Obežník December 2016
/ Ewald Frank
Язык: Словацкий
Другие языки
4. 500. výročie reformácie
500. výročie reformácie
Od 31. 10. 2016 do 31. 10. 2017 oslavuje evanjelická cirkev 500-ročné výročie reformácie skrze Luthera. Toto výročie reformácie nebudú oslavovať len v Nemecku, ale po celom svete. Dokonca aj katolícka cirkev oslavuje spolu s nimi: predsedajúci nemeckej biskupskej konferencie, kardinál Reinhard Marx, a predsedajúci rady evanjelickej cirkvi v Nemecku (EKD), biskup Dr. Henrich Bedford-Strohm sa zjednotili v tom, že obe cirkvi budú spoločne oslavovať výročie celým radom akcií. Takýmto spôsobom má byť zviditeľnená „jednota viery“.
Na svetovej úrovni začali oslavy 500. výročia reformácie vo švédskych mestách Lund a Malmö – v krajine, kde bol pred 70. rokmi založený svetový luteránsky zväz. Prezident tohoto zväzu, biskup Dr. Munib A. Younan, a vedúci katolíckej cirkvi oslavovali spolu s 10 000 účastníkmi na štadióne v Malmö. Pri príležitosti spoločnej ekumenickej modlitebnej bohoslužby v luteránskej katedrále v Lunde mal pápež František krátky príhovor, ktorý otvoril textom z Jána 15:4: „Zostaňte vo Mne a aby som Ja ostal vo vás…“ V meste Lund pápež František a biskup Younan 31. 10. 2016 taktiež podpísali vyhlásenie ku spoločnému sláveniu večere Pánovej. Spoločné vyhlásenie začínalo taktiež slovami z Jána 15:4: „Zostaňte vo Mne a Ja vo vás; ako letorast nemôže niesť ovocie sám od seba, keby nezostal na viniči, tak ani vy, keby ste nezostali vo Mne.“ V tomto vyhlásení sa jedná o zmierenie a uzdravenie rán, ktoré jedni druhým spôsobili, a poznanie, že to, čo ich spája, je väčšie ako to, čo ich rozdeľuje. Obe strany sa zaviazali odstrániť prekážky, aby dosiahli úplnú ekumenickú jednotu. Cieľom je spoločná večera Pánova. Spoločným úsilím sa chcú podľa ich slov otvoriť „moci trojjediného Boha“.
Konkrétna a plná jednota má byť vyjadrená prostredníctvom katolíckej eucharistie s evanjelickou večerou Pánovou. Tie sú však od základu odlišné, ako je zrejmé z Heidelbergovho katechizmu [prvý katechizmus luteránskej cirkvi] v otázke č. 80: Pamiatka (1Kor 11:25), nie nové obetovanie.
Otázka 80: Aký je rozdiel medzi
večerou Pánovou a rímsko-katolíckou omšou [sväté prijímanie/eucharistia]?
Odpoveď: Večera Pánova nám dosvedčuje, že máme úplné odpustenie všetkých našich hriechov skrze jednorázovú obeť Ježiša Krista, ktorú On sám priniesol na kríži a že sme skrze Svätého Ducha vtelení do Krista, ktorý je teraz vo svojom pravom tele v nebi po pravici Otca a je tam uctievaný.
Omša však učí, že živí i mŕtvi nemajú skrze utrpenie Krista odpustenie hriechov, jedine že by bol Kristus každodenne obetovaný kňazmi na omši a že je Kristus prítomný telesne v podobe chleba a vína, a preto by mal byť v ňom uctievaný. A preto nie je omša v zásade ničím iným ako zapretím jedinej obete a utrpenia Ježiša Krista a naničhodným modlárstvom.
(úryvok z Heidelbergovho katechizmu)
Veria evanjelickí predstavitelia vôbec tomu, čo reformátor učil? Čítal niektorý z nich Lutherov úvod k prorokovi Danielovi z roku 1545? Pochopil niekto, aký mal vtedy Luther prorocký náhľad a predvídavosť?
V jeho úvode zreteľne opísal štyri po sebe nasledujúce svetové ríše, o ktorých je reč v prorokovi Danielovi: Babylonskú ríšu, Perzskú ríšu, Grécku ríšu a Rímsku ríšu, ktorá vznikla v roku 63 pred Kristom.
Všetky náboženské publikácie, dokonca aj denníky a týždenníky sa zaoberajú reformáciou. Nie je konečným cieľom zjednotenie všetkých svetových náboženstiev pod Rímom, mestom na siedmich pahorkoch – Vatikánom? Neboli Rímske zmluvy podpísané 25. 3. 1957 vo Vatikáne? Nie je teraz ten vytúžený nový svetový poriadok v hmatateľnej blízkosti? To všetko musí byť povedané, pretože je to naplnenie biblického proroctva. Dorazili sme do konečného času a deje sa všetko, čo bolo pre konečný čas v biblickom proroctve predpovedané.
Vykupiteľ sa vo veľkňazskej modlitbe v Jánovi 17 celkom určite nemodlil za zjednotenie dvoch cirkví ani všetkých náboženstiev, ale za jednotu vykúpených: „Ja som im dal tvoje Slovo, a svet ich vzal v nenávisť, pretože nie sú zo sveta, ako Ja nie som zo sveta… Ja v nich a Ty vo Mne, aby boli dokonalí v jedno…“ (Ján 17:14 a 23) On je vinič a všetci praví znovuzrodení veriaci sú ratolesti, v ktorých je zjavený Boží život ako ovocie viniča. Jednota spasených sa stáva skutočnosťou pod Kristom, Hlavou Cirkvi, ktorá bola založená pred 2 000 rokmi v deň Letníc v Jeruzaleme, ako čítame v Skutkoch apoštolov 2. Štátna cirkev v Rímskej ríši bola založená v roku 325 po Kristu koncilom v Nicei. Reformácia prostredníctvom Luthera, Melanchtona, Zwingliho, Kalvína a ich predchodcov Wycliffa a Husa bola potom prelomom v duchovnej obnove. Aj v nasledujúcich prebudeniach metodistov, baptistov až po letničné prebudenie v našom čase pôsobil Boží Duch. Biblickí veriaci sa nevracajú späť do Ríma ani do Nicei, ale do Jeruzalema. Jedná sa o návrat k Bohu a Jeho Slovu. Skrze poslednú zvesť pred návratom Krista boli veriaci privedení späť ku pôvodnému kresťanstvu. Dorazili sme do časového obdobia vyvolania, znovunapravenia a prípravy, smieme mať účasť na tom, čo Boh práve teraz koná a očakávame návrat Krista.