List v Božom poverení

Zdravím všetkých veriacich, všetkých bratov a sestry po celom svete Slovom z 2. Petra 3:9: „Neodkladá Pán váhajúc so zasľúbením, ako ho niektorí majú za takého, ktorý váha a odkladá; ale zhovieva vzhľadom na nás, pretože nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu.“

Zasľúbenie znie: „…pretože vám idem prihotoviť miesto, a keď odídem a prihotovím vám miesto, prídem zase a poberiem si vás k Sebe, aby ste tam, kde som Ja, aj vy boli.“ (Jn 14:3)

Sme Bohu zo srdca vďační za Jeho drahé a sväté Slovo, za Starý a Nový zákon, evanjeliá, listy apoštolov, až po Zjavenie. Absolútne zreteľne pojednávajú o každej biblickej téme.

Pre všetkých biblických veriacich bol a je hlavnou témou druhý príchod Krista. S ním je spojená posledná zvesť vyvolania von, oddelenia a prípravy Cirkvi Ježiša Krista na slávny deň návratu nášho Pána.

V 2. liste Petra 3:14 čítame: „Preto, milovaní, keď to očakávate, snažte sa, aby ste Mu boli nájdení nepoškvrnení a bezvadní v pokoji.“

Apoštoli boli vedení priniesť mimoriadne poučenie o téme návratu Ježiša Krista. Preto Ján píše v 1. Jána 2:28: „A teraz, dieťatká, zostávajme v Ňom, aby sme, keď sa ukáže, mali smelú dôveru a neboli zahanbení pred Ním, keď príde.“ Je premáhajúce, akú dôležitosť kládol Boží Duch na srdcia apoštolov pri písaní o príprave na slávny deň návratu Ježiša Krista. Platí to obzvlášť pre nás, pretože dobre vieme, že sa nachádzame priamo pred návratom Ježiša Krista a že prežívame našu prípravu.

To, čo písal apoštol Pavol svojmu spolupracovníkovi Timotejovi, je dnes adresované obzvlášť mne, ale aj všetkým bratom, ktorí po celom svete verne zvestujú zjavené Slovo a rozdávajú duchovný pokrm: „…aby si zachoval seba čo do toho prikázania nepoškvrneného a bezúhonného až do zjavenia sa nášho Pána Ježiša Krista…“ (1Tm 6:14) Teraz, pred návratom Pána, musí byť zvestovanie absolútne biblické. Jedná sa o to, zvestovať Božie sväté Slovo bez úhony.

Vo verši 15 píše apoštol v súvislosti s návratom Pána: „…ktoré ukáže vo vlastných časoch ten blahoslavený a jediný Mocnár, Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich…“

Boh všetko dopredu pevne určil: celý spásny plán – to, čo sa malo stať pri prvom príchode Krista, a aj to, čo sa deje teraz, pred druhým príchodom Krista. Apoštol mohol napísať: „…ktoré ukáže vo vlastných časoch…“

Preto aj pre náš čas platí, že druhému príchodu Krista predíde zvesť.

V 2. Tm. 2:15 čítame: „Usiluj sa, aby si seba predstavil dokázaného Bohu, robotníka, ktorému sa netreba hanbiť, ktorý krojí Slovo pravdy, ako sa patrí.“

Boh myslel skutočne na všetko. A my sme vďační, áno, ja som vďačný za mnohé roky, počas ktorých som smel zvestovať Božie Slovo bez toho, aby som čo i jedenkrát priniesol nejaký výklad, nie, vždy som kázal len Božie sväté Slovo.

Obzvlášť vďačný som, pretože mi Pán v roku 1980 prikázal: „Môj služobník, vstaň a čítaj 2. Timoteovi 4.“ Vstal som, vzal som Bibliu a čítal: „Tedy ja osvedčujem pred Bohom a pred Pánom Ježišom Kristom, ktorý má súdiť živých i mŕtvych za Svojho príchodu a za Svojho kráľovstva: Káž Slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením!

Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ale ty buď triezvy, vo všetkom trp, čo príde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju službu.“

Celá kapitola má pre mňa od toho dňa mimoriadny význam. Vidíme, aké napomenutie stojí v prvom verši. Vtedy bolo napomenutie apoštola Pavla adresované jeho spolupracovníkovi Timotejovi. V roku 1980 toto Slovo Pán adresoval mne. Ďalej čítame, čo povedal Pavol ohľadom svojej služby a to sa teraz rovnako týka dneška, pretože je to posledná zvesť, ktorá je zvestovaná v Božom poverení:

„Ale Pán stál pri mne a posilni ma, aby mnou bola plne vykonaná kázeň evanjelia, a aby ho počuli všetky národy, a bol som vytrhnutý z tlamy ľva…“ (2Tm 4:17)

Tu máme niečo skutočne mimoriadne. Pavol bol presvedčený, že skrze jeho zvestovanie bolo predložené všetko, čo Boh rozhodol vo Svojom spásnom pláne, a preto ho Pán posilnil. To nebola pýcha ani vlastné posúdenie veci. Bolo to Božie poverenie! A jemu darovaná moc nebola ľudská, ale bola vypôsobená Svätým Duchom.

Pavol písal o návrate Ježiša Krista obzvlášť v 1. Korinťanom 15, 1. Tesaloničanom 4 a na rôznych iných miestach. A potom čítame v liste Títovi 1:3:

„…a zjavil vo Svojich vlastných časoch Svoje Slovo kázňou, ktorou som ja poverený podľa nariadenia nášho Spasiteľa Boha…“

Predtým sme čítali, že návrat Pána sa udeje v Jeho vlastných časoch a tu, že On Svoje Slovo vo vlastných časoch zjavil. Oboje sa deje v našom čase: prinášanie zvesti zjaveného Slova a návrat Pána v Ním stanovenom čase.

Chválený a velebený buď náš Pán! On Svojmu prorokovi Williamovi Branhamovi zjavil Svoje Slovo, ktoré bolo určené pre tento čas, tak ako to mohol dosvedčiť vtedy Pavol o poverení, ktoré bolo dané jemu.

V Starom a Novom zákone existovali Božie poverenia a všetci, či už Noe, Mojžiš, Eliáš, Ján Krstiteľ, Pavol alebo ktokoľvek iný, všetci mali Božie poverenie a vykonali ho.

Nový zákon začína tým, že Ján Krstiteľ vystúpil v pevne určenom čase, totiž v časovom úseku, v ktorom sa naplnilo biblické proroctvo pri prvom príchode Krista (Mt 3). Ján Krstiteľ mal Božie poverenie. Bol mužom poslaným od Boha s priamym povolaním a pripravil Pánovi cestu, ako to bolo oznámené v Iz. 40:3 a Mal. 3:1 v Starom zákone. Mohol sa odvolať na Slovo.

V evanjeliu Jána 1 mu bola položená otázka: „Kto si ty? A vyznal a nezaprel, a vyznal: Ja nie som Kristus. A opýtali sa ho: A čo teda? Či si ty Eliáš? A povedal: Nie som. … Vtedy mu povedali: A kto si tedy? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás poslali.“ Potom vo verši 23 prichádza jeho odpoveď, v ktorej sa odvoláva na Izaiáša 40:3: „Ja som hlas volajúceho na púšti: Upravte cestu Hospodinovu, urovnajte na pustine hradskú nášmu Bohu!“

Prostredníctvom jeho služby bol Pánu privedený dobre pripravený ľud: „A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu. A on sám pôjde pred Ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravodlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud.“ (Lk 1:17)