Ev. Matúša - 19

1. A stalo sa, keď dokončil Ježiš tie slová, že sa sobral z Galilee a prišiel do Judského kraja za Jordánom.

2. A išly za ním mnohé zástupy a uzdravoval ich tam.

3. A pristúpili k nemu farizeovia pokúšajúc ho a hovorili: Či smie človek prepustiť svoju manželku pre jakúkoľvek príčinu?

4. A on odpovedal a riekol im: Či ste nečítali, že ten, ktorý ich učinil, od počiatku učinil ich muža a ženu

5. a povedal: Preto opustí človek otca i mať a bude sa pridŕžať svojej ženy, a tí dvaja budú jedno telo?

6. Takže nie sú viacej dvoje, ale jedno telo. A tedy toho, čo Bôh spojil, človek nech nerozlučuje!

7. A povedali mu: Prečo tedy prikázal Mojžiš dať rozvodný list a prepustiť ju?

8. Povedal im: Mojžiš vám dovolil pre tvrdosť vášho srdca prepustiť vaše ženy, ale od počiatku nebolo tak.

9. A hovorím vám, že ktokoľvek by prepustil svoju ženu pre inú príčinu ako pre smilstvo a vzal by si za ženu inú, cudzoloží, a ten, ktorý si vezme za ženu prepustenú, cudzoloží.

10. Vtedy mu povedali jeho učeníci: Jestli je taká vec človeka so ženou, tak nie je dobre oženiť sa.

11. A on im povedal: Nie všetci chápu to slovo, ale iba tí, ktorým je to dané.

12. Lebo sú panenci, ktorí sa tak narodili z materinského života, a sú panenci, ktorých ľudia učinili panencami, a zase sú panenci, ktorí sa sami pre nebeské kráľovstvo učinili panencami. Kto môže pochopiť, nech pochopí!

13. Vtedy mu priniesli dieťatká, aby na ne vzkladal ruky a modlil sa nad nimi, a učeníci im dohovárali za to.

14. Ale Ježiš povedal: Nechajte dieťatká a nebráňte im prijsť ku mne, lebo takých je nebeské kráľovstvo.

15. A keď vzložil na ne ruky, odišiel odtiaľ.

16. A hľa, istý človek pristúpil k nemu a povedal: Dobrý Učiteľu, čo dobrého mám činiť, aby som mal večný život?

17. A on mu riekol: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh. A jestli chceš vojsť do života, zachovaj prikázania.

18. A povedal mu: Ktoré? A Ježiš riekol: Nezabiješ, nezcudzoložíš, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva,

19. cti svojho otca i svoju mať a budeš milovať svojho blížneho jako samého seba.

20. Na to mu povedal mládenec: To všetko som zachoval od svojej mladosti, čo mi ešte chýba?

21. Ježiš mu povedal: Ak chceš byť dokonalý, iď, predaj svoj majetok a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma!

22. Ale keď počul mládenec to slovo, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku.

23. A Ježiš povedal svojim učeníkom: Ameň vám hovorím, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva.

24. A zase vám hovorím, že ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelné ucho než bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.

25. Keď to počuli jeho učeníci, náramne žasli a hovorili: Kto potom môže byť spasený?

26. Ale Ježiš pozrel na nich a povedal im: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.

27. Vtedy odpovedal Peter a riekol mu: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou, čo tedy bude nám?

28. A Ježiš im povedal: Ameň vám hovorím, že vy, ktorí ste ma nasledovali, v znovazrodení, keď sadne Syn človeka na tróne svojej slávy, sadnete si aj vy na dvanástich trónoch súdiac dvanásť pokolení Izraelových,

29. A každý, kto opustil domy alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo matku alebo manželku alebo deti alebo polia pre moje meno, dostane mnohonásobne viac a večný život obdrží dedične.

30. Ale mnohí prví budú poslední a poslední prví.