Wolna Misja Ludowa

Jezus Chrystus wczoraj, dzisiaj, ten sam i na wieki.Heb.13.8

Język:

Obežník Apríl 2017 / Ewald Frank

1. Jubilejné vydanie – 55 rokov pôsobenia v Božom poverení




„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.”

(Žd 13:8)

OBEŽNÝ LIST Apríl 2017

Jubilejné vydanie
55 rokov pôsobenia v Božom poverení

Veľmi srdečne vás všetkých zdravím, bratia a sestry, po celom svete v drahom mene nášho Pána Ježiša Krista Slovom zo Zjavenia 1:1:

„Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal Svojim sluhom, čo sa musí udiať naskore, a On pošlúc ho po Svojom anjelovi ukázal v znameniach Svojmu sluhovi Jánovi…“

Apoštol Ján bol služobník, ktorému bola zjavená prorocká časť spásneho plánu. Apoštol Pavol bol služobník, ktorému bolo zjavené všetko, čo sa bude diať počas času milosti až po návrat Krista.

Pavol mohol písať: „A ďakujem Tomu, ktorý ma posilnil, Kristu Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma povážil za verného a postavil do služby…“ (1Tm 1:12) To isté môžem povedať aj ja. Aj toto stále platí: „A síce jedných postavil Boh v Cirkvi, a to ponajprv apoštolov, po druhé prorokov, po tretie učiteľov; potom divotvorné moci, potom milosti dary uzdravovania…“ (1Kor 12:28)

Na základe Svojho spásneho plánu Boh Pán sám do Svojej Cirkvi dosadil služby. V našom čase mala veľký význam v spásnych dejinách služba Williama Branhama, obzvlášť pre Cirkev na celom svete, a má ho aj služba, prostredníctvom ktorej posledná zvesť predchádza druhému príchodu Krista.

Jeremiášovi Pán povedal: „Nepovedz: Som dieťa! (Ja som mal 29 rokov.) Ale ku komukoľvek ťa pošlem, pôjdeš, a všetko, čokoľvek ti prikážem, budeš hovoriť. … Dobre vidíš, lebo Ja bdiem nad Svojím Slovom, aby som ho vykonal. … A budú bojovať proti tebe, ale ťa nepremôžu, lebo Ja som s tebou, hovorí Hospodin, aby som ťa vytrhol.“ (Jr 1:7, 12, 19)

Najvyššiemu kňazovi Jozuovi bolo povedané: „Takto hovorí Hospodin Zástupov: Jestli budeš chodiť po Mojich cestách a jestli budeš strážiť Moju stráž, vtedy budeš aj ty súdiť Môj dom aj budeš strážiť Moje dvory, a dám ti, aby si chodil medzi týmito, ktorí tu stoja.“ (Zach 3:7)

Vskutku, Boh Svojim prorokom a apoštolom oznámil, čo pre tých Svojich od večnosti určil – a v tomto poslednom čase aj pre nás. Slovo a Božia rada neboli nikdy zjavené takým jasným a všeobsiahlym spôsobom ako v našom čase.

V rôznych obežných listoch som podal správu o mnohých rokoch a mimoriadnych prežitiach, ktoré sú v priamom spojení so službou, ktorú mi zveril sám Pán 2. apríla 1962.

Pretože ma o to slúžiaci bratia prosili, ešte raz uvádzam niekoľko osobných údajov. Ako je vám všetkým známe, narodil som sa v decembri 1933 v okrese Danzig, vo vtedajšom západnom Prusku. Po úteku pred vojnovým frontom v januári 1945 sme spolu s rodičmi a súrodencami žili od marca 1945 v severnom Nemecku. Od roku 1947 som navštevoval evanjelizácie a medzinárodné kresťanské konferencie predovšetkým v Hamburgu. V roku 1948 som prežil obrátenie a krst viery, v roku 1949 krst Duchom a posvätil som svoj život môjmu Pánu a Spasiteľovi, Ježišovi Kristovi.

Opakovane som navštevoval konferencie v letničnom zbore Elim na ulici Bachstrasse, ako aj slobodný letničný zbor na ulici Eimsbüttel v Hamburgu. Počas povojnových rokov pôsobil Svätý Duch obzvlášť medzi utečencami a vyhnancami, áno, diali sa krsty Duchom, takže dokonca celé zbory počas modlitby v harmónii chválili Boha v jazykoch.

V roku 1949 som na letničnej konferencii amerického evanjelistu Hala Hermana, ktorý v roku 1945 ako vojnový reportér po útoku atómovou bombou filmoval hirošimské ruiny, počul po prvýkrát o Williamovi Branhamovi. Aj Albert Goetz neskôr vo svojom časopise „Viac svetla“ hovoril o ňom a aj o nadprirodzených veciach, ktoré sa v jeho službe diali. Zverejnil nemecký preklad knihy Gordona Lindsaya „William Branham – muž Bohom poslaný“.

Od januára 1952 som býval v Krefelde. Tu sa nachádzal malý letničný zbor, v ktorom som bol povolaný kázať. Veci, ktoré som čítal v knihe „William Branham – muž Bohom poslaný“, vo mne vzbudili túžbu počuť tohoto Božieho muža osobne.

V auguste 1955 som zažil požehnané zhromaždenia brata Branhama v Karlsruhe. Jeho jednoduchosť a pokora na mňa urobili dojem v najhlbšom vnútri. V zhromaždeniach sme videli dar uzdravovania spojený s prorockým darom, pri ktorom vo videní videl to, čo mu Boh práve zo života chorého v modlitebnej rade zjavil. Pred našimi očami sa diala rovnaká služba, aká je opísaná v štyroch evanjeliách o našom Pánovi. Pred našimi očami sa stali slepí skutočne vidiacimi, chromí chodiacimi a ťažko chorí zdravými. Bolo kázané plné evanjelium Ježiša Krista a Boh ho potvrdzoval sprievodnými znameniami (Mk 16:20). Od prvého dňa som bol presvedčený o tom, že nikto nemôže konať skutky, aké sa diali tam, jedine že by bol Boh s ním a konal ich. To, čo som prežil v auguste 1955 v Karlsruhe a čoho som sa stal na vlastné oči a uši svedkom, boli zhromaždenia ako v Biblii, dni ako v čase apoštolov.

Vedel som, ako rozdielne sa v cirkvách učí, verí a krstí. Preto som chcel zistiť, čomu tento Boží muž verí, čo učí, pretože Boh toto Slovo na mieste potvrdzoval pred tisíckami ľudí. S touto túžbou som sa zúčastnil v dňoch 6. – 15. júna 1958 veľkej konferencie časopisu „Hlas uzdravovania“ (Voice of Healing) v Dallase v americkom štáte Texas, ktorú organizoval Gordon Lindsay. Počas dopoludňajších a popoludňajších zhromaždení hovorili svetovo známi evanjelisti, ale vo večerných bol hlavným rečníkom brat Branham. Tak som mal možnosť porovnávať a už prvé tri dni mi stačili na to, aby som si v tom urobil jasno: Bolo to božské oprávnenie, ktoré odlišovalo službu brata Branhama od ostatných evanjelistov.

Pred večerným zhromaždením 12. júna 1958 v Dallase som s ním hovoril a povedal som mu: „Brat Branham, vidím rozdiel medzi tebou a všetkými ostatnými evanjelistami. Chcel by som vedieť, čomu veríš a čo učíš.“ Jeho odpoveď znela: „Mám zvesť, ktorú musím priniesť. Choď za Leom Mercierom. On zaznamenáva kázania na pásky. Popros ho, aby ti nejaké z nich dal…“ Na záver tohoto rozhovoru povedal: „Brat Frank, ty sa s touto zvesťou vrátiš do Nemecka.“ V tom čase som žil už dva a pol roka v Kanade. O zvesti som v tom okamihu počul po prvýkrát. Na konci rozhovoru sme sa objali. Ďalšieho dňa som šiel za bratom Mercierom, ktorý mi dal päť pások s kázaniami. Zanechal som mu svoju adresu a odvtedy som dostával každé kázanie, ktoré brat Branham kázal.

Treść 1 2 3 4 5 6