Mission Populaire Libre

Jésus-Christ est le même hier, aujourd'hui et éternellement" (Hèbreux 13:8)

Langue:




„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.”

(Židom 13:8)


OBEŽNÍK Apríl 2015

Veľmi srdečné pozdravy všetkým bratom a sestrám po celej zemi v mene Pána Ježiša Krista Slovom z listu Židom 9:28:

„…tak i Kristus, raz obetovaný tým cieľom, aby vyniesol hriechy mnohých na kríž, po druhé sa ukáže bez hriechu tým, ktorí Ho očakávajú, na spasenie.“

Druhý príchod Krista je Jeho zasľúbený návrat (Ján 14:1–3).

On sa vráti pre všetkých vykúpených, ktorí na neho čakajú. 

Vráti sa pre všetkých vykúpených, ktorí sú pripravení: 

„…tie, ktoré boli hotové, vošli s Ním na svadbu a zavreli sa dvere.“  (Matúš 25:10) 

On sa vráti pre všetkých vykúpených, ktorí milujú Jeho príchod. 

A všetci, „…ktorí milujú Jeho príchod…“, dostanú zasľúbenú korunu spravodlivosti (2. Timoteovi 4:8).

Návrat Krista je veľmi blízko. Je veľmi dôležité, aby tieto tri poznávacie znamenia každý jeden z nás skutočne mal: očakávať Ho, byť pripravený a milovať Jeho príchod. Žijeme v čase vyvolania von na základe 2. Korinťanom 6:14–18: 

„Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán…“

Celé posolstvo času konca sa pred našimi očami napĺňa. Je to časové obdobie, o ktorom náš Pán povedal: „Tak aj vy, keď uvidíte, že sa to všetko deje, vedzte, že je blízko kráľovstvo Božie.“ (Lukáš 21:28–36) Z Jeho milosti máme biblickú orientáciu Slovom proroctva a môžeme jasne vidieť znamenia času vo všetkých oblastiach. Výkrik, volanie k prebudeniu je stále hlasnejšie a zaznieva teraz po celom svete, tak aby sa všetci biblicky veriaci zobudili z duchovného spánku: „Hľa, ženích ide! Vyjdite mu v ústrety!“ (Matúš 25:1–10)

Toto je zvesť, ktorá teraz predchádza druhému príchodu Krista. Veriaci sú panny, ktoré čistia svoje lampy. Múdre panny sa však nezaoberajú len lampami, totiž tým, aby mali svetlo – osvietenie – ale za najdôležitejšiu vec považujú úplnú prípravu skrze vieru, poslušnosť a naplnenie olejom Ducha. Skladateľ piesní to vyjadril takto: „Len nádoby, Svätý Majstre, ale naplnené Tvojou mocou…“ Teraz nastáva Duchom vypôsobená jednota pozemskej Nevesty s nebeským Ženíchom v dokonalej láske a súlade s každým Božím Slovom.

„…zasnúbim si ťa…“

Pán v Hozeášovi 2:19 zasľúbil: 

„A zasnúbim si ťa na večnosť a zasnúbim si ťa v spravodlivosti a v súde, v milosti a v mnohom zľutovaní…“

Toto je ponuka milosti Vykupiteľa pre vykúpených. Na kríži Golgoty zaplatil Ženích cenu za vykúpenie Nevesty (Ján 3:16). Preliatou krvou Novej zmluvy (Matúš 26:26–28) bola Cirkev vykúpená: 

„…v ktorom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti…“ (Efežanom 1:7) 

Tak ako bol otvorený Adamov bok a bola z neho vyňatá Eva, ktorá bola potom privedená späť k Nemu (1. Mojžišova 2), tak bol na kríži prebodnutý bok Vykupiteľa (Ján 19:34) a vykúpení sú Jeho Cirkvou-Nevestou, ktorá sa s Ním stretne v povetrí, pri odchode k svadobnej hostine (1. Tesaloničanom 3:17).

„Prvý človek, Adam, stal sa živou dušou, posledný Adam oživujúcim duchom.“ (1. Korinťanom 15:45)

Všetci synovia a dcéry sú „…údami Jeho tela, z Jeho mäsa a z Jeho kostí.“ Pavol tiež píše: „Toto tajomstvo je veľké, ale ja hovorím vzťahom na Krista a vzťahom na Cirkev.“ (Efežanom 5:30–32)

Tak ako sa zasnúbením stáva muž ženíchom a jeho snúbenica nevestou, tak je pravé obrátenie k Ježišovi Kristovi „Áno“ vyslovené Jemu a Vykupiteľ sa stáva nebeským Ženíchom a vykúpení Jeho Nevestou. Zásnuby sa nedejú len z jednej strany – môžu nastať, len ak sa dvaja spolu stretnú, ich srdcia bijú v láske jedno pre druhé a ona povedala „Áno.“

Všetci vykúpení, do ktorých bolo Slovo zasiate ako semeno (Lukáš 8:11), sú znovuzrodení ku živej nádeji (1. Petra 1:3). Prijmú božskú prirodzenosť Vykupiteľa a večný život: 

„Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2. Korinťanom 5:14–21)

Kto patrí k Cirkvi-Neveste, má osobný vzťah s Pánom, tak ako ho majú navzájom snúbenci, a počúva, čo Ženích hovorí Svojej milovanej Neveste skrze Svoje Slovo, a je mu poslušný. Takto sa napĺňa: „…a Jeho Nevesta sa pripravila.“ (Zjavenie 19:7)

Tí, ktorí patria k Cirkvi-Neveste, budú pri návrate Ženícha pripravení. Milujú Ho a túžobne očakávajú na odchod na svadobnú hostinu, ako je napísané: „Blahoslavení povolaní k večeri svadby Baránkovej.“ (Zjavenie 19:7–9) Skrze službu zasľúbeného proroka Svätý Duch vo všetkých tých, ktorí skutočne veria, spôsobil, že sa napísané Slovo stalo zjaveným. A dokonca viac: Vo všetkých, ktorí veria a sú časťou Cirkvi-Nevesty, Slovo-zvesť vykonáva, k čomu bolo poslané (Izaiáš 55:11, Rimanom 10:16–21).

Ján Krstiteľ zvolal: „Ten, ktorý má nevestu, je ženích, a priateľ ženíchov, ktorý tam stojí a čuje ho, veľmi sa raduje pre hlas ženícha. Nuž táto moja radosť sa splnila.“ (Ján 3:29) 

Ján bol viac ako len jeden z prorokov – bol zasľúbený prorok s mimoriadnou úlohou: „Lebo toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou.“ (Matúš 11:9–10)

Žiadny iný kazateľ nehovoril tak často o Neveste Krista, príprave a vytrhnutí ako Boží muž William Branham. Ako je známe, nebeské poverenie mu zaznelo 11. 6. 1933: „Tak ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Jeho služba, ktorá bola priamo spojená s božským plánom spásy, sa vyplatila a aj jeho radosť bude naplnená, tak ako to bolo s Jánom Krstiteľom.

Toto miesto Písma sa teraz napĺňa: 

„A Duch a nevesta hovoria: Prídi! A ten, kto počuje, nech povie: Prídi! A kto žízni, nech príde, a kto chce, nech berie vodu života zadarmo.“  (Zjavenie 22:17)

Ale človeku, ktorý je taký premožený tým, čo Boh hovoril a zjavil, že chce vzdať česť anjelovi alebo Božiemu služobníkovi namiesto toho, aby dal slávu samotnému Bohu, ako to učinil Ján na ostrove Patmos, musia byť adresované rovnaké slová ako Jánovi vtedy: Hľaď, neurob toho! Lebo som tvoj spolusluha a tvojich bratov prorokov a tých, ktorí ostríhajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj! (Zjavenie 22:9) Amen.

Pohľad na začiatok,
aby sme správne porozumeli koncu

Službou Jána Krstiteľa sa nenaplnil len Malachiáš 3:1: „Hľa, posielam Svojho anjela, a upraví cestu pred Mojou tvárou.“, ale tiež prvá časť Malachiáša 4:5, totiž: „A obráti srdce otcov na synov…“ Tak to oznámil anjel Gabriel jeho otcovi, Zachariášovi: „…obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravodlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud.“ (Lukáš 1:16–17) O tom to bolo na začiatku služby Jána Krstiteľa a o tom to je aj teraz počas záverečnej služby – pripraviť cestu Pánovi a pripraviť mu prihotovený ľud.

V celom Starom zákone je reč o otcoch, ktorým dal Boh zasľúbenia Zmluvy (Rimanom 9:4–5). 

„Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Bôh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého, skrze ktorého učinil aj veky…“  (Židom 1:1–2) 

V Skutkoch 13:32–33 čítame: 

„Aj my vám zvestujeme o tom zasľúbení, ktoré dostali otcovia, že ho Bôh naplnil ich deťom, nám, vzkriesiac Ježiša z mŕtvych…“

Vždy, keď sa dejú udalosti s významom v pláne spásy, napĺňajú sa zodpovedajúce Božie zasľúbenia. V Malachiášovi 4:5 je napísané: 

„Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde deň Pánov, veľký a strašný.“

Druhá časť verša 6, totiž, že srdcia Božích detí sa navrátia späť k viere otcov, sa napĺňa v našom čase. Preto náš Pán potvrdil zasľúbenie po službe Jána Krstiteľa slovami: „Eliáš pravda príde prv a napraví všetko…“ (Matúš 17:11) Tak je to napísané aj v Markovi 9:12. Dnes by nám povedal: „Eliáš prišiel, prorok priniesol božskú zvesť a deti zasľúbenia veria tak, ako hovorí Písmo a vracajú sa v učení a živote k duchovne usporiadanému poriadku prvotnej Cirkvi na začiatku.“ To je cieľ božskej zvesti: aby boli v biblicky veriacich, v Cirkvi-Neveste skutočne všetky veci opäť biblicky usporiadané a obnovené.

Všetci tí, ktorí sú časťou Cirkvi-Nevesty, poznávajú za akým účelom nám bolo zjavené v tomto čase Slovo proroctva, ktoré nedopúšťa žiadny vlastný výklad. Svieti ako jasné svetlo v duchovnej temnote (2. Petra 1:19–21).

Len to, čo je skutočne napísané v Biblii, je biblické a určené ku zvestovaniu, a preto ku viere vyvolených. Cirkev ju vybudovaná na pôvodnom základe apoštolov a prorokov (Efežanom 2:20). Preto zvesť je: Späť ku Slovu, späť na počiatok, späť k čistému učeniu apoštolov, späť ku všetkým prežitiam spásy! V 2. Korinťanom 6:14–18 sú Božiemu ľudu adresované vážne slová: 

„A jaká je zhoda medzi chrámom Božím a medzi modlami? Lebo veď vy ste chrámom živého Boha, ako povedal Bôh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom.“ 

Posledná zvesť je spojená s vyvolaním, oddelením a priamym znovunapravením (obnovením) a prípravou. Najprv musíme vyjsť von, až potom môžeme vojsť dnu.

Jeho zasľúbený návrat je predo dvermi (Matúš 24:33). Náš Pán a Spasiteľ hovoril o tom, čo sa má diať v poslednom časovom období: 

„A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ (Lukáš 21:28) Hneď potom vyslovil napomenutie: 

„Preto teda bdejte každého času, modliac sa, žeby ste boli uznaní za hodných uniknúť všetkému tomu, čo sa to má diať, a postaviť sa pred Synom človeka.“ (verš 36) 

Vidíme naplnenie biblických proroctiev s Izraelom, národmi, v celom svete a obzvlášť v Cirkvi a môžeme stále znovu vyhlásiť: „Dnes sa toto miesto Písma naplnilo pred našimi očami!“ To nám pripomína Jeho Slová: „Ale to som vám hovoril nato, aby ste, keď príde tá hodina, pamätali na to, že som vám to ja povedal.“ (Ján 16:4) Amen.

Teraz sa jedná o hlavnú vec, totiž o dokonalú jednotu Nevesty a Ženícha. Nijaký veriaci nemá úžitok z toho, že len vidí znamenia času – teraz sa musia stať realitou biblické prežitia ospravedlnenia (Rimanom 5:9), posvätenia (1. Tesaloničanom 5:23), krstu Svätým Duchom (1. Korinťanom 12:13) atď., presne tak, ako to bolo v dňoch apoštolov. Na konci bude zjavená dokonalá Božia láska, tak ako bola zjavená na golgotskom kríži skrze zmierenie a odpustenie – aj vo všetkých zmierených, ktorí prežili svoje odpustenie, pretože „To vám prikazujem, aby ste sa milovali navzájom.“ (Ján 15:17) Keď sa praví veriaci stanú jedným srdcom a jednou dušou, padne jarný a pozdný dážď (Jakub 5:7–11, Joel 2:23, Izaiáš 44:3, Zachariáš 10:1). Potom bude zjavená Božia moc a tak, ako to bolo s Jóbom, ktorý sa modlil za svojich priateľov, ktorí ho obviňovali (42:10), nastane dvojnásobné navrátenie všetkého, čo Boh dal Cirkvi na počiatku.

Len dokonalá láska je pojivom dokonalosti. „Ale nad to nado všetko oblečte si lásku, ktorá je pojivom dokonalosti.“ (Kološanom 3:14) – dokonalá láska k Vykupiteľovi, ku vykúpeným, ku každému Božiemu Slovu a pravá, živá viera v každé Božie zasľúbenie. Keď budeme všetci naplnení Svätým Duchom, ako to bolo v Skutkoch apoštolov 2 a v prvotnej Cirkvi, budeme môcť skutočne povedať, že: „…láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný.“ (Rimanom 5:5) Teoretická zvesť vykladaná rôznymi spôsobmi nikomu neosoží – len ak sa skutočne všetko navráti k božskému poriadku, tak platí: „Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími.“  (Rimanom 8:14)

Keď sa Ženích skutočne vráti, Jeho „volanie k prebudeniu“ najprv zaznie tým, ktorí zosnuli v Kristu, potom budú všetci tí, ktorí sú v Kristu nažive, premenení a spoločne budú vzatí v oblaku na stretnutie s Pánom v povetrí. To je „Tak hovorí Pán“ vo Svojom svätom a naveky ostávajúcom Slove (1. Tesaloničanom 4:13–18).

Návrat Pána bude realita, presne tak ako bolo realitou aj Jeho nanebovstúpenie (Skutky 1:11b): „Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás hore do neba, príde tak, ako ste Ho videli ísť do neba.“ Vzkriesenie mŕtvych v Kristu bude realita (1. Korinťanom 15:42–44). Premena našich tiel bude realita (1. Korinťanom 15:54). Vytrhnutie bude realita (1. Tesaloničanom 4:17). Svadobná večera bude realita (Zjavenie 19:7). Všetko bude realita, vrátane Tisícročného kráľovstva (Zjavenie 20) a napokon aj nové nebesia a nová zem (Zjavenie 21). 

Maranatha. Príď, Pane Ježišu!

„Hovorí ten, ktorý svedčí toto: Áno, prídem skoro! Amen. Áno, prídi, Pane Ježišu!“ (Zjavenie 22:20)

Nič k Slovu nepridávajte…

Služba brata Branhama v súvislosti s plánom spásy bola rovnako dôležitá ako služby Mojžiša, Jána Krstiteľa a apoštola Pavla. Božie Slovo, ktoré Boží posli zvestovali, nám bolo zanechané a to kážeme, pretože len Slovo ostáva naveky (1. Petra 1:25). V 2. Petra 3:14–18 apoštol Peter napomínal veriacich v súvislosti so zasľúbeným návratom, aby boli horliví a nájdení bez poškvrny a bezúhonní. Taktiež sa v tejto súvislosti odvolával na listy Pavla, ale poukázal na to, že niektoré veci je ťažké porozumieť. Poznali sme, že v súvislosti s biblickou zvesťou sa nejedná o ťažko porozumiteľné výroky, ktoré učinil Pavol vtedy, ako to Peter zmienil v 2. Petra 3:16, alebo tie, ktoré učinil brat Branham vo veľkom očakávaní záverečného Božieho diela. Tak ako vtedy, aj dnes existujú ľudia, ktorí vytŕhajú výroky brata Branhama z kontextu a vytvárajú z nich falošné učenia (verš 16).

Pokyn, ktorý dal Pavol svojmu vernému spolupracovníkovi Timoteovi v 2. Timoteovi 4, dal vo videní sám Pán bratovi Branhamovi v roku 1933. Každý pravý Boží služobník si tieto slová vezme k srdcu: 

„Tedy ja osvedčujem pred Bohom a pred Pánom Ježišom Kristom, ktorý má súdiť živých i mŕtvych za Svojho príchodu a za Svojho kráľovstva: Káž Slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením. Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ale ty buď triezvy vo všetkom, trp, čo príde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju službu.“

2. Timoteovi 4 Pán prikázal čítať aj mne – 2. februára 1980, keď som bol v Marseille vo Francúzsku. Večer predtým mi bola po prvýkrát položená otázka, čo znamená sedem hromov zo Zjavenia 10. Vtedy som na to nemal odpoveď. Počas čítania 2. Timoteovi 4 som si okamžite uvedomil, prečo som mal čítať tento text – môžem učiť a kázať len Slovo – nemôžem a nesmiem mať účasť na žiadnom výklade. Kompromis je pre mňa nemožný – je vylúčený.

Každý, kto je skutočne Bohom povolaný, bude dbať napomenutia, ktoré Pavol tak naliehavo adresoval Timoteovi: „Tedy ja osvedčujem pred Bohom … Káž Slovo…! Nič, čo nie je napísané v Slove, nie je určené na zvestovanie večne platného evanjelia. A ktokoľvek káže niečo nebiblické, aj keď to nazýva zjavením, sa stavia pod zlorečenstvo (Galaťanom 1:8), aj keby to bol sám anjel z nebies!

Apoštol Ján nám musel zanechať toto veľmi vážne varovanie:

„Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Bôh pridá rán, napísaných v tejto knihe; a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Bôh jeho diel z knihy života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe.“ (Zjavenie 22:18–19)

Všetci tí, ktorí prijímajú ako jediné platné to, čo je napísané v Slove, sú vyhlásení za blahoslavených: 

„Blahoslavený, kto číta, a tí, ktorí čujú slová tohoto proroctva a ostríhajú to, čo je napísané v ňom, lebo čas je blízko.“ (Zjavenie 1:3)

Boh mieni, čo hovorí, a hovorí, čo mieni

Prorokovi Danielovi bolo povedané: 

„A ty, Danielu, zavri tie slová a zapečať knihu až do času, keď bude mať byť koniec. Mnohí budú spytovať, a rozmnoží sa vedomosť.“ (Daniel 12:4)

Sme v konečnom čase – zapečatená kniha je otvorená a celý obsah bol zjavený. Ďakujeme Bohu, že už viac nič nemôže byť zapečatené, pretože „…zvíťazil lev z pokolenia Júdovho, koreň Dávidov, aby otvoril knihu a zrušil jej sedem pečatí.“ (Zjavenie 5:5)

„A riekol mi: Nezapečať slov proroctva tejto knihy, lebo čas je blízko.“  (Zjavenie 22:10) V 5. kapitole bola kniha ešte stále zapečatená.

Božský poriadok plánu spásy v Slove nám bol ukázaný so všetkými detailmi. Môžeme správne zaradiť sedem anjelov zborov (Zjavenie 2–3), štyroch anjelov súdu, ktorí sú zviazaní pri rieke Eufrat (Zjavenie 9), a taktiež sedem anjelov trúb (Zjavenie 8 – 11). Je nám jasná biblická súvislosť toho, keď Pán zostupuje ako Anjel zmluvy (Zjavenie 10), alebo príchodu dvoch prorokov na scénu (Zjavenie 11) alebo to, čo sa týka siedmich anjelov s nádobami hnevu (Zjavenie 16). Áno, z Jeho milosti nám bolo dané úplné zjavenie všetkých udalostí v správnych súvislostiach v takej plnosti, ako v žiadnom predchádzajúcom období.

Napriek tomu musí byť stále znova povedané v mene Pána Ježiša Krista: Teraz je čas vyvolania von a prípravy Cirkvi-Nevesty. Aj keby by sme poznali všetky tajomstvá, ale nemali pravú lásku k Slovu, ku každému Slovu, tak nie je možné, aby sme boli pripravení, a už vôbec nie, aby sme milovali Jeho príchod. Toto je rozdiel medzi múdrymi a bláznivými pannami. Nachádzame sa skutočne na konci konečného času – teraz sa jedná o plné znovunapravenie podľa Slova, ktoré musí nastať pred návratom nášho milovaného Pána a Ženícha. Vyvolení sa pevne držia Slova až do konca a nemôžu byť zvedení výkladmi. Veria, že pravá zvesť, ktorá je založená výhradne na Svätom Písme, predíde druhému príchodu Krista a ešte vo večnosti budú ďakovať Pánovi za prorockú službu brata Branhama a za správne biblické zaradenie všetkých udalostí v pláne spásy. Ich sa týka toto blahoslavenie: 

„…vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú.“ (Matúš 13:16)

Sluha nie je väčší ako jeho Pán

Prišlo mi od ľudí mnoho otázok, na ktoré chcú odpoveď. E-maily sa hromadia – jeden má 5, ďalší 8 a ďalší 20 otázok. Mal by som zodpovedať až 45 otázok, ktoré mi položil jediný človek. Všetci chcú mať jasno vo výrokoch brata Branhama. Prosím, chápte, že je pre mňa nemožné na všetky odpovedať.

Pokiaľ sa jedná o biblické témy, tak som ich už iste všetky zodpovedal v početných publikáciách a osvetlil som ich z pohľadu Svätých Písem. To sa týka výnimočnej neomylnej prorockej služby brata Branhama. Poverenie, ktoré mi Pán dal 2. apríla 1962 a ktoré skrze proroka potvrdil 3. decembra 1962 v prítomnosti 2 svedkov, brata Wooda a brata Sothmanna, znie: kázať Slovo a rozdávať duchovný pokrm, ktorý bol uskladnený. Kvôli vyvoleným ešte raz zmieňujem, že Pán mi v nedeľu 19. septembra 1976 mohutným hlasom povedal nasledujúce slová: „Môj služobník, na základe Matúša 24:45–47 som ťa ustanovil, aby si rozdával pokrm.“ To je tak pravda, ako že Boh žije.

On sám predsa predpovedal už v Ámosovi 8:11, že pošle hlad počuť Jeho slová, a duchovný človek žije z každého Božieho Slova. Náš Spasiteľ povedal: „Mojím pokrmom je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal Jeho dielo.“ (Ján 4:34) Skrze Pavla povedal každému slúžiacemu bratovi: „Keď budeš toto predkladať bratom, budeš dobrým služobníkom Ježiša Krista, kŕmeným slovami viery a dobrého učenia, ktoré si doteraz nasledoval.“ (1. Timoteovi 4:6)

2. Timoteovi  4 sa však musela naplniť aj v tom, že príde čas, v ktorom mnohí „…neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši…“ Preto je v Matúšovi 24:48–50 reč aj o zlom sluhovi, ktorý hovorí „…vo svojom srdci: Môj pán ešte dlho nepríde…“ (verš 48) Tak ako Syn človeka najprv seje dobré semeno, tak všetci tí, ktorých posiela, činia to isté (Matúš 13). Nepriateľ sa potom vždy vkráda a seje zlé semeno, kúkoľ, výklady. Verný a múdry sluha seje len semeno Slova a rozdáva duchovný pokrm. Zlý sluha seje vlastné výklady.

Všetci, ktorí sa narodili z Boha, veria a radujú sa, že Pán Ježiš sám dal povolanie kázať Slovo v tomto časovom období. Nie je možné to dostatočne zdôrazniť: Koho Boh pošle, ten káže len Božie Slovo, a ktokoľvek je z Boha, počúva len Božie Slovo (1. Jána 4:6) a nie bájky (2. Timoteovi 4:4).

Pavol písal: „Ale vo všetkom sa odporúčame ako služobníci Boží, v mnohej trpezlivosti, v súženiach, v nedostatkoch, v úzkostiach … v Slove pravdy, v moci Božej, zbraňami spravodlivosti, pravými aj ľavými. Cez slávu i pohanu, cez zlú i dobrú povesť; ako bludári, a predsa pravdiví…“  (2. Korinťanom 6:4–8)

V 1. Petra 4 od verša 12 čítame, že veriaci niekedy musia prejsť skrze ohnivé skúšky, ale tiež že tak máme účasť na utrpení Krista, „…aby ste sa aj pri zjavení Jeho slávy radovali plesajúci.“ (13b)

Od Svojho narodenia až po nanebovstúpenie i náš Vykupiteľ musel strpieť ohováranie. Učení Písma ho obvinili, že sa narodil nemanželsky (Ján 8:41), že je posadnutý (Ján 10:20), že je z Belzebuba (Lukáš 11:15), že je zvodca (Matúš 27:63), áno, dokonca zločinec (Ján 18:30). On niesol všetku potupu a bol opovrhovaný ešte aj na kríži. Ale veľkonočného rána vyšiel z hrobu ako Víťaz nad diablom, smrťou a peklom a mohol vyhlásiť: „Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi…“ (Matúš 28:18) S jasotom vystúpil do nebies (Žalm 47:5 a 68:19, Lukáš 24:50–53, Skutky 1:9–11) a vráti sa s veľkou mocou a slávou.

Jeho služobníci musia strpieť to isté ako Pán: 

„Pamätajte na Slovo, ktoré som vám povedal, že sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú aj vás prenasledovať. (Ján 15:20)

On taktiež povedal: 

„Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť a keď vás vylúčia a budú haniť a vyvrhnú vaše meno ako zlé – pre Syna človeka.“ (Lukáš 6:22)

Ale nasledovné sa taktiež naplní: 

„Tí, ktorí sejú so slzami, budú žať s plesaním. Ta ide pomaly a plače ten, kto rozsieva semeno, ale potom istotne príde s plesaním nesúc svoje snopy.“ (Žalm 126)

Keď sa Pán v sláve zjaví pri Svojom návrate, budeme sa aj my radovať a jasať. 

„…ktorého, keď ho aj neznáte podľa tela, milujete, a v ktorého, keď ho aj teraz nezriete, jednako veríte a tak plesáte radosťou nevysloviteľnou a oslávenou…“ (1. Petra 1:8) 

Teraz musíme niesť potupu pre Jeho meno, ale keď sa vráti, budeme sa radovať a jasať a prijmeme korunu slávy (1. Petra 5:4). Prvýkrát prišiel, aby sňal naše hriechy, po druhýkrát príde, aby vzal všetkých, ktorí na neho čakajú (Židom 9:28), všetkých ktorí milujú Jeho príchod (2. Timoteovi 4:8), a všetkých, ktorí sú pripravení (Matúš 25:10).

Apoštol Ján nás povzbudil: „A teraz, dieťatká, zostávajme v Ňom, aby sme, keď sa ukáže, mali smelú dôveru a neboli zahanbení pred Ním, keď príde … Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme Jemu podobní, lebo Ho budeme vidieť tak, ako je.“ (1. Jána 2:28–3:2)

Čo sa stane, keď bude Pán revať ako lev?

Povedzme to ešte raz tak, aby tomu každý porozumel: Každému, kto verí, ako hovorí Sväté Písmo na príslušných biblických miestach, to bude zjavené. V Zjavení 10 Pán zostupuje s otvorenou knihou ako Anjel zmluvy, postaví jednu nohu na more a druhú na zem a zavolá mocným hlasom, ako reve lev. Kľúčovým Slovom v tejto súvislosti je „rev“.

V kázaní „Trhlina“ zo 17. 3. 1963 brat Branham čítal Zjavenie 10:1 a priamo potom povedal: „Ak ste si to všimli, je to Kristus, pretože On bol v Starom zákone nazývaný Anjelom zmluvy, a teraz prichádza priamo k židom, pretože Cirkev bola dokonaná … Cirkev bola vytrhnutá.“

Je to naplnenie druhej časti Malachiáša 3:1: „Príde náhle do Svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite, hľa, príde…“

Aj to, čo sa stane s Izraelitmi, ktorí veria, Písmo predpovedalo už v prorockom Slove. Vtedy sa naplní toto miesto Písma: A Pán bude revať zo Siona a z Jeruzalema vydá Svoj hlas, a budú sa chvieť nebesia i zem, ale Pán je útočišťom Svojmu ľudu a pevnosťou synom Izraelovým.“  (Joel 3:16)

„Pôjdu za Pánom; bude revať ako lev, lebo On bude revať, a strachom sa trasúc prídu synovia od mora, od západu…“ (Hozeáš 11:10)

„A povedal: Pán bude revať zo Siona a z Jeruzalema vydá Svoj hlas; smútiť budú pasienky pastierov, a uschne temeno Karmela.“ (Amos 1:2)

Až keď bude revať ako lev, tak nastane okamih, v ktorom vydá sedem hromov svoj hlas (Zjavenie 10:3). Keď chcel Ján zapísať, čo bolo povedané, hlas z nebies mu povedal: „Zapečať to, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš toho!“ (verš 4) Nech Boh každému daruje svätú ctibázeň túto vec rešpektovať, pretože je to „Tak hovorí Pán.“

Anjel Zmluvy, ktorý postaví Svoje nohy na zem a more a reve ako lev, potom pozdvihne Svoju ruku k nebesiam a prisahá pri tom, ktorý žije večne, že „…že už viac nebude času…“ V prorokovi Danielovi 12:7 je reč o prísahe s presným udaním času: „…prisahal na Živého na veky, že na určený čas určených čias a pol času, a keď ukončia rozmetávať silu svätého ľudu, dokoná sa to všetko.“ Amen! Úplne zreteľne je nám v prorockom Slove oznámené, že od momentu prísahy prejde tri a pol roka, kým sa všetky veci posledného časového obdobia nenaplnia. V Danielovi 7:25 tiež čítame o tri a pol roku v súvislosti s Izraelom a v Zjavení 12:14 o čase, časoch a polovici času, ako v Danielovi 12:7.

Je celkom zrejmé, že v tom okamihu sa viac nejedná o Cirkev-Nevestu, ktorá bola vytrhnutá, ale o čas súženia a o Izrael. Prorokovi Danielovi bolo povedané: „A prišiel som, aby som ti dal rozumieť tomu, čo zájde tvoj ľud v potomných dňoch, lebo ešte bude videnie tým dňom.“ (10:14) So všetkými príslušnými miestami Písma nie je zložité zaradiť aj túto veľkú udalosť na jej správne, totiž biblické miesto. Pretože sa viac netýka Cirkvi-Nevesty, ale izraelského národa, nemusíme si robiť starosti o udalosti s tým spojené. Pán sa postará o Svoj ľud až do konca.

Konečný čas je tu, Jeho príchod je blízko

V Matúšovi 24, Markovi 13 a Lukášovi 21 Pán hovoril o udalostiach počas obdobia pred návratom Krista. Porovnal túto generáciu s časom Noeho (1. Mojžišova 6 – 9) a stavom v Sodome a Gomore (1. Mojžišova 19, Lukáš 17). Malo to byť tak, ako to bolo vtedy, a skutočne je to tak.

Božie Slovo a celý božský poriadok stvorenia sú modernou spoločnosťou vnímané ako nemoderné. Týka sa to manželstva, rodiny a iných tradičných hodnôt.

Apoštol Pavol, ktorý je obzvlášť teológmi kritizovaný, musel opísať všeobecný stav v liste Rimanom 1:24–32:

„Preto ich Bôh vydal do hanebných náruživostí, lebo aj ich ženského pohlavia osoby premenili prirodzené používanie seba na také, ktoré je proti prírode, a podobne aj mužského pohlavia osoby opustiac prirodzené používanie ženy rozpálili sa vo svojej hriešnej žiadosti navzájom naproti sebe, mužovia s mužmi páchajúc hanebnosť a odplatu…“

Toto sa taktiež deje priamo pred našimi očami a ušami.

Tak ako všetci ostatní, aj cirkvi sa otvorene prispôsobujú duchu doby. Nedávny nadpis znel: „Obrat v katolíckej cirkvi. Vatikán sa približuje gejom a lezbám. Vysvetlenie: Homosexuáli môžu obohatiť kresťanskú komunitu svojimi darmi a kvalitami…“

Každý človek má iste právo žiť tak, ako on alebo ona považuje za správne a nikto by nemal byť opovrhovaný alebo diskriminovaný z dôvodu svojho životného štýlu. Postavenie človeka je a ostáva nedotknuteľné.

Napriek tomu je ešte aj dnes pre každého, kto verí Bohu a je skutočne znovuzrodený skrze Ducha, záväznou smernicou Božie Slovo. Každý, kto patrí do pravej Cirkvi Pána, rešpektuje Boží poriadok stvorenia pre manželstvo a rodinu, ako aj spásny poriadok a zborový poriadok, ktorý nechal napísať v Jeho Slove. Podobne sa aj on či ona nechajú zaradiť do božského usporiadania v prirodzenej i duchovnej oblasti.

Poslucháčom počas prvého kázania pri založení novozákonnej Cirkvi pred 2 000 rokmi bolo zvestované to, čo sa však musí stať ako prvé: 

„Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha. Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Bôh.“ (Skutky 2:38–39) 

Dnešné kázanie musí byť v súlade s týmto úplne prvým a pokyny pre veriacich v poslednom cirkevnom období sú dnes platné presne tak, ako to bolo pre veriacich v prvom období. Kto sa však nenechá Svätým Duchom usvedčiť a neprijme osobne dar vykúpenia, nemôže byť vedený ku pokániu.

Nikto sa nemôže spasiť sám – každý musí vzývať meno Pána a Spasiteľa, v modlitbe žiadať o odpustenie a oslobodenie a môže ešte dnes zažiť, že je pravdou: „Lebo každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený.“ (Rimanom 10:13) „Lebo hovorí: V príhodný čas som ťa počul a v deň spasenia som ti pomohol. Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa, teraz deň spasenia!“ (2. Korinťanom 6:2)

Z Božej milosti je život veriacich v duchovnej i prirodzenej oblasti privedený do súladu s Božím Slovom. Pretože len ten, kto je v Slove, môže byť v Božej vôli – to je ten jediný spôsob, ako môžeme putovať s Bohom ako Enoch vtedy, keď bol vytrhnutý (Židom 11:5). Tak bude mať Boh v nás zaľúbenie a ako nepoškvrnená Nevesta vojdeme na svadobnú hostinu spoločne so Ženíchom. Amen.

„…aby si ju postavil pred seba slávnu, Cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná.“  (Efežanom 5:27)

Na nasledujúce mesiace sú opäť naplánované mnohé misijné cesty.

Pamätajte na mňa, prosím, vo svojich modlitbách.

V Jeho poverení

/data/books/928/ef.pdf





Fotografia zo zhromaždenia na Kube vo februári 2015. Či už v Havane alebo Holguine, všade prišli veriaci, aby počuli Slovo. Dokonca do zhromaždení prišli i kazatelia zo Santiaga de Cuba. Z milosti smieme byť priami svedkovia toho, ako posledná zvesť dosahuje všetky Božie deti vo všetkých národoch.

/data/books/928/foto.pdf