Obežník December 2010

Veľmi srdečne Vás všetkých zdravím, moji milovaní bratia a sestry na celom svete, slovami z 1. Tesaloničanom 2:13: 

„A preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že prijmúc od nás Slovo zvesti Božej neprijali ste ho ako slová ľudí, ale – ako v pravde je – Slovo Božie, ktoré aj mocne pôsobí vo vás veriacich.“ (nem. preklad)

Všemohúci Boh ma od môjho povolania takmer pol storočia sprevádzal na mojich misijných cestách v 155 krajinách, z čoho bolo 15 moslimských. Tak ako Eliezerovi, aj mne dal vždy milosť na cestu (1M 24) a vyvolal zo všetkých národov ľud, ktorý verí podľa Písma. Všetci tí, ktorí sú časťou Cirkvi – Nevesty, môžu prísť ku studni, tak ako Rebeka, aby pili z vody života a jedli chlieb života. Svätý Duch ich skrze zvestovanie evanjelia vedie do všetkej Pravdy.

Nielen cestu Izraela, ale aj Cirkvi Boh už odo dní Abraháma predpovedal. Skrze Abraháma, ktorý Bohu od svojho prvého stretnutia s Ním veril a poslúchal Ho (1M 22:1-19), boli požehnané všetky pokolenia na zemi: 

„A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme.“ (1M 12:3, RM 4:17, GAL 3:6-14, a iné). 

V IZAIÁŠOVI 49:6 čítame: 

„To je primálo, aby si mi bol služobníkom pozdvihnúť pokolenia Jákobove a navrátiť chránených z Izraela: ale som ťa dal za svetlo pohanom, aby si bol Mojim Spasením až po koniec zeme.“

Boh od samého počiatku vyžadoval vieru a poslušnosť, ktorá nás s Ním spája. Nevera a neposlušnosť od Boha oddeľujú aj vyvolených. To vidíme pri Jeho izraelskom ľude a v Cirkvi. V takom prípade je dokonca aj každé uctievanie, ktoré veriaci konajú, márne. Pán sám povedal o Svojom ľude zmluvy, ľude Izraelskom: 

„Tento ľud sa mi blíži svojimi ústami a rtami ma ctí, ale ich srdce je ďaleko odo Mňa. Lež nadarmo ma ctia učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.“ (MT 15:8-9)

Skrze proroka Jeremiáša Boh Pán povedal: 

„Počúvajte na môj hlas, a budem vám Bohom, a vy mi budete ľudom, budete chodiť po každej ceste, ktorú vám prikážem, aby vám bolo dobre.“ (Jer 7:23) 

A káral ich týmito slovami: 

„ako môžete povedať: Sme múdri, a zákon Pánov je u nás? Ale hľa, na lož robí, čo robí, lživé pero pisárov (podľa nem. prekladu: ‘pero učených Písma’).“ (Jer 8:8)

Také Slovo je ako bodnutie do srdca – kdekoľvek sú ustanovované ľudské prikázania a vyznania viery, tam je uctievanie márne. Pán vyžaduje od pravých modlitebníkov, aby Boha oslavovali v Duchu a v Pravde. To je Bohom vyžadovaná nevyhnutnosť! 

„Ale ide hodina a je teraz, keď sa budú praví modlitebníci modliť k Otcovi v Duchu a v Pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili. Bôh je Duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v Duchu a v Pravde.“ (JN 4:23-24). 

Toto je v tom najpravdivejšom zmysle slova smrteľne vážne – v Pravde uctievať môžu len tí, ktorí sa nachádzajú v Slove Pravdy a v Duchu Božom. Pri dôkladnom skúmaní zistíme, že každé vlastné uctievanie v celom ľudstve je zbytočné a márne, pretože všetci majú svoje vlastné učenia, svoje vlastné predstavy a vyznania viery (MK 7:6-9). To sa dnes týka každej cirkvi, každej denominácie a každého náboženstva, pretože sa všetci na míle vzdialili od originálneho Biblického zvestovania a praxe a vymenili ich za vlastné učenia a dogmy. 

Len skutočná pravdivá osobná viera spojená s osobným prežitím spásy tak, ako to prežil Abrahám, sa počíta. Živá viera je ukotvená v zasľúbeniach Božích, vedie k poslušnosti a spája nás s Bohom. V období prvej Zmluvy zostávalo srdce nezmenené, Slovo bolo napísané na doskách z kameňa. V Novej Zmluve dáva Boh tým, ktorí uverili v Ježiša Krista skrze prežitie spásy mocou dokonaného vykúpenia nové srdce, nového ducha – Svätého Ducha – a nový, Boží, večný život. Aj dnes sa jedná jedine o pravú vieru podľa Písma a totálnu poslušnosť k Bohu a Jeho Slovu.

Naveky platné originálne evanjelium, tak ako ho v poverení zmŕtvychvstalého Pána zvestovali apoštoli, je teraz kázané všetkým národom na svedectvo (MT 24:14). Na konci času milosti budú tí, ktorí sa nechajú vyvolať von, zavedení späť na začiatok k učeniu apoštolov. To je ten jediný pravý Biblický základ (SK 2:42, EF 2:20). Len to, čo Boh v celom období Starého Zákona skrze svojich prorokov zasľúbil, a čo je v Svätých Písmach napísané, sa v Novom Zákone napĺňa. Apoštol Peter to pre nás zaznamenal takto: 

„...ktorým bolo zjavené , že nie sebe, ale nám slúžili tým, čo vám je teraz zvestované skrze tých, ktorí vám zvestovali evanjelium v Svätom Duchu, poslanom z neba, do čoho žiadajú si anjeli nazrieť.“ (1PT 1:12)

Boh plán Spasenia pripravil ešte pred založením sveta. Chcel synov a dcéry, a preto sa zjavil v Synovi, prvorodenom spomedzi mnohých bratov, skrze ktorého samého sme obdržali prijatie za synov (GAL 4:4). Boh dal zasľúbenia, ktoré Sám od samého začiatku uskutočňuje – tiež také, ktoré sa napĺňajú až teraz, pred návratom Krista. Všetky pravé deti Božie sú, tak ako Izák, deťmi zasľúbenia, veria Slovu zasľúbenia a prijímajú Ducha zasľúbenia (RM 9:8, GAL 4:28, EF 1:13).

Cirkev – Nevesta je teraz vyvolávaná zo všetkých národov a je uvádzaná do Slova zasľúbenia, a tak pripravovaná na príchod Ženícha.