1 Kniha kráľov - 22

1. A sedeli na pokoji tri roky; nebolo vojny medzi Sýriou a medzi Izraelom.

2. A stalo sa v treťom roku, že prišiel Jozafat, judský kráľ, dolu k izraelskému kráľovi.

3. A izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: Či viete, že Rámot Gileád patrí nám? A my mlčíme namiesto toho, aby sme ho vzali z ruky sýrskeho kráľa.

4. Preto povedal Jozafatovi: Či pojdeš so mnou do vojny do Rámot Gileáda? Na to riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Ja som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone jako tvoje kone.

5. Potom riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Opýtaj sa dnes, prosím, na slovo Hospodinovo.

6. A izraelský kráľ shromaždil prorokov, okolo štyristo mužov, a povedal im: Či mám ísť do vojny proti Rámot Gileádu a či nechať tak? A odpovedali: Iď hore, Pán dá do ruky kráľovej.

7. Ale Jozafat riekol: Či nie je tu už proroka Hospodinovho, aby sme sa opýtali toho?

8. Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Je tu ešte jeden muž, skrze ktorého by bolo možno opýtať sa Hospodina, ale ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobrého, iba zlé, Micheáš, syn Jimlu. Avšak Jozafat riekol: Nech tak nehovorí kráľ!

9. Vtedy zavolal izraelský kráľ jedného komorníka a povedal: Doveď sem rýchle Micheáša, syna Jimlu!

10. A izraelský kráľ a Jozafat, judský kráľ, sedeli každý na svojom tróne, odiati kráľovským rúchom, na voľnom priestore pri vchode do brány mesta Samárie. A všetci tí proroci prorokovali pred nimi.

11. A Cedekiáš, syn Kenaanov, si bol spravil železné rohy a povedal: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš klať Sýrov, dokiaľ im len neučiníš konca.

12. A všetci proroci prorokovali tak a vraveli: Iď hore do Rámot Gileáda a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruku kráľovej.

13. A posol, ktorý išiel zavolať Micheáša, mu hovoril a vravel: Nože hľa, slová prorokov, ako by jednými ústy, predpovedajú kráľovi dobré veci; nech je tedy, prosím, tvoje slovo jako slovo niektorého z nich, a hovor dobré.

14. Ale Micheáš riekol: Ako že žije Hospodin, že iba to, čo mi povie Hospodin, to budem hovoriť.

15. Keď potom prišiel ku kráľovi, povedal mu kráľ: Micheášu, či máme ísť proti Rámot Gileádu do vojny a či necháme tak? A on mu riekol: Iď hore a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruky kráľovej.

16. A kráľ mu povedal: Koľko ráz ťa mám zaviazať prísahou, že mi nebudeš hovoriť iného, len pravdu v mene Hospodinovom?

17. Vtedy riekol: Videl som všetkého Izraela rozptýleného po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A Hospodin riekol: Títo nemajú pána, nech sa navrátia každý do svojho domu v pokoji.

18. Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Či som ti nepovedal, že mi nebude prorokovať dobré, ale iba zlé?

19. A riekol: Preto počuj slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na jeho tróne, a všetko nebeské vojsko stálo pri ňom po jeho pravej a po jeho ľavej strane.

20. A Hospodin riekol: Kto oklame Achaba, aby išiel hore a padol v Rámot Gileáda? A keď hovoril jeden to, a druhý hovoril iné,

21. vyšiel von nejaký duch a postaviac sa pred Hospodinom povedal: Ja ho oklamem. A Hospodin mu riekol: Akým spôsobom?

22. A on odpovedal: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. A riekol: Oklameš, aj zmôžeš, vyjdi a učiň tak.

23. A teraz hľa, Hospodin dal lživého ducha do úst všetkých týchto tvojich prorokov, a Hospodin hovoril proti tebe zlé.

24. Vtedy pristúpil Cedekiáš, syn Kenaanov, a uderil Micheáša na líce a povedal: Kde-kade odišiel Duch Hospodinov odo mňa, aby hovoril tebe?

25. A Micheáš riekol: Hľa, uvidíš toho dňa, keď pojdeš z izby do izby, aby si sa skryl.

26. A izraelský kráľ povedal: Pojmi Micheáša a zaveď ho zpät k Amonovi, kniežaťu mesta, a k Joašovi, synovi kráľovmu.

27. A povieš: Takto hovorí kráľ: Vsaďte tohoto do žalára a dávajte mu jesť chlieb súženia a vodu súženia, dokiaľ neprijdem v pokoji.

28. Ale Micheáš povedal: Ak sa ty naozaj navrátiš v pokoji, nehovoril Hospodin skrze mňa. A doložil: Počujte to ľudia, všetci!

29. A tak odišiel izraelský kráľ i Jozafat, judský kráľ, hore do Rámot Gileáda.

30. A izraelský kráľ povedal Jozafatovi: Prestrojiť sa, a ísť do boja; ale ty si len obleč svoje rúcho. A tak sa prestrojil izraelský kráľ a išiel do boja.

31. A sýrsky kráľ prikázal svojim veliteľom vozov, tridsiatim a dvom, a povedal: Nebojujte ani s malým ani s veľkým, ale iba s izraelským kráľom samotným.

32. A stalo sa, keď uvideli velitelia vozov Jozafata, že riekli: Doista je to izraelský kráľ! A uhli sa proti nemu bojovať. Vtedy skríkol Jozafat.

33. A stalo sa, keď uvideli velitelia vozov, že to nie je izraelský kráľ, že sa obrátili preč od neho.

34. Tu nejaký muž natiahol lučište vo svojej prostote, a ranil izraelského kráľa tam, kde sa pancier spojuje. Preto povedal svojmu vozkovi: Obráť svoje ruky a vyvez ma z vojska, lebo som ťažko nemocný.

35. A keď sa rozmohol boj toho dňa, postavený bol kráľ na voze naproti Sýrom. A zomrel večer a vylial krv z rany do vnútra do voza.

36. Potom, o západe slnka, išiel krik táborom volajúc: Každý do svojho mesta a každý do svojej zeme!

37. A tak zomrel kráľ, a dopravili ho do Samária a pochovali kráľa v Samárii.

38. A keď umývali voz pri rybníku Samárie, lízali psi jeho krv, kým sa tam umývali smilnice, čo sa stalo podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril.

39. A ostatné deje Achabove a všetko to, čo robil, aj o dome zo slonovej kosti, ktorý vystavil, aj o všetkých mestách, ktoré vystavil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových?

40. A tak ľahol Achab a ležal so svojimi otcami, a kraľoval Achaziáš, jeho syn, miesto neho.

41. A Jozafat, syn Azu, začal kraľovať nad Júdom vo štvrtom roku Achaba, izraelského kráľa.

42. Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať a kraľoval dvadsaťpäť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Šilchiho.

43. A chodil po všetkých cestách Azu, svojho otca, neuhol sa od toho robiac to, čo je dobré v očiach Hospodinových.

44. Len že výšiny neustúpily; ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách.

45. A Jozafat uzavrel mier s izraelským kráľom.

46. A ostatné deje Jozafatove a jeho udatnosť, ktorú dokázal, a jako bojoval, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových?

47. Aj ostatok zasvätených smilstvu, ktorí boli pozostali za dní Azu, jeho otca, odpratal zo zeme.

48. Vtedy nebolo kráľa v Edomsku; spravujúci úradník bol kráľom.

49. A Jozafat si bol nadovážil taršíšskych lodí, aby odišiel do Ofíra po zlato, ale neišiel, lebo lode stroskotaly v Ecion-gábere.

50. Vtedy povedal Achaziáš, syn Achabov, Jozafatovi: Nech idú moji služobníci s tvojimi služobníkmi na lodiach. Ale Jozafat nechcel.

51. A tak ľahol Jozafat a ležal so svojimi otcami a bol pochovaný so svojimi otcami v meste Dávida, svojho otca, a kraľoval Jehorám, jeho syn, miesto neho.

52. Achaziáš, syn Achabov, začal kraľovať nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku Jozafata, judského kráľa, a kraľoval nad Izraelom dva roky.

53. A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a chodil po ceste svojho otca a po ceste svojej matere a po ceste Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael.

54. A slúžil Bálovi a klaňal sa mu a tak popudzoval Hospodina, Boha Izraelovho, celkom tak, ako robil jeho otec.