Boh a Jeho plán s ľudstvom
/ Ewald Frank
Language: slovak
Other languages
3. Jeden Boh – mnohé mená
- Príhovor
- Božstvo
- Jeden Boh – mnohé mená
- Sedem zložených mien
- Pán v postave anjela
- Objasňujúce slovo
- Prechod
- Ten JA SOM
- Stvoriteľ
- Kráľ
- Sudca
- Prerušenie
- Most
- Božské stvorenie
- Presnosť
- Synovstvo
- Človek Ježiš Kristus
- Služobník
- Prorok
- Baránok Boží
- Kňaz
- Sprostredkovateľ a Príhovorca
- Synovia Boží
- Zhrnutie
- Ten Ctihodný
V Starom zákone sa stretávame najprv s hebrejským slovom Elohim, ktoré bolo v našej Biblii preložené ako „Boh“. Slovo Elohim je v množnom čísle, pretože obsahuje všetky rozličné vlastnosti, v ktorých sa Boh zjavil ako Stvoriteľ, Udržovateľ, Záchranca atď. Nachádzame slová El, Elah, alebo Elohim, čo sú označenia pre výraz „Boh”. Mená spoločne zobrazujú plnosť Božiu. V 1. Mojžišovej 14:20 sa zjavil Boh ako El Elyon, to znamená „Najvyšší Boh“; Abrahámovi sa Boh Pán predstavil ako El Shaddai, čo znamená „Všemohúci Boh“ (1. Mojžišova 17:1). Tým je zobrazený Boh ako ten starostlivý, posilňujúci, na všetko dostačujúci. Len v knihe Jóba stojí meno El Shaddai viac ako tridsaťkrát. V 1. Mojžišovej 21:33 stojí v hebrejčine slovo „El Olam”, to znamená „Boh večný” a u Izaiáša 9:6 El Gibbor – „Boh mocný“. Toto posledné označenie má zvláštny význam, pretože je súčasťou zasľúbenia o Záchrancovi a prináša nezvratný dôkaz o jeho Božstve: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a jeho meno nazvú: Predivný, Radca, Silný Boh (hebr. El Gibbor), Udatný Hrdina, Otec večnosti, Knieža pokoja.“ (Izaiáš 9:6) Ako vidíme, jednotné svedectvo Božie a Jeho prorokov spočíva v tom, že On Sám chcel prísť a stať sa „Immanuel“, čo znamená „Boh s nami“ (Izaiáš 7:14; ev. Matúša 1:22–23).
V súvislosti so slovom Elohim je používané i slovo Jahveh (hebrej.: JHVH). Jahveh znamená „Ten večný sám v sebe jestvujúci“ a je v našej Biblii uvádzaný ako „Pán“ (v slovenských prekladoch väčšinou „Hospodin“).
V 1. Mojžišovej 1 nachádzame len označenie Elohim. Tam je podávaná správa, že Boh stvoril človeka k Svojmu obrazu, teda v duchovnom tele. V 1. Mojžišovej 2:4 sa stretávame prvý raz s pojmom „Boh Pán=Hospodin Boh” (Elohim Jahveh). Tento pojem vyjadruje vzťah k človeku, stvorenému zo zeme v telesnom tele.
Avšak až v čase Mojžiša, kedy sa Boh skutočne stal Záchrancom, oznámil On meno Jahveh a zjavil tým jeho význam: „A ďalej hovoril Boh Mojžišovi a riekol mu: Ja som Jahve! Ukázal som sa Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi pod menom El Shaddai, ale svojím menom Elohim-Jahveh som im nebol známy.“ (2. Mojžišova 6:2–3) Prorok Mojžiš vedel, že Elohim sa zjavil ako Jahveh vo viditeľnej podobe, a keď písal „Tóru“, prvých päť kníh Biblie, volil vždy správne označenie Boha. Národ izraelský bol podľa zasľúbenia (1. Mojžišova 15:13–16), ktoré Boh dal Abrahámovi, vyslobodený. Preto meno Jahveh stojí v tomto spojení, pretože Pán sa v ňom zjavil Mojžišovi, ktorý pod Božím vedením vyviedol ľud. Meno Jahveh sa preto stalo menom Zmluvy Boha Pána v Starom zákone. V tomto mene mal byť Izrael požehnaný (4. Mojžišova 6:22–27).