OBEŽNÍK december 1985

Veľmi srdečne vás všetkých zdravím v drahom a svätom mene Ježiša Krista. Je našou spoločnou prednosťou mať účasť na tom, čo sa teraz v Božom kráľovstve deje. V Jeho kráľovstve sa deje Jeho vôľa, ktorú On Svojmu ľudu vždy v pravý čas zjavuje. On vykonáva, čo si predsavzal a v Jeho Slove zasľúbil. Nový zákon vskutku započal naplnením a uskutočnením biblického proroctva. Rovnakým spôsobom nastane aj záverečné dokonanie Božej spásnej rady s ľudstvom.

Ako červená niť sa celým Svätým Písmom tiahnu zasľúbenia a ich naplnenia. Pravá viera je nich ukotvená a stáva sa človeku živým zjavením. Najznámejším príkladom je Abrahám, ktorý Božiemu zasľúbeniu veril a prežil ho. Izák nebol učením ani výkladom – bol doslovným výsledkom zasľúbenia! Tak isto je to so všetkými, ktorí sa neobrátili z vôle človeka, ale prežili svoje znovuzrodenie z Boha skrze naveky ostávajúce semeno Jeho  Slova.

Pavol píše Galaťanom 4:28: „Ale my, bratia, sme ako Izák, deťmi zasľúbenia.“ Izák bol zasľúbený syn, Ján Krstiteľ zasľúbený prorok, Ježiš zasľúbený Spasiteľ atď. V podstate sa dnes jedná o to, žeby všetky pravé Božie deti prenikli k osobnému životnému obecenstvu s Bohom, aby sa pýtali po Jeho cestách a Jeho vôli a zároveň boli pripravení ju konať. Abrahám je nám veľkým príkladom toho, čo viera a poslušnosť skutočne znamenajú. On zanechal všetko, aby prišiel na miesto, ktorú mu chcel Pán ukázať. Nikto ho nemohol zadržať. Tak bude Abrahámovo duchovné semeno v tomto čase nasledovať Božiemu volaniu. On mal pre očami cieľ, zasľúbenú zem. Aj my máme pred očami postavený cieľ, totiž naplnenie zasľúbení pre tento čas.

V liste Galaťanom 3:29 čítame: „A jestli ste vy Kristovi, tedy ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.“ Nesmieme prehliadať podmienku. Kristus musí byť v nás a my musíme byť v Ňom. Ani to nesmie byť žiadne holé učenie. Musí sa naplniť, čo je napísané: „Po tom známe, že zostávame v Ňom a On v nás, že nám dal zo Svojho Ducha.“ (1J 4:13) Tvrdenie, že sme v Kristovi, nám nie je nič platné, ak to tak skutočne nie je. Buď to sme, alebo nie. Ako vážne musíme brať výrok Pána: „Keď vy zostanete v Mojom Slove, vpravde ste Mojimi učeníkmi…“ (Jn 8:31)

Viera v zasľúbenia oprávňuje k dedičstvu. V súvislosti s dedičstvom stojí v Galaťanom 3:18: „No, Abrahámovi daroval Bôh z milosti skrze zasľúbenie.“ V liste Efežanom 2 čítame: „…milosťou ste spasení…“! (v. 5 a 8)

Vždy sa jedná o vzájomný účinok zasľúbení a ich naplnenia. Len ten, v kom je Kristus, môže byť v Kristu. Len te, v kom je Slovo zasľúbenia, môže byť v zasľúbenom Slove. Len ak bola Božia láska skutočne vyliata do našich sŕdc, môže táto bezhraničná láska skrze nás prúdiť. Len kto Svätého Ducha skutočne dostal, môže niesť ovocie Ducha. Strom nie je posudzovaný podľa vonkajšieho vzhľadu, ale podľa ovocia. V liste Galaťanom 4 čítame o ustanovení do synovstva. Vo verši 6 stojí: „A že ste synovia, poslal Bôh Ducha Svojho Syna do našich sŕdc … a jestli si syn, tak aj dedič Boží skrze Krista.“ Božie kráľovstvo nie je v teórii a filozofii, a tiež nie v teológii, ale v Božej realite. Ak sme v Božom kráľovstve, tak je Božie kráľovstvo v nás.

Aby sme vedeli, čo bude Boh konať teraz na konci, musíme sledovať Jeho vládu od začiatku. Všetko, čo prichádza od Neho, je dokonalé a vedieť späť k Nemu. Spojenie k Bohu máme skrze Jeho Slovo a Jeho Ducha. Ako už bolo zmienené, Nový zákon začal tým, že Boh jednal na základe zasľúbení, ktoré boli dané. Až dovtedy Pán skrze Svojich služobníkov, prorokov hovoril a oznamoval, čo má v úmysle. Započatím Nového zákona sa napĺňalo jedno zasľúbenie za druhým. Tak iste, ako sa stali skrze Jána Krstiteľa realitou prorocké výroky z Izaiáša 40:3 a Malachiáša 3:1, tak iste si odvtedy začalo Božie kráľovstvo raziť cestu.

Ján nielenže kázal Božie kráľovstvo, bol zároveň pevnou súčasťou kráľovstva. O ňom Pán povedal: „Zákon i proroci až po Jána: odvtedy sa zvestuje kráľovstvo Božie, a každý sa nasilu tisne do neho.“ (Lk 16:16) Všeobecne bolo prevzaté, a to s odvolaním sa na tento verš, že tým sa stal Starý zákon neplatným. Ale tak to nie je mienené. Toto miesto Písma nám má len postaviť pred oči, ža sa v Novej zmluve napĺňa všetko, čo bolo v Starej zasľúbené. Pretože v ďalšom verši stojí: „A ľahšie je, aby sa pominuli nebo i zem, než aby jeden háčik padol zo zákona.“ Zdá sa, že túto vetu väčšina už nečíta a ani sa o nej nekáže. Ale zrovna teraz sa jedná o to, vytvoriť vo zvestovaní plnú rovnováhu, pri ktorej sa musí brať na zreteľ každé Slovo.

Služba Jána Krstiteľa nepotrebovala byť vykladaná, musela byť však zaradená na základe Písma. Ján nebol učením ani poznaním, ani výkladom. Bol uskutočnením zasľúbeného Slova tej hodiny. Len tam, kde Boh jedná, je Božie kráľovstvo. Navonok kázal v judskej púšti a budoval cestu Pánovi. Duchovne si Božie kráľovstvo od toho okamihu v moci razilo cestu. Nestalo sa to skrze vojsko ani skrze silu, ale skrze Božieho Ducha, ktorý spočíval na prorokovi, ktorý mal Slovo zasľúbenia pre tú hodinu. To zasahuje jadro celého zjavenia v Božom kráľovstve. Pánu bol pripravený Jemu ľúbi ľud (Lk 1:17).

To, čo bolo pred stovkami rokov napísané aj zaľúbenie, bolo teraz putujúcou, živou realitou. Musíme si byť vedomí, že v Božom kráľovstve máme do činenia s uskutočnením Božej rady, ktorá bola ustanovená pred založením sveta. Tak, ako sa doslova naplnili všetky zasľúbenia, ktoré boli napísané v súvislosti s prvým príchodom Krista, tak to musí byť aj teraz, pred Jeho návratom. V tomto čase sa nejedná o nič iné, ako o to, aby sa na nás naplnili zasľúbenia prorockého Slova, ktoré sú odkázané nám. Boh to tak viedol, aby bolo všetko overiteľné a pochopiteľné. Dokonca aj postup udalosti je jasne usporiadaný.

Prosím, čítajte v kázaní Konať Bohu službu bez Jeho vôle (Séria VII, číslo 2, strana 36). Tam brat Branham vyslovuje v mene Ježiša Krista dôrazné varovanie: „Ani jednu vec k tomu nepridávajte. Nepridávajte k tomu vlastné názory … Neprijímajte nejaké nové veci, všade niečo lieta dokola a bude k tomu pridané ešte viac. Tieto nové veci však neprijímajte.“ Kto si to vzal k srdcu? Koľko nového bolo postaveného na stôl! Keď to jedno už viac „neťahá“, tak príde znova niečo nové. Ale kto je z Boha, zotrvá v trpezlivosti na naplnenie a uskutočnenie Božích zasľúbení. Boh dodržiava, čo zasľúbil. Kto mu verí, nikdy nebude sklamaný ani zahanbený.

Každý, kto je skutočne v Božom kráľovstve, si sám aj vtedy, keď všetko ide hore-dolu, zachová duchovnú orientáciu.

Nehľadíme na to viditeľné, ani na vedľajšie okolnosti, ale nesieme v nás Slová zasľúbenia a uvidíme ich naplnené. Niekedy k veľkému Božiemu programu patria okolnosti, ktoré sa vôbec nehodia do nášho konceptu. Ako sa mohli cítiť ľudia, ktorí verili Jánovej zvesti, ktorí ho milovali a nechali sa ním pokrstiť, keď bol uvrhnutý do žalára a potom sťatý? Bola to pre nich ťažká skúška, ale pravá viera sa dokáže zrovna v pre nás nepochopiteľnej krízovej situácii. Božie kráľovstvo až doteraz prestálo všetky búrky a v ňom aj my prežijeme, pretože je to večné kráľovstvo.

Ježiš Kristus, náš Pán, bol zasľúbený Mesiáš, bol Slovom, ktoré sa stalo telom. Na Ňom sa naplnili všetky zasľúbenia, aj tie, ktoré sa týkali Jeho utrpenia a umierania. Tak ako On, ako Spasiteľ, prekonal zradu, potupu a ukrižovanie a potom smrť, a víťazne povstal, tak aj tí spasení všetko prekonajú skrze Toho, ktorý premohol. Brat Branham opakovane povedal: „Slovo hodiny musí byť ukrižované.“ To sa nemohlo stať kým bolo len ako litera napísané, ale až potom, keď existujú ľudia, v ktorých sa toto Slovo mohlo stať realitou. Pšeničné zrno a každá iná sejba musí zomrieť predtým, ako príde vzkriesenie a môže vzísť nový život. Tak je to v duchovnom skrze pôsobenie Božej moci. Božie semeno prechádza skrze zomieranie a smrť, neostáva však v smrti, pretože zárodok života prenikne a Boh sám sa stará o rast a zdar.

Božie kráľovstvo nie je to, čo my tak označujeme, ale skutočné Božie kráľovstvo tu na zemi so všetkým, čo k tomu patrí. Kto sa v ňom nachádza, neplánuje vlastné programy, ale sa nechá začleniť do existujúceho, v Slove pevne uloženého Božieho programu. Potom skončí všetko vlastné činenie a chcenie a všetka náboženská činnosť. Najprv sa musíme skrze Božie Slovo dozvedieť Božiu vôľu a potom musíme byť pripravení konať ju. Z toho istého Slova poznávame aj to, že keď sa jednalo o významné udalosti spásnych dejín, Boh Pán mal vždy niekoho, koho si vyvolil za proroka pre národ alebo národy (Jr 1:5, Am 3:7)

Poverenie Pavla malo význam v spásnych dejinách. On sa odvážil to v Kristu v jednotnom čísle napísané zasľúbenie preniesť do množného čísla, totiž na Bohom do Cirkvi dosadené služby. V Skutkoch apoštolov 13:47 uvádza: „Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme.“ Porovnajme si toto Slovo s Izaiášom 49:6. Tam stojí v súvislosti s Mesiášom: „…ale som ťa dal za svetlo pohanom, aby si bol mojím spasením až po koniec zeme.“ Skrze Cirkev pokračuje Pán vo Svojej službe, pretože Božie kráľovstvo a učenie Ježiša Krista musia trvať naďalej až do konca.