Izaiáš - 49

1. Počujte ma, ostrovy, a vy, národy, pozorujte ušima, z ďaleka! Hospodin ma povolal hneď zo života, ešte od života mojej matky spomínal moje meno.

2. A učinil moje ústa ostrými jako ostrý meč, ukryl ma v tôni svojej ruky a učinil ma ostrou strelou vyleštenou, schoval ma vo svojom túle.

3. A riekol mi: Ty si môj služobník, Izraelu, v ktorom sa oslávim.

4. A ja som bol povedal: Nadarmo som sa namáhal, daromne a márne som trávil svoju silu. No, isteže je môj súd u Hospodina a moja práca u môjho Boha.

5. Ale teraz povedal Hospodin, ktorý ma utvoril od života matky sebe za služobníka, aby som priviedol nazpät k nemu Jakoba, a aby mu bol Izrael shromaždený (a budem oslávený v očiach Hospodinových, a môj Bôh bude mojou silou),

6. a riekol: To je primálo, aby si mi bol služobníkom pozdvihnúť pokolenia Jakobove a navrátiť chránených z Izraela; ale som ťa dal za svetlo pohanom, aby si bol mojím spasením až po koniec zeme.

7. Takto hovorí Hospodin, vykupiteľ Izraelov, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorý sa oškliví národu, služobníkovi panujúcich tyranov: Kráľovia uvidia a povstanú, kniežatá, a budú sa klaňať pre Hospodina, ktorý je verný, pre Svätého Izraelovho, ktorý si ťa vyvolil.

8. Takto hovorí Hospodin: Vyslyším ťa v čas milosti a pomôžem ti v deň spasenia a krome toho ťa budem ostríhať a dám ťa za smluvu ľudu, aby si postavil zem, aby si dal do dedičstva dedičstvá, ktoré boly spustošené,

9. aby si povedal väzňom: Vyjdite! tým, ktorí sú vo tme: Zjavte sa! Budú sa pásť popri cestách, a na všetkých holiach bude ich paša.

10. Nebudú lačnieť ani nebudú žízniť, ani nebude na nich biť horúčava preludu ani slnce, lebo ich zľutovník ich šetrne poženie a bude ich vodiť popri prameňoch vôd.

11. A urobím všetky svoje vrchy cestou, a moje hradské budú vyvýšené.

12. Hľa, títo prijdú z ďaleka a hľa, tamtí od severa a od západu a hen tí zo zeme Sínima.

13. Prespevujte, nebesia, a plesaj, zem, jasajte, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zľutoval sa nad svojimi strápenými.

14. Ale Sion povedal: Hospodin ma opustil, a Pán zabudol na mňa!

15. Či azda zabudne žena svoje nemluvňa, aby sa nezľutovala nad plodom svojho života? Ale aj keby ony zabudly, ja ťa nezabudnem.

16. Hľa, na svojich dlaniach som ťa vyryl, tvoje múry sú vždycky predo mnou.

17. Tvoji synovia sa budú ponáhľať; a tí, ktorí ťa borili a ktorí ťa pustošili, vyjdú z teba.

18. Pozdvihni svoje oči naokolo a vidz! Tí všetci sa shromaždia a prijdú k tebe! Jako že ja žijem, hovorí Hospodin, že všetkými nimi sa odeješ ako ozdobou a opášeš sa nimi jako nevesta svojím opaskom.

19. Lebo čo do tvojich rumov, tvojich spustošenín a tvojej rozborenej zeme, hovorím, že ti teraz bude tesno pre množstvo obyvateľov, a tí, ktorí ťa hltali, budú vzdialení,

20. takže ešte povedia do tvojich uší synovia tvojej siroby: Tesné mi je toto miesto; nože mi ustúp, aby som mal kde bývať.

21. A povieš vo svojom srdci: Kto mi naplodil týchto? Lebo veď ja som bola osirelá a neplodná, zajatá a sem a ta blúdiaca? A týchto ktože vychoval? Lebo veď hľa, ja som bola zostala samotná. Kde boli títo?

22. Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zodvihnem svoju ruku oproti národom a oproti ľuďom vyzdvihnem svoj prápor, a donesú tvojich synov vo svojom lone, a tvoje dcéry sa ponesú na pleciach.

23. A kráľovia budú tvojimi pestúnmi, a ich kňahyne budú tvojimi chôvami; tvárou k zemi sa ti budú klaňať a budú lízať prach tvojich nôh, a poznáš, že ja som Hospodin, a že tí, ktorí očakávajú na mňa, sa nebudú hanbiť.

24. Ale povieš: Či azda voľakto vezme junákovi jeho plen? Alebo či sa vyprostia zajatí spravedlivého?

25. Áno, takto hovorí Hospodin: I zajatí junákovi budú mu odňatí, jako i plen násilníkov bude vyprostený. A s tým, kto sa pravotí s tebou, ja sa budem pravotiť a tvojich synov ja zachránim.

26. A dám, aby tí, ktorí ťa utláčajú, jedli svoje vlastné telo a spijú sa svojou krvou jako novým vínom, a tak pozná každé telo, že ja Hospodin som tvojím spasiteľom a tvojím vykupiteľom Silný Jakobov.