2. List Korintským - 11

1. Bárs by ste ma zniesli niečo málo v mojom nerozume!

2. Lebo horlím za vás horlivosťou Božou, lebo som si vás zasnúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi.

3. Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chytrosťou, neporušily sa tiež nejako vaše mysle a neodvrátily od prostoty a čistoty oproti Kristovi.

4. Lebo pravda, ak ten, kto ide k vám, káže iného Ježiša, ktorého sme nekázali, alebo ak dostávate iného ducha, ktorého ste nedostali, alebo iného evanjelium, ktoré ste neprijali, pekne znášate.

5. Lebo tak myslím, že som v ničom nestál za tými preveľkými apoštolmi.

6. Lebo ak som aj prostý človek neučený v reči, ale nie v známosti, ale v každom ohľade a vo všetkých veciach sme zjavení čo do vás.

7. Alebo či som spáchal hriech, že sám seba ponižujem, aby ste vy boli povýšení, že som vám darmo zvestoval evanjelium Božie?

8. Iné sbory som olúpil vezmúc od nich žold, aby som vám slúžil. Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikoho som neobťažil,

9. lebo môj nedostatok doplnili bratia, keď prišli z Macedonie. A tak som sa zachoval oproti vám, že som vám nebol v ničom na obtiaž, a tak sa aj zachovám.

10. Ako že je pravda Kristova vo mne, hovorím, že čo sa mňa týka, tejto mojej chvále nikto nezavrie úst v krajoch Achaje.

11. Prečo? Azda preto, že vás nemilujem? Bôh vie.

12. Ale čo robím, to i budem robiť, aby som odťal príčinu tým, ktorí chcú príčinu, aby v tom, čím sa chvália, boli najdení takí jako aj my.

13. Lebo takí falošní apoštolovia sú ľstivými robotníkmi, pretvarujúcimi sa na apoštolov Kristových.

14. A nie div, lebo veď sám satan sa pretvaruje na anjela svetla.

15. Nuž teda nie je to veľkou vecou, ak sa i jeho služobníci pretvarujú, ako čo by boli služobníkmi spravedlivosti, ktorých koniec bude podľa ich skutkov.

16. Zase hovorím: nech nikto nemyslí, že som bez rozumu! Ináče ma prijmite hoci jako bezrozumného, aby som sa i ja trochu pochválil.

17. Čo hovorím nehovorím podľa Pána, ale jako v nerozume na tejto stati takej chvály.

18. Keď sa mnohí chvália podľa tela, i ja sa pochválim.

19. Lebo veď radi znášate nerozumných súc rozumní.

20. Lebo znášate i to, ak vás niekto otročí, ak niekto vyžiera, ak niekto berie, ak sa niekto povyšuje, ak vás niekto do tvári bije.

21. V nečesti hovorím, ako čo by sme my boli bývali slabí. Ale v čom sa ktosi odváži, - hovorím v nerozume - odvážim sa i ja.

22. Že sú Hebreji? I ja. Sú Izraeliti? I ja. Sú semä Abrahámovo? I ja.

23. Sú služobníkmi Kristovými? Nesmyselne hovorím - nad to ja! V prácach hojnejšie, v úderoch svrchovane, v žalároch hojnejšie, v smrtiach často.

24. Od Židov som dostal päťkrát štyridsať bez jednej;

25. tri razy ma palicovali, raz ma kameňovali; trikrát som zažil stroskotanie lode; deň a noc som trávil v hlbine;

26. na cestách často, v nebezpečenstvách riek, v nebezpečenstvách zo strany zbojníkov, v nebezpečenstvách zo strany rodákov, v nebezpečenstvách zo strany pohanov; v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi;

27. v práci a v námahe, v bdeniach často, o hlade a smäde, v pôstoch mnoho ráz, na zime a v nahote

28. a krome iného, čo každodenne dolieha na mňa, starosť o všetky sbory.

29. Ktože je slabý, a ja by som nebol slabý? Kto sa uráža, a ja by som sa nepálil?

30. Ak už sa musím chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou.

31. Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je požehnaný na veky, vie, že neluhám.

32. V Damašku vladár kráľa Aretu strážil mesto Damaščanov, čo ma chcel lapiť;

33. ale ma spustili oblokom v koši cez múr, a ušiel som jeho rukám.