OBEŽNÍK December 2015

„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.” (Židom 13:8)

OBEŽNÍK December 2015

Veľmi srdečne vás všetkých zdravím Slovom zo Skutkov 26:22:

„Ale dostanúc pomoc od Boha stojím až do dnešného dňa a svedčím i malému i veľkému nehovoriac ničoho iného, iba to, čo vraveli proroci, že sa bude diať, i Mojžiš.“

Amen! Stalo sa to obzvlášť pri prvom príchode Krista, keď sa naplnilo viac ako sto proroctiev, a deje sa to i teraz, keď sa napĺňajú tie posledné.

Vieme, že Boh má plán spásy, ktorý oznámil skrze Svojich prorokov a ktorý vykonáva v deň spásy, v ktorom žijeme:

„Lebo Hospodin Zástupov uzavrel v rade, nuž ktože zruší? A tá jeho vystretá ruka, ktože ju odvráti?“ (Izaiáš 14:27)

Pavol mal povolanie (Skutky 9) a tým aj priamu zodpovednosť pred Bohom, ktorá je vyjadrená vo všetkých jeho listoch. Ako mohol povedať on: „Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Božej.“ (Skutky 20:27), tak bol aj nám v tomto čase z povolaných úst vyložený a skrze Svätého Ducha zjavený celkový spásny Boží plán.

Na základe Božieho zasľúbenia zo Starého, ako aj z Nového zákona (Malachiáš 4:5, Matúš 17:11) poslal verný Pán proroka, aby vo Svojej Cirkvi všetko navrátil a priviedol ju späť do pôvodného stavu predtým, ako On sám príde ako nebeský Ženích.

Pozorne sa pozrime na biblický vzor Božieho povolania a poslania:

Mojžiš mohol povedať: „JA SOM ma poslal k vám.“ (2. Mojžišova 3:14), pretože Pán sám mu povedal: „…pošlem ťa k faraónovi…“ (2. Mojžišova 3:10-12, Skutky 7:34)

Na Pánovu otázku: „Koho pošlem…?“ odpovedal Izaiáš: „Hľa, tu som, pošli ma.“ (Izaiáš 6:8) 

Jeremiášovi Pán povedal: „Nepovedz: Som dieťa! Ale ku komukoľvek ťa pošlem, pôjdeš, a všetko, čokoľvek ti prikážem, budeš hovoriť.“ (1:7)

Pán dal Pavlovi pokyn, aby sa vydal na cestu, lebo: „…Ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov…“ (Skutky 22:21) „…aby si otvoril ich oči…“ (Skutky 26:17-18) To sa stalo skrze zvestovanie Slova.

V Jánovi 13:20 Pán Ježiš zdôrazňuje: „…ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, Mňa prijíma; a kto Mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý Mňa poslal.“ V Jánovi 20:21 povedal zmŕtvychvstalý Pán Svojim učeníkom: „Ako Mňa poslal Otec, tak i Ja posielam vás.“

Od Jána 4:34 až po Jána 17:8 On sám ako Syn človeka viac ako 20-krát skladá svedectvo o tom, že bol poslaný.

V súvislosti so Svojím príchodom povedal Pán v Malachiášovi 3:1: „Hľa, posielam Svojho anjela…“ a v Malachiášovi 4:5 vyslovil ďalšie zasľúbenie: „Hľa, Ja vám pošlem proroka Eliáša…“

Brat Branham sa vo svojich 1 200 kázaniach s ohľadom na svoje poslanie dobrých 200-krát odvolal na Malachiáša 4:5, kde Pán sám povedal: „Hľa, Ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde deň Hospodinov, veľký a strašný.“ Toto biblické miesto sa v našom čase naplnilo. Skrze zasľúbenú službu malo byť obnovené všetko, čo bolo pôvodne v učení a praxi Cirkvi – tak to Pán potvrdil v Matúšovi 17:11: „Eliáš pravda príde prv a napraví všetko…“

Ján Krstiteľ taktiež vedel, ktoré Božie Slovo sa na neho vzťahuje. Preto mohol povedať: „Ja som hlas volajúceho na púšti: Urovnajte cestu Pánovu! ako povedal prorok Izaiáš (40:3).“ (Ján 1:23) V Matúšovi 11:10 zaradil jeho službu sám Pán Ježiš: „Lebo toto je Ten, o ktorom je napísané (Malachiáš 3:1): Hľa, Ja posielam Svojho anjela pred Tvojou tvárou, ktorý pripraví Tvoju cestu pred Tebou.“

V tomto pojednaní nejde o služby, ktoré Boh do Cirkvi postavil, totiž apoštolov, prorokov, pastierov, učiteľov a evanjelistov, a tiež nie o starších a diakonov, ani o dary Ducha v Cirkvi, ale o posledné poslanie, poslednú zvesť, ktorá musí byť kázaná nielen v lokálnom zbore, ale po celom svete, aby bola Cirkev Ježiša Krista privedená späť do prapôvodného stavu.

S rovnakou istotou, s akou mohol Ján Krstiteľ dosvedčiť: „…ale Ten, ktorý ma poslal krstiť vodou, ten mi povedal…“ (Ján 1:33), mohol aj brat Branham dosvedčiť to, čo mu bolo povedané 11. 6. 1933, totiž:

„Tak, ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista!“ 

Mohol zložiť svedectvo o priamom poslaní a o nadprirodzenom prežití zo 7. 5. 1946, keď bol dosadený do služby. Anjel, ktorý vstúpil do miestnosti v nadprirodzenom svetle, sa pred neho postavil a povedal: „Neboj sa. Bol som k tebe poslaný z prítomnosti všemohúceho Boha!“ Dal mu pokyny a okrem iného povedal: „Tak ako boli dané dve znamenia Mojžišovi, tak budú dané dve znamenia aj tebe…“ Bola to mimoriadnymi uzdraveniami nadprirodzene potvrdená služba. Divy uzdravenia mali obrátiť pozornosť ľudí na Božiu prítomnosť a zvesť, ktorú mal priniesť.

O nadprirodzenej službe brata Branhama sme už často hovorili a písali. Ako svedok na vlastné oči a uši môžem potvrdiť, že Boh ho použil ako evanjelistu a proroka ako žiadneho iného v našom čase, požehnal ho a Slovo potvrdil. Ale teraz sa nejedná o časový úsek rokov 1933 až 1946 alebo 1946 až 1965, počas ktorého sa stal tento Boží muž známym po celej zemi vďaka mimoriadnym prebudeneckým a uzdravovacím zhromaždeniam v 12 krajinách. Teraz sa jedná o mimoriadny časový úsek, v ktorom žijeme my. Boh, ktorý Svoj spásny plán rozhodol vo večnosti, ho vykonáva až do konca podľa Svojej vôle. Služba Jána Krstiteľa skončila pre nás nepochopiteľným spôsobom, keď bol sťatý (Matúš 14:1-12). Brat Branham podľahol 24. 12. 1965 svojim zraneniam po ťažkej autonehode spôsobenej opitým mladým vodičom 18. 12. 1965. Boh nečiní žiadne chyby. Či to už môžeme pochopiť alebo nie, bolo zrejmé, že služba brata Branhama skončila, vyvolanie a príprava Cirkvi-Nevesty však ešte nie. Zvesť musela byť najprv nesená do celého sveta a mali byť dosiahnuté všetky národy, jazyky a národnosti.