Ev. Matúša - 3

1. V tých dňoch prišiel Ján Krstiteľ a kázal na Judskej púšti

2. a hovoril: Čiňte pokánie! Lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.

3. Lebo toto je ten predpovedaný skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: Hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu Pánovu, čiňte priame jeho chodníky!

4. A ten istý Ján mal svoj odev z veľblúdej srsti a kožený opasok okolo svojich bedier, a jeho pokrmom boly kobylky a poľný med.

5. Vtedy vychádzal k nemu Jeruzalem i celé Judsko a celé okolie jordánske,

6. a krstení boli od neho v rieke Jordáne vyznávajúc svoje hriechy.

7. A keď videl i mnoho farizejov a sadúceov, že idú k jeho krstu, povedal im: Vreteničie plemä, ktože vám ukázal, aby ste utiekli budúcemu hnevu?

8. Neste tedy ovocie, hodné pokánia,

9. a nedomnievajte sa, že môžete v sebe hovoriť: Veď otca máme Abraháma! Lebo vám hovorím, že Bôh môže z týchto kameňov vzbudiť Abrahámovi deti.

10. A už aj je sekera priložená na koreň stromov; každý tedy strom, ktorý nenesie dobrého ovocia, sa vytína a hádže na oheň.

11. Ja vás krstím vodou na pokánie; ale ten ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosiť nie som hoden - ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom,

12. ktorý má svoju vejačku vo svojej ruke a prečistí svoje humno a shromaždí svoju pšenicu do sypárne, ale plevy bude páliť neuhasiteľným ohňom.

13. Vtedy prišiel Ježiš od Galilee k Jordánu, k Jánovi, aby bol pokrstený od neho.

14. Ale Ján mu veľmi bránil a hovoril: Mne je treba, aby som bol pokrstený od teba, a ty ideš ku mne?

15. Ale Ježiš odpovedal a riekol mu: Nechaj teraz, lebo tak nám sluší, aby sme naplnili všetku spravedlivosť. Vtedy ho nechal.

16. A keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorily sa mu nebesia, a videl Ducha Božieho, ktorý sostupoval akoby holubica a prichádzal na neho.

17. A hľa, bolo počuť hlas z nebies, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.