Ev. Marka - 6

1. Potom vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny, a jeho učeníci išli za ním.

2. A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, žasli a hovorili: Odkiaľ to tento má? A jaká je to múdrosť, ktorá mu je daná, že aj také divy sa dejú skrze jeho ruky?

3. Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom.

4. A Ježiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine, medzi príbuznými a vo svojom dome.

5. A nemohol tam učiniť nijaký div, krome čo na niekoľkých chorých vzložil ruky a uzdravil ich.

6. A podivil sa ich nevere. A chodil vôkol po mestečkách a učil.

7. A povolal si k sebe tých dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dával im moc nad nečistými duchami

8. a prikázal im, aby nebrali ničoho na cestu krome samej palice, ani kapsy ani chleba ani peňazí do opasku,

9. ale aby mali sandále podviazané a aby neobliekali dvoje sukieň.

10. A hovoril im: Kdekoľvek vojdete do domu, tam ostaňte, dokiaľ vôbec odtiaľ nevyjdete.

11. A ktoríkoľvek by vás neprijali ani vás nechceli počuť, idúc odtiaľ vytraste i ten prach zpod svojich nôh im na svedoctvo. Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude Sodomänom a Gomoranom v súdny deň ako tomu mestu.

12. Vtedy vyšli a kázali, aby činili pokánie.

13. A vyháňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali.

14. A počul o tom kráľ Heródes (lebo jeho meno sa bolo stalo všeobecne známym) a hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci.

15. Jedni totiž hovorili, že je Eliáš, a iní hovorili, že je prorok alebo jako jeden z prorokov.

16. Ale keď to počul Heródes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕtvych.

17. Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, pretože si ju bol vzal za ženu.

18. Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata.

19. Lež Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla,

20. lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval.

21. Ale keď prišiel príhodný deň, keď na deň svojho narodenia robil Heródes svojim veľmožom, generálom a popredným Galilee hostinu,

22. a keď ta vošla dcéra tej istej Heródiady a tancovala, zaľúbila sa Heródesovi aj spoluhodovníkom; a kráľ povedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti.

23. A prisahal jej: Čo len budeš žiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo až do polovice môjho kráľovstva.

24. A ona vyšla a povedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riekla: Hlavu Jána Krstiteľa.

25. Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riekla: Chcem, aby si mi naskutku dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.

26. A kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a pre spoluhodovníkov nechcel ju odbyť.

27. Preto kráľ hneď poslal kata a rozkázal doniesť hlavu Jánovu.

28. A on odišiel, sťal ho v žalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi.

29. A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕtve telo a položili ho do hrobu.

30. A apoštolovia sa sišli k Ježišovi a zvestovali mu všetko, čo činili a čo učili.

31. A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, a nemali kedy ani jesť.

32. A odplavili sa na lodi na pusté miesto osobitne.

33. A zástupy ich videly, že idú preč, a mnohí ho poznali. A sbehli sa ta pešo zo všetkých tých miest a predišli ich a shromaždili sa k nemu.

34. A keď vyšiel Ježiš z lode, videl veliký zástup ľudí a bolo mu ich ľúto, pretože boli jako ovce, nemajúce pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam.

35. A keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Miesto je tu pusté, a už je veľa hodín.

36. Rozpusti ich, aby odišli do okolných dvorov poľných a do osád a nakúpili si chleba, lebo nemajú čo jesť.

37. Ale on odpovedal a riekol im: Dajte im vy jesť! A povedali mu: Či máme odísť a nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?

38. A on im povedal: Koľko chlebov máte? Iďte a pozrite! A keď zvedeli, riekli: Päť a dve ryby.

39. Vtedy ich rozkázal usadiť všetkých po stolových skupinách na zelenej tráve.

40. A položili sa v hriadkových oddeleniach po sto a po päťdesiat.

41. Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby kládli pred nich, aj tie dve ryby rozdelil všetkým.

42. A jedli všetci a nasýtili sa.

43. A nasbierali kúskov plných dvanásť košov, aj z tých rýb.

44. A tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päť tisíc mužov.

45. A hneď prinútil svojich učeníkov, aby vošli do lode a predišli ho na druhú stranu k Betsaide, kým vraj on rozpustí zástup.

46. A rozlúčiac sa s nimi odišiel na vrch modliť sa.

47. A keď bol večer, bola loď prostred mora, a on sám na zemi.

48. A keď ich videl trápiť sa veslovaním (lebo mali odporný vietor proti sebe), prišiel k nim okolo štvrtej stráže vnoci chodiac po mori a chcel ich obísť.

49. Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, domnievali sa, že je to obluda, a skríkli,

50. lebo ho všetci videli a poľakali sa. Ale hneď prehovoril s nimi a povedal im: Dúfajte, ja som, nebojte sa!

51. A vyšiel k nim do lode, a vietor utíchol. A žasli v sebe prenáramne a divili sa,

52. lebo neboli porozumeli pri tých chleboch, ale ich srdce bolo zostalo zatvrdnuté.

53. A keď sa preplavili, prišli do Genezaretskej zeme a tam pristáli.

54. A keď vyšli z lode, hneď ako ho poznali,

55. pobehali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na ležiskách ta, kde počuli, že je.

56. A kamkoľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na tržiskách kládli nemocných a prosili ho, žeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť, a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.