. A ja som im za potupu; keď ma vidia, kývajú svojou hlavou.

26. Pomôž mi, Hospodine, môj Bože! Zachráň ma podľa svojej milosti,

27. aby poznali, že je to tvoja ruka, že si to ty učinil, Hospodine!

28. Nech oni zlorečia, ale ty dobroreč. Keď povstanú, nech sa hanbia, a tvoj služobník nech sa raduje.

29. Moji odporcovia nech oblečú stud a nech sa odejú svojou hanbou jako plášťom!

30. Veľmi budem oslavovať Hospodina svojimi ústy a budem ho chváliť medzi mnohými,

31. pretože stojí po pravici chudobného, aby ho zachránil od tých, ktorí súdia jeho dušu.