Free People's mission

Jesus Christ is the same yesterday, today and forever. Heb.13.8

Language:




Kvôli chybným výkladom a mylným učeniam, ktoré boli dlho podporované, je potrebné objasniť, ku komu hovoril Boh pri stvorení, keď povedal: „Učiňme človeka na svoj obraz…“ (1. Mojžišova 1:26) Nepotrebujeme však výklad tohto výroku, ale neomylnú odpoveď samotného Písma Svätého. Vyzývame preto zodpovedať na otázku, kedy a kde niektorý z prorokov alebo apoštolov v tomto texte uvádzal alebo vysvetľoval viaceré osoby?

U Jóba 38:4–7 sa Pán pýta svojho služobníka: „Kde si bol, keď som (nie „sme“) zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum? Kto položil jej rozmery, keď vieš? Alebo kto roztiahol po nej šnúru? Na čom stoja a do čoho sú zapustené jej podstavce, alebo kto položil jej uholný kameň, keď spolu plesali hviezdy rána, a keď jasali všetci synovia Boží?“ Zreteľnejšie to nemôže byť povedané. Keď Boh Pán založil zem, radovali sa nebeské zástupy a anjeli jasali. Boh teda nebol sám, neviedol rozhovory sám so sebou, ani nehovoril k nejakému inému bohu, ktorý vôbec neexistuje, ale k anjelom, označovaných ako synovia Boží, ktorí boli okolo Neho.

V 1. Mojžišovej 11:7 povedal Pán: „Nože zostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha.“ Rovnako aj v tomto prípade hovoril Pán k tým, ktorí boli s ním. Tomu predchádzal verš 5: „Vtedy zostúpil Pán, aby videl mesto…“ Vždy znovu bol videný obklopený nebeskými zástupmi. Prorok Micheáš uvádza premáhajúce svedectvo: „Videl som Pána sedieť na jeho tróne, a všetko vojsko nebies stálo po jeho pravici a po jeho ľavici.“ (2. Paralipomenon 18:18) Aj v tomto prípade je veľmi jasné, ku komu Pán hovoril – mohol hovoriť len k nebeským bytostiam, ktoré boli v Jeho prítomnosti. 

Prorok Izaiáš podáva správu o podobnej udalosti: „…videl som Pána sedieť na vysokom tróne a povznesenom, a podolok jeho rúcha naplňoval chrám. Serafíni stáli nad ním … A volali jeden druhému a hovorili: Svätý, svätý, svätý Pán Zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“ (Izaiáš 6:1–3). Je rozdiel medzi anjelmi, ktorí majú ľudskú postavu, a medzi cherubínmi a serafínmi. Cherubíni a serafíni majú krídla a chvália Pána, anjeli stoja pred Ním a sú služobnými duchmi (pozri Židom 1:14). K nim hovoril aj Pán v Izaiášovi 6:8 : „Potom som počul hlas Pánov, ktorý hovoril: Koho pošlem, a kto nám pôjde?“ Slovo „nám“ v tomto prípade nebolo nikdy spojené s viacerými osobami v božstve. To je absolútne nemožné a už samotná myšlienka, že Boh existuje v troch osobách, je rúhaním sa Jeho majestátu. Boh je jeden a nejde ani o tri osoby, ani o jednu osobu s troma hlavami a ani nie „ekonomickú trojjedinosť“, ako uvádzajú moderní teológovia.

Boh sa zjavil ľuďom, ktorí Mu uverili. Oni prijali Jeho zasľúbenia a mali o Ňom jasno. Ani proroci v Starom zákone, ani apoštolovia v Novom zákone nikdy neviedli diskusiu o Bohu. Až v 3. storočí po Kristu, keď boli do kresťanstva prijaté grécke filozofie a rímske idey o ich bohoch a učenci prednášali na základe svojich tradičných predstáv svoje myšlienky, vzniklo učenie o trojici. Žiaľ, práve na tom je vybudovaná dnešná teológia v organizovaných cirkvách i slobodných spoločenstvách, a nie, ako sa mylne tvrdí, že na pôvodnom svedectve prorokov a apoštolov. Mylné poznanie Boha sa všeobecne považuje za správne a pravdivé je zavrhované ako falošné. Boh nie je taký, ako sa Ho my snažíme vytvoriť, ale taký, ako On je. Ľudia vytvárajú bohov, avšak Pán zostáva Bohom – „Ten istý včera, dnes i na veky“. (Žalm 102:26–28, Izaiáš 48:12, Židom 13:8)

Boh sa ani nerozmnožil, ani nezmenil. Žiadny pravý Žid by nikdy nemohol prijať ideu trojjedinosti, to je proste vylúčené, pretože niečo také v celom svedectve Svätého Písma neexistuje. Boh sa nám samozrejme predstavuje vo Svojej rozmanitosti, ale zakaždým je spôsob Jeho zjavenia v spojení s uskutočnením Jeho plánu.

Content 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25