„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.”

(Židom 13:8)

OBEŽNÍK október – december 2014

Veľmi srdečne zdravím všetkých bratov a sestry na celom svete v drahom mene nášho Pána Ježiša Krista Jeho vlastnými slovami z veľkňazskej modlitby:

„Ja som Ťa oslávil na zemi; dielo som dokonal, ktoré si mi dal, aby som vykonal.“ (Ján 17:4)

Bola tu iste Božia rada: „…aby skrze Neho zmieril všetko cieľom Neho urobiac pokoj skrze krv Jeho kríža, skrze Neho…“ (Kolos. 1:19–20a)

Naveky je skutočnosťou aj toto: „…ale teraz vás zmieril v Jeho ľudskom tele skrze smrť, aby vás postavil svätých, bezvadných a bezúhonných pred Ním…“ (Kolosenským 1:21)

Jeho víťazstvo je naším víťazstvom. „…a odzbrojac kniežatstvá a vrchnosti vystavil ich verejne na obdiv víťazosláviac nad nimi v Ňom.“ (Kolosenským 2:15)

„A teraz už len očakáva, až budú Jeho nepriatelia položení za podnož Jeho nôh. Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.“ (Židom 10:13–14)

Vzkriesenie Pána bolo viditeľným dôkazom a triumfom, že smrť, peklo a Satan sú porazení. Peter sa vo svojom prvom kázaní odvolal na to, čo je napísané už v Žalme 16:8–11: „…lebo nezanecháš mojej duše v ríši smrti ani nedáš Svojmu Svätému vidieť porušenie.“  (Skutky 2:27)

Vzkriesený Pán mohol tým Svojim oznámiť zvesť víťazstva: „Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi.“ (Matúš 28:18). Aj my pri vytrhnutí zvoláme: „Ale vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ (1. Korinťanom 15:57)

Náš Spasiteľ dokonal dielo spásy, tak ako je napísané v Izaiášovi 42:1–4 a potvrdené v Matúšovi 12:17–21. ON ani tlejúci knôt neuhasí, dokiaľ všetko nedokoná a víťazne nedovŕši právo so všetkými premožiteľmi. Amen.

Potom, čo náš Pán po Svojom blahoslavenom zmŕtvychvstaní hovoril s apoštolmi 40 dní o Božom kráľovstve (Skutky 1:1–8), bol pred ich očami vyzdvihnutý na oblaku do neba (v. 9). Hneď potom sa pri nich pristavili dvaja muži v bielych rúchach a zvestovali: „Galilejskí mužovia, čo tu stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás hore do neba, príde tak, ako ste Ho videli ísť do neba.“ (v. 10–11)

Náš Pán s nimi zostal „…až do toho dňa, ktorého vzatý bol hore do neba, keď už bol dal skrze Svätého Ducha prikázania apoštolom, ktorých si vyvolil…“ (Skutky 1:2)

Pritom zdôraznil zasľúbenie Otca (v. 4–5), že budú pokrstení a naplnení Svätým Duchom a skrze to obdržia Božiu moc, aby boli Jeho svedkami. Potom bol pred ich očami vzatý na oblaku nahor. Podľa Písma sa vráti rovnako a my budeme na oblakoch vytrhnutí a stretneme sa s Ním v povetrí (1. Tesaloničanom 4:17) – nie niekde na zemi.

V Skutkoch apoštolských 2 čítame správu o vyliatí Svätého Ducha, ako to predpovedal už prorok Joel v 3. kapitole a Ján Krstiteľ týmito slovami: „…Ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom…“  (Matúš 3:11) a ako to náš Pán potvrdil: „…totiž že Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom už o nie mnoho dní.“ (Skutky 1:5). Potom nasledujúce prvé kázanie o pokání, viere a krste Duchom je naveky platným vzorom v Božej Cirkvi. Skrze zvestovanie sa k nej pripojili ešte v ten deň tri tisícky veriacich. Potom nasledujú štyri poznávacie znamenia pôvodnej Cirkvi: „A zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom obcovaní a pri lámaní chleba (Večera Pánova) a na modlitbách.“ (Skutky 2:42)

Učenie apoštolov presne súhlasilo s tým, čo predpovedali proroci. Preto je Cirkev vybudovaná „…na základe apoštolov a prorokov, kde je uholným kameňom sám Ježiš Kristus…“ (Efežanom 2:20)

Pre všetkých, ktorí patria k pravej Cirkvi živého Boha, bolo a je veľmi dôležité, aby verili len tomu, čo hovorí Písmo a nasledovali tomu, čo učí. Nevesta Baránka (Zjavenie 19:7) je Nevestou Slova a nemá absolútne nič spoločné s vlastnými výkladmi (2. Petra 1:20). V Zjavení 21:4 videl Ján nový Jeruzalem zostupujúci ako ozdobenú Nevestu pre Ženícha. Sväté mesto má múr s 12 bránami, na ktorých sú mená 12 izraelských kmeňov. Tento múr má 12 základných kameňov a na nich sú napísané mená 12 apoštolov Baránka.

Je dobré vedieť, že Spasiteľ má len jednu Cirkev, ktorá je Jeho telom (1. Korinťanom 12:12–31), ktorú buduje On sám (Matúš 16:16–18) a ktorú spasil Svojou krvou (Efežanom 1:7), „…aby si ju postavil pred Seba slávnu, Cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná.“ (Efežanom 5:27)

Zvesť hodiny predchádza Kristovmu návratu

Toto je pre Cirkev Ježiša Krista ten najdôležitejší časový úsek.

Zasľúbenie z Malachiáša 4:5–6 spojené so spásnym plánom, ktoré náš Pán potvrdil v ev. Matúša 17:11 a ev. Marka 9:12, sa naplnilo v našom čase a pred našimi očami. Skrze to bolo všetko učiteľsky navrátené do správneho, originálneho stavu a oči, ktoré to vidia, sú blahoslavené. Slová Pána: „Eliáš pravda príde prv a napraví všetko…“ sa splnili a dnes by to potvrdil: „Eliáš prišiel a všetko uviedol do pôvodného stavu.“

Prvému Kristovmu príchodu predchádzal podľa zasľúbenia v Malachiášovi 3:1 Ján Krstiteľ ako muž poslaný Bohom. To potvrdil náš Pán v ev. Matúša 11:10: „Lebo toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, Ja posielam Svojho anjela pred Tvojou tvárou, ktorý pripraví Tvoju cestu pred Tebou.“ Práve tak i v našom čase vystúpil ako Bohom poslaný muž na základe Malachiáša 4:5–6 William Branham a priniesol zvesť, ktorá pripravila cestu k znovunapraveniu (prinavráteniu) pred druhým Kristovým príchodom. Je to zjavenie všetkých tajomstiev Slova až po otvorenie pečatí – aby sme to vyjadrili vo svojej podstate: uvedenie do celého spásneho Božieho plánu. Bez posla by nebolo žiadne posolstvo. „Lebo Pán Hospodin nečiní ničoho, krome keď zjavil Svoju tajnú radu Svojim služobníkom prorokom.“ (Ámos 3:7)

Dnes však nejde len o otázku, či veríme, že sa naplnil Malachiáš 4:5–6. Teraz sa jedná o to, či prežívame všetko, čo zvestovateľ učil vo svojich kázaniach. Bohu vďaka, že z milosti môžeme veriť každému Slovu. Náš Pán povedal: „Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy zostanete v Mojom Slove, vpravde ste Mojimi učeníkmi a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.“ (Ján 8:31–32)

Tragické vynechanie jedného slova

Z dôvodu objasnenia musí byť ešte raz povedané: brat Branham často svedčil, že 11. 6. 1933 pri jednej bohoslužbe s krstom zaznel hlas zo svetelného oblaku, ktorý videli všetci prítomní: „Tak ako Ján Krstiteľ predišiel prvému príchodu Krista, tak budeš ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista!“

Vo svojich kázaniach 17-krát zopakoval, čo mu bolo povedané, a 10. 2. 1960 pre každého normálne mysliaceho človeka dokonca jasne a zrozumiteľne pridal: „Nie že by som ja bol tým predchodcom, ale zvesť je tým predchodcom.“ Jasnejšie a pravdivejšie to povedané byť nemohlo.

Po odchode proroka domov vznikla úmyselne zmenená verzia, ktorá znie: „Tak ako Ján Krstiteľ predchádzal prvému príchodu Krista, tak ty predídeš Jeho druhému príchodu.“ Tak to bratia v USA nahlas zvestovali, tlačili vo svojich knihách a dokonca to nechali napísať na dvere nového domu brata Branhama v Tucsone. Najdôležitejšie slovo „zvesť“, ktorá mala predchádzať, tam chýba. Sfalšovaný text bol napísaný aj pod fotografiou s ohnivým stĺpom nad hlavou brata Branhama, pred ktorou fanatici dokonca v poslednej dobe konajú pobožnosti!

Či už je slovo pridávané alebo odnímané – Satanovi sa tak vždy podarilo prekrútiť zmysel, áno, sfalšovať. Každé skutočné Božie dieťa nechá každé Božie Slovo presne tak, ako vyšlo z Božích úst, aj to, čo bolo bratovi Branhamovi povedané z nadprirodzeného svetla.

Teraz bude zjavené, či tomu, čo povedal anjel Pána 11. 6. 1933, skutočne veríme a nič proti tomu nenamietame alebo či veríme sfalšovanej verzii. Kto neverí pravde, je aj v tomto prípade Bohom odsúdený, aby veril lži (2. Tesaloničanom 2:11). Len čisté Slovo je pravda – každá zmena je lož. Platí, že „…niktorá lož nie je z pravdy.“ (1. Jána 2:21b). Stále znova je mi kladená otázka, či môžem v súvislosti s týmto chybným vývojom mlčať. Som si vedomý zodpovednosti pred Bohom, ale nemôžem nič zmeniť, to môže len Boh.

Vzkriesený Pán mi všetko prenikajúcim hlasom prikázal zvestovať Jeho Slovo. To som počas uplynulých viac ako 50 rokov činil. Aj duchovný pokrm, ktorý brat Branham uskladnil a je obsiahnutý v jeho kázaniach, som na základe Pánovho poverenia podával ďalej. Brat Branham oboje skrze zjavenie potvrdil a pri tej príležitosti mi so vzkladaním rúk požehnal. Táto služba je priamo spojená s poslaním proroka, s pravou zvesťou a s Bohom. Verím so všetkými vyvolenými tomu, čo bolo povedané 11. 6. 1933: „…tak budeš ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Sfalšovanú verziu odmietame ako Satanov podvod. Mnohí si tým však ospravedlňujú to, že odmietajú nositeľa zvesti. Pretože ten, kto verí, že predchodcom bol brat Branham osobne, nemôže veriť, že zvesť, ktorú priniesol, po jeho odchode domov naďalej predchádza druhému príchodu Krista.

Tragický dôsledok zneužitia duchovných darov

Druhý bod sa k tomu v našom strede pridal ako bolestivá lekcia.

Od prežitia krstu Duchom v máji 1949 v jednom zbore plného evanjelia v Hamburgu som prežil požehnané zhromaždenia slobodných letničných zborov. Po kázaní sme boli všetci v očakávaní, že Boží Duch bude hovoriť skrze dary Ducha – hovorenie v jazykoch, výklad a proroctvá.

V 50. rokoch sme prijali zvesť a nechali sme sa vo všetkých učeniach opraviť, ako ich biblicky zvestoval brat Branham – či sa to týkalo božstva, krstu, Večere Pánovej alebo čohokoľvek iného. Zbor rástol a naďalej sme prežívali aj pôsobenie Ducha. Po kázaní všetci čakali hlavne na to, že príde proroctvo. Je predsa napísané: „Proroctvami nepohŕdajte.“ (1. Tesaloničanom 5:20) Ale taktiež je napísané: „Všetko skúšajte, dobré podržte!“ (1. Tesaloničanom 5:21) Keď boli menovite volaní bratia a sestry, aby bolo za nich modlené, mysleli sme si, že je to presne tak, ako to bolo s bratom Branhamom: V modlitebnej rade v jeho zhromaždeniach boli osoby, ktoré nepoznal, a Boh mu vo videniach ukázal ich mená, odkiaľ títo ľudia pochádzajú a čo ich trápilo. Tu však nositeľka daru, ako sme si až neskôr uvedomili, poznala bratov a sestry, ktoré volala. Nikomu neprišlo na myseľ, že by sa medzi nás mohlo vkradnúť niečo prevráteného – napodobnenina.

V jednom proroctve som bol na záver vyzvaný, aby som k službe posvätil manželský pár. Bez váhania som to učinil. Potom prišla sobota 18. 11. 1978. Bolo asi 10 hodín, keď mi Pán mocným prikazujúci hlasom povedal: „Môj služobník, preskúmaj Skutky apoštolov, či bol niekedy muž posvätený do služby spolu so svojou ženou!“

Okamžite som vzal do ruky Bibliu a skúmal v Skutkoch apoštolských tak, ako mi Pán prikázal. Musel som uznať, že žiadny apoštol nebol povolaný so svojou ženou a aj sedem bratov, ktorí mali na starosti chudobných, bolo povolaných bez žien. Do päťnásobnej služby boli za apoštolov, prorokov, učiteľov, pastierov a evanjelistov ustanovení len bratia. V okamihu, keď som to menovanej nositeľke daru povedal, jej postoj sa obrátil: Namiesto toho, aby sa sklonila pod mocnú Božiu ruku a prijala nápravu, prevalil sa proti mne Satanov hnev. Vyhrážala sa mi, že mňa, moju službu a celé dielo zničí. Od toho okamihu bol Boží služobník označený za cudzoložníka, podvodníka, zvodcu, dokonca za antikrista a všetko možné iné. Z dôvodu daru proroctva, ktorý všetci oceňovali, ju mnohí počúvali a verili jej, aj bratia v USA a Kanade.

Od mája 1979 sa mnohí spolu s ňou od zboru odvrátili, len málo ich ostalo verných a dielo utrpelo v celom svete veľkú škodu. V tej dobe som zvesť kázal už v 85 krajinách. Zdalo sa, že s mojou službou je koniec. Preto som chcel 16. 6. 1979 ukončiť svoj život vo vlnách prílivu Severného mora. Ale v mojom rozorvanom srdci horela otázka: „Milovaný Pane, prichádzam teraz k Tebe. Povedz mi, prečo ma to všetko postihlo.“ V nasledujúcom okamihu sa to stalo: Z hromu, ktorú zostupoval priamo zhora k mojej pravici a stával sa stále hlasnejším, boli ku mne všetko prenikajúcim dunením Bohom samým prevolané slová: „Pretože si počúval na hlas svojej ženy!“ To je tak pravda, ako že Boh žije.

Ako všetci uprostred zvesti vedia, 2. 4. 1962 mi Pán dal prikazujúcim hlasom presné pokyny pre moju službu, okrem iného, aby som šiel zvestovať Jeho Slovo do iných miest, nezakladal žiadne lokálne zbory a nevydával žiadny spevník atď. Aj počas nasledujúcich rokov, ako sa píše aj v obežníkoch, ku mne stále znova pri mimoriadnych rozhodnutiach počuteľným hlasom hovoril. Toto však bolo jediný prípad, keď bolo v každom z deviatich slov, ktoré zazneli vyčítavým hromovým hlasom, cítiť Boží hnev. Ako zasiahnutý úderom som padol na ľavú stranu. Vrátil som sa tam, kde som bol ubytovaný, pokľakol som, otvoril Bibliu a moje oči padli na rovnaké Slovo, ktoré Boh povedal Adamovi v 1. Mojžišovej 3:17.

Pochopil som, že som potreboval ostré napomenutie Bohom samým presne tak, ako Adam, ktorý počúval Evu, keď sa dostala pod vplyv hada. Pavol k tomu píše: „Lebo Adam bol stvorený prvý, až potom Eva. Ani Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia.“ (1. Timoteovi 2:11–14)

Ako vtedy v prirodzenom skrze zvedenie Evy vzišli dve od základu rozdielne semená, tak je to aj teraz duchovne v Cirkvi. Jedni sú vďační za Božie povolanie a pokračovanie služby, druhí to popierajú a rúhajú sa tomu. Jedni sa spoločne tešia, že je zvesť nesená do celého sveta, druhí veria, že s bratom Branhamom všetko skončilo.

Ale tak iste, ako bol v Božom pláne pád do hriechu, tak iste je všetko na konci času milosti taktiež v dopustenej Božej vôli. Bez pádu do hriechu skrze zvedenie Evy by plán spásy, učinený pred ustanovením sveta, nemohol vôbec nadobudnúť účinnosť. Bez toho, čo sa v našom čase Božím zásahom stalo, by bolo dokonanie Cirkvi-Nevesty v absolútnej čistote Slova a pôsobení Ducha nemožné. V znovu napravenej Cirkvi musí byť všetko usporiadané, aj služby a dary Ducha. Ako často zdôrazňoval brat Branham priamo v súvislosti s Evou, je pôvodným hriechom neviera. Až keď Eva prepožičala svoj sluch hadovi, ktorý spochybnil to, čo Boh povedal Adamovi, nemohla inak, ako veriť Satanovej lži. Práve tak sa to opakuje v našom čase. Satan najprv spochybnil povolanie Božieho služobníka a to, čo mu pri tom bolo povedané, a potom učinil vieryhodnými vlastné argumenty. Tak prebehlo zvedenie na začiatku a tak sa deje až do konca.

Ak by v raji nenastal pád do hriechu, tak by sme nikdy nepočuli o pláne spásy. Všetko bolo predurčené pred založením sveta, i naše mená boli pred založením sveta zapísané do Knihy života zabitého Baránka. (Zjavenie 13:8) Ale od času zvedenia bolo v celom svete siate zlé semeno, medzi tými dvoma semenami povstalo nepriateľstvo (1. Mojžišova 3:15) – nenávisť, ktorá presahuje rámec smrti. V tých zvedených nie je možné o zmierení nič počuť ani vidieť. Od okamihu, kedy bola táto línia prekročená, sa zdá, že nie je cesty späť. Posledný rozsudok však musíme prenechať Bohu. Avšak Kaina, to falošné semeno, ktoré Eva priviedla na svet skrze zvedenie, Pán neprijal. Prijal len Ábela a jeho obeť. Boh prijíma len Svoje semeno, Svojich skutočne znovuzrodených synov a dcéry. Dobré semeno sú synovia kráľovstva – pšenica. „Jeho semeno Mu bude slúžiť…“ (Žalm 22:31, podľa nem. prekladu)

Úroda je zrelá a Pán vezme do Svojej stodoly len Svoju pšenicu. (Matúš 3:12) Som vďačný svojmu Bohu, ktorý mi ukázal prezreté pšeničné pole, na ktorom nebola žiadna burina. Náš Pán predsa v ev. Matúša 13:39–43 povedal, že najprv bude zhromaždenú burina. Semeno Slova bolo rozsiate, vzišlo vo všetkých, ktorí patria k Cirkvi-Neveste, a dozrie do plnosti. Áno, čoskoro si budeme môcť navzájom zvolať: „Radujme sa a plesajme a vzdajme Jemu chválu, lebo prišla svadba Baránkova, a Jeho manželka sa prihotovila.“ (Zjavenie 19:7)

Je rozhodnutie definitívne?

Všetci, ktorí zostávajú v zvode, prejdú mimo toho, čo Boh koná v prítomnosti. Veria na základe sfalšovaného textu, že s prorokom skončila aj zvesť pred druhým príchodom Krista. Taktiež zapierajú povolanie, ktoré dal sám Pán a prorok ho potvrdil. Pre nich je vec vybavená – mnohí dokonca tvrdia, že Baránok už opustil trón milosti, že Pán prišiel a kladie nárok na tých Svojich a ešte mnoho iného. Ale pravá zvesť bude, Bohu buď vďaka, naďalej kázaná v súlade s Bibliou a všetko, čo povedal prorok, bude harmonicky usporiadané. Sväté Písmo bolo „absolútom“ brata Branhama a ono jediné je i naším absolútom.

Brat Branham viac ako stokrát zmienil Zjavenie 22:18–19 a zdôraznil, že žiadne slovo nesmie byť odňaté a žiadne pridané a že Satan s Evou pridal len jedno slovo, ktoré prinieslo smrť. Pavol sa usiloval o Cirkev, ktorú chcel Kristu priviesť ako čistú pannu: „Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chytrosťou, neporušili sa tiež nejako vaše mysle a neodvrátili od prostoty a čistoty oproti Kristovi.“ (2. Korinťanom 11:3) Kto k Božiemu Slovu niečo pridá alebo niečo uberie, je pod vplyvom hada, je zvedený a nemá absolútne žiadny podiel na Strome života. Vyplatí sa čítať, čo so svätou vážnosťou povedal na túto tému brat Branham. Len tri citáty z mnohých: 1. 2. 1956 povedal: „Kto z tejto knihy niečo odníme alebo k nej niečo pridá, toho meno Boh vymaže z Knihy života.“ 12. 11. 1961 povedal: „Dokonca to ukazuje, že aj keď v nej jeho meno stojí, bude vymazané.“ a 18. 4. 1965: „Chceme to, čo Boh povedal na začiatku. Kto niečo pridá alebo odníme, toho meno bude vzaté z Knihy života.“ V ev. Matúša 4:4 náš Pán zvodcovi odpovedal: „Je napísané: Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza skrze ústa Božie.“

Boh to viedol tak, že som mohol biblicky zaradiť aj ťažko zrozumiteľné výroky. Neexistuje žiadny problém – ani so Zjavením 10 nie, ak si predtým prečítame kapitoly 8 a 9 a potom ešte kapitolu 11. Je to predsa stále Ten istý, ktorý sa zjavil Mojžišovi a izraelskému národu v oblakovom a ohnivom stĺpe a 40 rokov ich sprevádzal (2. Mojžišova 40:34–38). Ten istý sa v tomto oblaku zjavil aj 28. 2. 1963 v službe brata Branhama, keď bol prorok ešte na zemi a keď sedem mocných hromových úderov otriaslo celým okolím. ON je Ten istý, ktorý v Zjavení 10 zostúpi ako Anjel Zmluvy a postaví Svoju nohu na more a zem. Akí môžeme byť vďační, že nám verný Boh daroval porozumenie pre úplný súlad napísaného Slova a zvestovanej zvesti!

Falošné učenia nie je vôbec možné biblicky zaradiť. V jednej veci sú si všetci, ktorí prinášajú cudzie učenia, zajedno, totiž zničiť Boží vplyv povolaného služobníka, áno, skrze ohovárania ho učiniť nevierohodným, aby predstavili sami seba. A majú spoločnú ešte jednu vec: Veria, že sfalšovaný text je pravý a pravý text je falošný.

Napriek všetkému buduje Pán Svoju Cirkev a brány pekla ju nepremôžu. Vo zvesti existuje skutočne len jedna pravá Cirkev a to je Nevesta Slova. Každý, kto verí nejakému zvláštnemu učeniu alebo mnohým iným výkladom, je pod vplyvom Zlého, je mimo Slovo a nepatrí k Cirkvi-Neveste. Ale všetky pravé Božie deti, ktoré boli v celom svete strhnuté pod falošný vplyv ničivého hnutia, teraz nájdu cestu späť a budú veriť, že zvesť, ktorú priniesol prorok, ešte stále predchádza druhému príchodu Krista, až kým nebude zavolaný aj ten posledný.

Brat Branham viackrát povedal: Mnohí hovoria o tom, čo Boh učinil, vzhliadajú po tom, čo činiť bude, ale prechádzajú pomimo toho, čo koná v prítomnosti. To, čo konal, nás predsa spája s tým, čo koná v prítomnosti, a pripravuje nás na to, čo ešte bude konať.

Víťaz z Golgoty privádza dielo spásy v tých Svojich k dokonaniu. Na konci sa naplní aj to, čo Pavol adresoval tým, ktorí neverili, už na svojej prvej misijnej ceste: „Vidzte, vy pohŕdači, divte sa a zmiznite, lebo Ja konám dielo za vašich dní, dielo, ktorému neuveríte, keby vám niekto rozprával o ňom.“ (Skutky 13:41)

Na čo sa odvolával Pavol pri prirovnaní s pohŕdačmi? Na 4. Mojžišovu 16, kde sa veľmi uznávaní muži spojili proti Mojžišovi a Áronovi. Mojžiš padol na svoju tvár, modlil sa a povedal: „…ty i celá tvoja obec, ktorí ste sa zišli proti Pánovi, pretože čo je Áron, že repcete proti nemu?“ (v. 11)

Mojžiš ich pozval, ale oni neprišli a povedali: „Či chceš tým mužom vylúpiť oči?“ (podľa nem. prekladu: „Chceš tým ľuďom sypať piesok do očí?“) Udalosť pokračovala – Mojžiš nazval skupinu Chóreho „bezbožnými mužmi“ a oznámil súd: „…poznáte, že títo mužovia popudzovali Pána, pohŕdajúc Ním.“ (v. 30) Takže nepohŕdali prorokom alebo tým, kto musel slová proroka podávať ďalej, ale pohŕdali Bohom, Pánom. To je dôležitá lekcia. Mojžiš mohol povedať: „Ten JA SOM ma poslal k vám.“ (2. Mojžišova 3:14) Mal poslanie, poverenie s významom v spásnych dejinách a mal vkladať Áronovi do úst Božie Slová. (2. Mojžišova 4:15) Pohŕdači nepohrdli Mojžišom a Áronom – rúhali sa Bohu a Ním pohrdli.

To Pavol myslel, keď hovoril o pohŕdačoch v súvislosti s dielom, ktoré Boh bude konať v našich dňoch. A toto Slovo bolo napísané pre náš čas. Nezosmiešňovali zvestovateľa a nositeľa zvesti, ale Boha, ktorý dal poverenie s významom v spásnych dejinách. Kto skutočne verí v poslanie proroka, nemôže inak, ako len veriť, že zvesť vykoná, k čomu bola poslaná. Kto neprijme Božie povolanie a poslanie, je pohŕdačom Boha, z úst ktorého poverenie vyšlo.

Tak iste, ako Pán vyslovil do existencie všetky veci skrze Svoje všemohúce Slovo a dokonal dielo stvorenia, tak iste teraz dokoná dielo spásy v Cirkvi prvorodených vykúpenej krvou na základe zasľúbenia Slova a skrze moc Svätého Ducha. „Lebo skazu, a rýchlu, vykoná v spravodlivosti; lebo záhubu, rýchlu, učiní Pán na zemi.“ (nem preklad: „Pretože Pán vykoná Svoje Slovo tak, že na zem privedie tie veci iste a ranu za ranou vykoná.“) (Rimanom 9:28)

V poslednej fáze, keď spolu padnú jarný a pozdný dážď, keď nastane posledné pôsobenie Ducha a Božia moc bude viditeľne zjavená, budú všetci praví veriaci jedno srdce a jedna duša – vo zvesti, v Slove a v Božej vôli – ako to bolo na počiatku počas Letníc.

Pre vyvolených, ktorí nestoja na strane žalobníka, platí to, čo napísal Pavol Rimanom 8:31–39: „Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Bôh je, ktorý ospravedlňuje.“ Premožitelia ostávajú pod krvou Baránka a Slovo je ich svedectvom. Veria každému Slovu od prvej až po poslednú kapitolu, či je napísané v Malachiášovi 4, Lukášovi 17, Matúšovi 24:14, vo verši 24 alebo vo veršoch 45–47, či je to napísané v ev. Matúša 25:1–10 alebo v Zjavení 10.

Žiaľ, žalobník a zvodca celého sveta bude na zem zvrhnutý až úplne na konci. Ale vyvolení nemôžu byť zvedení. Až pri vytrhnutí a vyhlásení kráľovského panovania sa naplní Zjavenie 12:7–11: „A počul som veľký hlas na nebi, ktorý hovoril: Teraz sa stalo spasenie a moc a kráľovstvo spasením, mocou a kráľovstvom nášho Boha a vláda vládou jeho Krista, lebo je zvrhnutý žalobník našich bratov, ktorý žaloval na nich pred naším Bohom dňom i nocou. A oni zvíťazili nad ním pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedectva a nemilovali svojej duše až do smrti.“

Posledný úsek

V čase večera nastalo svetlo. Pri každom biblicky podloženom učení sa jasne rozsvieti nadprirodzené svetlo a my smieme kráčať vo svetle zjaveného Slova. „Lebo je to Bôh, ktorý povedal, aby sa zo tmy zaskvelo svetlo, ktorý sa zaskvel v našich srdciach na osvietenie známosti slávy Božej v tvári Ježiša Krista.“ (2. Korinťanom 4:6) Amen.

Pán vzal Svojho služobníka a proroka po dokončení jeho poverenia k Sebe, ale zjavené Slovo nám zostalo. To je zvesť, ktorá dosiahla všetky končiny sveta. Boh sám sa o všetko postaral a Pán vyvolanú Cirkev dokoná ku dňu Svojho návratu a postaví ju bez jedinej vady pred Svoju svätú tvár (Efežanom 5:27, Kolosenským 1:22 a iné).

Boh mi daroval veľkú prednosť, že som smel byť prítomný v zhromaždeniach brata Branhama v Nemecku a USA. Som na vlastné oči a uši svedkom jedinečnej služby. Taktiež viem, čo očakával, že sa ešte malo stať. Nerobte si žiadne starosti: Všetko, čo Boh pre Nevestu určil, sa stane. Pretože pre všetky Božie zasľúbenia v Ňom spočíva Áno a Amen (2. Korinťanom 1:18–22). Jeho služba sa vyplatila pre všetkých vyvolených. Obzvlášť ma teší, že verný Boh mi ukázal brata Branhama, ako bol na oblaku vzatý hore v okamihu jeho odchodu domov, v čase, keď som tu v Nemecku nemohol nič vedieť o jeho nehode 18. 12. a odchode domov 24. 12. 1965. Áno, náš Pán bol vzatý hore na oblaku (Skutky 1:9), Nevesta bude pri vytrhnutí vzatá na oblakoch v ústrety Pánovi (1. Tesaloničanom 4:17) a aj tí dvaja proroci budú vzatí hore na oblaku (Zjavenie 11:12).

Celý svet vie, že s bratom Branhamom a jeho službou som bol 10 rokov vrúcne spojený. Mnohí tiež vedia, aký podiel Boh z milosti daroval mne, ako nositeľovi zvesti. ON to určil tak, že po odchode proroka domov som na základe Božieho povolania smel niesť Božiu zvesť ako prvý do Európy, Ázie, Afriky, áno, do celého sveta.

Len pre informáciu: Za života brata Branhama svet ešte o zvesti nič nepočul. Okrem USA existovali len tri krajiny, v ktorých bratia počúvali kázania brata Branhama: v Edmontone v Kanade brat Henri Martin, ktorého adresu mi dal brat Branham, v Južnej Afrike brat Sydney Jackson a u nás v Krefelde. Bol to sám brat Branham, ktorý mi 11. 6. 1958 v Dallase v Texase povedal: „Brat Frank, ty sa s touto zvesťou vrátiš späť do Nemecka.“ Bol to brat Branham, ktorý 3. 12. 1962 zopakoval, čo mi Pán 2. 4. prikázal, a potom k tomu dodal: „Brat Frank, počkaj s rozdávaním pokrmu, kým nedostaneš zvyšok.“ Až potom, keď Pán vzal Svojho posla k Sebe, mohla zvesť predchádzať návratu Krista, pretože až vtedy bol všetok pokrm uskladnený.

Tak ako Boh vzal k Sebe Svojho proroka Mojžiša, tak sa to stalo i s Eliášom a s bratom Branhamom. Mojžiš smel z hory Nebo vidieť zasľúbenú zem (5. Mojžišova 32:44–52), ale zavedenie izraelskej cirkvi sa uskutočnilo pod vedením Jozueho. Pre Jozueho bola truhla zmluvy tým najdôležitejším, pretože v nej bolo uložené Slovo zjavené prorokovi. Tak je to dnes s nami: Nesieme zjavené Slovo, kráčame do zasľúbenej zeme – všetky deti zasľúbenia veria Slovu zasľúbenia a budú zapečatené Duchom zasľúbenia (Efežanom 1:13). Pravdivý Boh nikdy, nikdy nezapečatí Svätým Duchom niekoho, kto sa nachádza v blude.

Najprv bol vo zvesti až do konca sedemdesiatych rokov na každom mieste len jeden zbor. Teraz je na mnohých miestach viac zborov, ktoré sa odvolávajú na brata Branhama. Môže si niekto predstaviť, že „veriaci“, ktorí odmietajú mať spolu obecenstvo v spoločnej bohoslužbe, áno, spolu sláviť Večeru Pánovu, by mohli byť spoločne na svadbe Baránka? Úplne iste nie!

Ale teraz, po tomto výklade, majú všetci tu i v celom svete možnosť opraviť svoje rozhodnutie. Teraz bude, rovnako ako v dňoch Mojžiša, zjavené, či patríme k vyvolanej Cirkvi alebo sme spolčení s Dátanom a Chórem, či ako v dňoch Pavla s Hymeneom a Filétom (2. Timoteovi 2:15–18). Teraz bude zjavené, či vodca nejakého zboru odmieta povolaného muža hodiny, ako napríklad Diotrefes odmietal apoštola Jána. Predstavte si, vodca zboru odmietal apoštola Jána (3. Jánova 9–10)! Koľko máme dnes takých „Diotrefov“, ktorí sa prehlásili za pastierov, ale neboli Bohom ustanovení? Či naveky neplatí to, čo povedal náš Pán o tých, ktorých povolal a poslal? „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, Mňa prijíma; a kto Mňa prijíma, prijíma toho, ktorý Mňa poslal.“ (Ján 13:20) To je TAK HOVORÍ PÁN.

Viem, že môj Spasiteľ žije. Viem tiež, že obežníky, ktoré píšem, nie sú súkromnou vecou, ale sú adresované Cirkvi v Božom poverení. Pán sám sa postará o to, že v Neveste nastane dvojnásobné navrátenie, ako nastalo u Jóba tam, kde Satan všetko zničil (Jób 42, Jakub 5). Tento čas je veľmi blízko. Napriek mojim ľudským slabostiam a nedostatkom som vo svojej službe učinil všetko podľa Pánovho príkazu, i to, čo stojí v 2. Timoteovi 4:2: „Káž Slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas…“ Toto biblické miesto má pre mňa mimoriadny význam, pretože mi sám Pán v roku 1980 prikázal, aby som ho čítal a kázal len to, čo je v Slove napísané. V roku 1933 bolo to isté biblické miesto zvolané aj bratovi Branhamovi a on ho vložil do základného kameňa modlitebne v Jeffersonville.

Moje svedectvo je rovnaké ako Pavlove: „Lebo nekážeme sami seba, ale Krista Ježiša ako Pána, a sami že sme vašimi sluhami pre Ježiša.“ (2. Korinťanom 4:5)

Návrat Krista je veľmi blízko, znamenia konečného času na to poukazujú. Tak sa napĺňa Matúš 24:14: „A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom, a vtedy príde koniec.“

Teraz žijeme v generácii konečného času, v poslednom úseku pred návratom Krista. Všetko, čo bolo predpovedané v biblickom proroctve, či už vojny, zemetrasenia, hladomory, drahé časy, prírodné katastrofy atď., sa napĺňa pred našimi očami. Pán nám povedal: „A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ (Lukáš 21:28)

Pol storočia v celom svete

S vďačnou spomienkou by som sa chcel stručne poohliadnuť na svoju prvú misijnú cestu do Indie v októbri 1964.

Od tej doby som opakovane kázal už v 23 mestách tejto obrovskej krajiny a na október je tam naplánovaná moja 25. cesta.

Počas týchto uplynulých 50 rokov som smel Slovo zvestovať vo viac ako 600 mestách 143 krajín – k nim patrí Moskva, Peking, Káhira, Damask, aby som spomenul aspoň niekoľko z nich. Prostredníctvom rozhlasových a televíznych vysielaní, ktoré sú vysielané v ešte väčšom počte krajín, boli dodnes dosiahnuté milióny ľudí.

Mimoriadne veľká žatva je na africkom kontinente. Tam prichádzajú v mnohých mestách k pravidelným zhromaždeniach tisíce ľudí.

Ako je všetkým známe, v apríli 1974 sme smeli Pánovi posvätiť náš vlastný Boží dom. Potom prišiel 18. 7. 1976, keď mi Pán zvolal mocným hlasom: „Môj služobník, choď na susedný pozemok, posväť Mi ho a stavaj na ňom…“ Predral som sa kríkmi, pokľakol som a posvätil som ho Pánu. Počas nasledujúcich rokov vznikli misijné budovy, v ktorých sa okrem ubytovania pre zahraničných návštevníkov bohoslužieb nachádzajú aj kancelárie, tlačiarne a expedícia.

Som Bohu za misijné centrum veľmi vďačný. Na mimoriadne zhromaždenia počas prvého víkendu každého mesiaca prichádzajú ľudia z celej Európy a zo zámoria, aby počuli Slovo, a tisíce na celom svete sledujú prenos cez internet. Či je to kázanie v Krefelde, Zürichu, Londýne alebo v Paríži – všetci môžu po celom svete počuť a vidieť, čo Boh práve teraz koná. Ámos 8:11 sa doslova naplnil: Boh poslal hlad počuť Jeho Slová a Pánov stôl je bohato prestretý.

Práve tak som vďačný za všetkých bratov, ktorí prekladajú a za všetkých slúžiacich bratov vo všetkých krajinách, ktorí sa podieľajú na rozdávaní čistého duchovného pokrmu. Tak sa napĺňa i ev. Matúša 24:45–47 a celá Nevesta na celom svete môže mať podiel na zvestovaní. Aj toto miesto Písma mi Pán nahlas prevolal v nedeľu, 19. 9. 1976. To je tak pravda, ako že Boh žije.

V kázaní „Majstrovské dielo“ z 5. 7. 1964 brat Branham hovoril o videní, v ktorom Nevesta vyšla z rovnakého kroku, a potom videl aj to, ako bola privedená späť do rovnakého kroku – do súladu s každým Slovom. Teraz je v tomto úseku pravé a jasné zvestovanie Božieho Slova a všetci, ktorí patria k Cirkvi-Neveste, mu veria a nasledujú mu. Zaznieva posledné volanie: „Hľa, Ženích ide! Vyjdite Mu v ústrety!“ (Matúš 25:6) Amen.

Teraz uplynulo 49 rokov od chvíle, odkedy je brat Branham u Pána. Boh Izraelu určil, že v 50. spásnom roku a v roku plesania a jasania sa môžu všetci vrátiť ku svojmu vlastníctvu (3. Mojžišova 25). Boh i v uplynulých 49 rokoch vykonal veľké veci pri nesčíselných zástupoch veriacich. Ale všetci očakávajú viac, všetci by chceli prežiť plné navrátenie, záverečné pôsobenie Ducha a dokonanie. Boh je verný. ON môže 50. rok učiniť aj v našom čase najmocnejším v spásnych dejinách. Sme vo veľkom očakávaní. Čas a hodinu však určí On. JEMU nech je vzdaná česť. ON sa nikdy neomešká. Amen.

Časovými udalosťami sa bližšie zaoberať nebudeme. Každodenné správy nás tak či tak viac ako dôkladne informujú o mnohých krízach vo svete. Naše pohľady smerujú hlavne na Blízky východ a Jeruzalem, mesto, ktoré si Boh sám vyvolil. Po viac ako 3 300 rokoch je Jeruzalem hlavným mestom židovského národa a v Biblii je zmienený viac ako 700-krát. V Koráne však ani raz. Boh sám dal v Biblii zasľúbenie, že Svoj ľud privedie späť do zeme otcov (Jeremiáš 23:7–8, Ezechiel 36:24–28, Micheáš 2:12–13, Sofoniáš 3:19–20, Zachariáš 2:16–17) a my sme smeli prežiť, ako ho On naplnil. Príde čas, v ktorom sa naplní aj Zachariáš 14:16–21 a všetky národy, ktoré pozostanú po veľkom boji, prídu do Jeruzalema a budú sláviť slávnosť stánkov. 

Všetci ľudia by mali poznať, že svojím rozhodnutím pre alebo proti Izraelu prijmú buď požehnanie alebo zlorečenie, tak ako to Boh zasľúbil Abrahámovi: „A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme.“ (1. Mojžišova 12:3)!

Držme sa pravdivej zvesti, pretože len ten, kto vydrží až do konca, bude korunovaný. Na základe listu Rimanom 11 Boh dokončí Svoje dielo s Cirkvou z národov a potom na záver s Izraelom. JEMU buď vzdaná česť na veky. Amen.

„A Duch a Nevesta hovoria: Prídi! A ten, kto počuje, nech povie: Prídi! A kto žízni, nech príde, a kto chce, nech berie vodu života zadarmo.“ (Zjavenie 22:17)

V poverení Božom pôsobiaci

V Angole vznikli veľké zbory, ktoré sú všetky s nami spojené. Fotografia ukazuje veriacich, ktorí sledujú priamy prenos z Londýna.

V auguste navštívil brat Frank Etiópiu a Rwandu. Fotografia zobrazuje zhromaždenie v meste Kigali v Rwande.

Počas prvého záveru týždňa v októbri 2014 prišlo do Krefeldu približne 1 200 veriacich z 15 krajín. Ako môžete vidieť na fotografiách, bola sála i balkón plný. Aj v jedálni sedeli, ako môžete vidieť na fotografii vpravo, mnohí súrodenci a sledovali bohoslužbu na plátne.

Kázanie prebehlo v nemeckom jazyku a bolo simultánne prekladané do 12 ďalších jazykov. Cez internet mohli zhromaždenia naživo počuť a vidieť na celom svete. Bohu buď vďaka za prekladateľov. Takto vyzeral stôl s preloženými kázaniami brata Branhama už pred 10 rokmi. Mojou najväčšou túžbou bolo preložiť ako prvé všetky kázania kázané po otvorení pečatí. Dnes je ich podstatne viac.

Vykonávam obe veci, ktoré mi Boh prikázal: kázanie Slova a rozdávanie pokrmu, až kým Pán nepríde.