Svobodná lidová misie

Ježíš Kristus včera, dnes a naveky tentýž jest. Žid.13.8

Jazyk:

Obežník December 1974 / Ewald Frank




„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.” 

(Židom 13:8)

Obežník December 1974

Srdečne vás všetkých zdravím v drahom mene Pána Ježiša Krista Slovom z listu Židom 1:3:

„…ktorý súc odbleskom Jeho slávy a obrazom Jeho podstaty a nesúc všetko slovom Svojej moci…“

Všetky veci boli povolané do bytia skrze Jeho všemohúce Slovo. Pán hovoril a stalo sa. Vyslovil príkaz a bolo to tu. Čokoľvek ústa Všemohúceho vyslovili sa musí stať. To je nezmeniteľné. V našom živote viery musíme vidieť pôsobenie moci Slova Božieho. Je to to isté Slovo, skrze ktoré všetky veci povstali a sú uchovávané, a ktoré uchová aj veriacich. Jakub píše v 1:18:

„A chcúc to tak, splodil nás slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou jeho stvorení!“

Ten istý Boh, ktorý povolal do bytia stvorenie, nás učinil skrze Slovo pravdy novým stvorením v Kristu. Peter píše:

„…znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného, živým slovom Boha a zostávajúcim na veky … slovo Pánovo zostáva na veky.“  (1. Petrova 1:23 a 25)

Slovo bolo na počiatku, Slovo je na konci. Má stvoriteľskú, zachraňujúcu a uzdravujúcu moc. Každé Slovo Božie sa skrze vieru stáva v našich životoch realitou. Keby sme len mohli pochopiť, že ak sme splnili Božie podmienky, musí sa naplniť každé zasľúbenie, ktoré vo viere vyslovíme.

Každé zasľúbenie je viazané na poslušnosť viery. Všetci veriaci v tejto poslednej generácii, ktorí veria zasľúbeniam o návrate Ježiša Krista, prežijú, že Božie Slovo je pri nich pravdou a prežijú Božiu moc na sebe zjavenú. Kto Slovo o záchrane od srdca verí, prežije moc uzdravenia. Kto verí Slovu zasľúbenia premeny a vytrhnutia, prežije moc Slova Božieho.

Na Kristovi sa naplnilo Slovo Božie, že neuvidí porušenia. Každé zasľúbenie, ktoré sa na Neho vzťahovalo, bolo potvrdené ako pravda. Rovnakým spôsobom sa pri všetkých veriacich naplní každé zasľúbenie Slova Božieho. Tá istá moc, ktoré vzkriesila Ježiša Krista z mŕtvych, obživí a premení aj naše smrteľné telá. Všetko sa musí stať podľa Slova Božieho. Vo Svojom Slove Boh predurčil priebeh celých dejín ľudstva. Na tom sa absolútne nič nezmení.

Časové udalosti

Vždy znova je svetová verejnosť upozorňovaná na „Blízky východ“ a tým je pripomínaný izraelský ľud. Všetci veriaci vedia, o čo v tomto čase ide a myslia na ľud izraelský na svojich modlitbách a žehnajú mu v mene Pánovom. Bez ohľadu na postoj vlád, je a zostáva postoj detí Božích biblický, či už bývajú v Rusku, Číne, Európe alebo Amerike, nehrá žiadnu úlohu. Veriaci sú Bohom vyučovaní a majú Boží postoj, postoj Slova.

Vieme, že Židia majú byť podľa Božieho zasľúbenia na konci času zhromaždení zo všetkých národov a vrátiť sa späť do svojej domovskej krajiny. Boh Pán sám dal Abrahámovi, svojim služobníkom a prorokom sľub, že ich potomstvo bude prebývať v zasľúbenej zemi. Bolo to ustanovené v Božom pláne, že Židia ako celý národ, Mesiáša pri Jeho prvom príchode neprijmú a nepoznajú, aby tým bola daná príležitosť všetkým národom uveriť a prijať Ježiša Krista ako osobného Spasiteľa.

Už v čase Mojžiša Pán predpovedal osud ľudu Izraelského, pretože videl, že svojimi srdcami vždy blúdili a nenechali sa jeho Duchom trestať.

„A vás rozptýlim medzi národy a vytasím meč a pošlem ho za vami, vaša zem bude púšťou, a vaše mestá budú zrúcaninami.“ (3. Mojžišova 26:33)

„Nebudete dlho žiť na nej, lebo istotne budete vyhladení. Pán vás rozptýli medzi národy, a zostane vás malý počet medzi pohanskými národmi, kam vás zavedie Pán. A tam budete slúžiť bohom, dielu rúk človeka, drevu a kameňu, ktoré ani nevidia ani nečujú ani nejedia ani nečuchajú. Ale ak budete odtiaľ hľadať Pána, svojho Boha, nájdeš, keď ho budeš hľadať celým svojím srdcom a celou svojou dušou. “ (5. Mojžišova 4:26–29)

Boh Pán spomína na Svoju zmluvu s Izraelom. Síce sa na nich hneval, ale znova sa k nim obracia v láske.

„Takto hovorí Boh, ten Pán: Hľa, ja vezmem synov Izraelových spomedzi národov, kam odišli, a zhromaždím ich zo všetkých strán a dovediem ich do ich zeme.“ (Ezechiel 37:21)

V ev. Matúša 24 hovorí Pán Ježiš o figovníku, ktorý rozkvitne a prinesie ovocie, a myslí tým ľud izraelský (Hozeáš 9:10).

Pavol píše ohľadom Židov:

„Hovorím tedy: Či azda Bôh zavrhol Svoj ľud? Nech sa nestane! Lebo veď i ja som Izraelita, zo semena Abrahámovho, z pokolenia Benjaminovho. Nezavrhol Bôh Svojho ľudu, ktorý vopred poznal… Zrovna ako je napísané: Bôh im dal ducha hlbokého spánku. oči, aby nevideli, a uši aby nepočuli, až do dnešného dňa.“ (Rimanom 11:1–2, 8).

Tento stav zotrvá, až kým do Cirkvi nevojde plnosť z národov. Pavol o Izraeli ďalej hovorí:

„Tak podľa evanjelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vyvolenia milovaní pre otcov. Lebo nijakým činom neželie Bôh darov svojej milosti a Svojho povolania.“ (Rimanom 11:28–29)

Musíme sa naučiť privlastniť si Božie myšlienky Jeho Slova o každej Biblickej téme. Len tak môžeme porozumieť spásnemu plánu Božiemu a prevolať s Pavlom:

„Ó, hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyzpytateľné sú Jeho súdy a nevystihnuteľné Jeho cesty! … Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko, Jemu sláva na veky. Amen.“ (verše 33 a 36)

SABBAT (Sobota)

Stále znova sa deje, že sú niektorí znepokojovaní v otázke SABBAT-u, a preto by som chcel učiniť niekoľko poznámok. Nachádzam sa v tej šťastnej pozícii, že nemusím obhajovať žiadne spoločenstvo, a preto môžem slobodne a otvorene vyložiť Božie Slovo podľa pravdy, bez obáv, že by som porušil predpísané učenia nejakého smeru viery.

Zo všetkého písomného materiálu, ktorý nám bol zaslaný, som pochopil, že mnohé Biblické miesta vôbec nie sú podávané v zodpovedajúcich súvislostiach.

Ku každej tému musíme vziať všetky Biblické miesta a ponechať ich v súvislostiach, do ktorých náležia. Len tak sa môžeme vyvarovať vytrhávaniu vecí zo súvislostí. Tvrdí sa, že Sabbat je «deň Pánov». Taký výrok v Biblii nejestvuje. Taktiež tam ani raz nestojí napísané, že nedeľa je «deň Pánov». Oboje je výsledok mysle intelektu. Biblia udáva v Starom i Novom Zákone jasné vysvetlenie «dňa Pánovho». Citujem z Izaiáša 13:9:

„Hľa, deň Pánov prichádza, ukrutný, prchlivosť a páľa hnevu, aby obrátil zem na púšť, a jej hriešnikov zahladí z nej. “

„Ale príde deň Pánov ako zlodej v noci, v ktorý pominú nebesia s rachotom, a živly, rozpálené ohňom, sa rozplynú, a zem i diela, ktoré sú na nej, zhoria.“ (2. Petra 3:10)

Na miesto Písma zo Zjavenia 1:10 môžeme hľadieť len v celkových súvislostiach. Ján bol v duchu v «dni Pána». Videl budúci «deň Pánov».

Čas milosti je označovaný ako «deň Spásy»: 

„Lebo hovorí: V príhodný čas som ťa počul a v deň spasenia som ti pomohol. Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa, teraz deň spasenia!“ (2. Korintským 6:2) 

Ján nevidel len časový úsek novozákonnej Cirkvi, ale aj to, čo sa malo stať potom. Posledný list končí v kapitole 3. V kapitole 4 čítame: 

„…Vystúp sem hore, a ukážem ti, čo sa musí stať potom.“ 

Čas milosti, ktorý trvá už takmer 2 000 rokov, je v Biblii označovaný ako «posledné dni». V deň Letníc sa Peter odvolával na proroka Joela a citoval proroctvo z kapitoly 3:

„A bude v posledných dňoch, hovorí Bôh, že vylejem zo svojho Ducha na každé telo…“ (skutky apoštolov 2:17)

Pokiaľ je Duch Svätý ešte činný, nachádzame sa v čase milosti. Keď sa však 6 000 rokov naplní, ktoré v očiach Božích znamenajú šesť dní, započne siedme tisícročie, «siedmy deň Boží». Boh stvoril svet za šesť dní a siedmeho dňa odpočinul.

„Ale to jedno, milovaní, nech nie je skryté pred vami, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.“ (2. Petra 3:8)

Po 6 000 rokoch dejín ľudstva od Adama nastane «deň odpočinutia Pána» – «Tisícročné kráľovstvo» (Zjavenie 20:6).

Ďalej sa tvrdí, že kto oslavuje nedeľu, nesie znamenie šelmy. To nie je len falošný výrok, ale smrteľný výklad Písma. Chce snáď niekto povedať, že Kristus mal znamenie zvieraťa, pretože sa s učeníkmi stretával v nedeľu?

„Potom v prvý deň týždňa, skoro ráno, keď ešte bolo tma, prišla Mária Magdaléna k hrobu … A keď bol večer toho dňa, prvého dňa týždňa, a dvere, kde boli učeníci zhromaždení, boli zamknuté zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a zastal si do uprostred a povedal im: Pokoj vám!“  (ev. jána 20:1 a 19)

„A po ôsmich dňoch boli zase vnútri jeho učeníci a Tomáš s nimi. Vtedy zase prišiel Ježiš pri zamknutých dverách a stal si do uprostred a povedal: Pokoj vám!“ (verš 26)

Chce niekto tvrdiť, že Pavol a prví kresťania mali znamenie šelmy, pretože mávali bohoslužby v nedeľu?

„A v prvý deň týždňa, keď sme sa zišli lámať chlieb…“ (Skutky 20:7)

Neexistuje žiadne Biblické miesto, z ktorého by vyplývalo, že Pán Ježiš, alebo apoštoli s tými, ktorí uverili konali bohoslužbu na «SABBAT». Dosť často však stojí napísané, že Pán Ježiš i apoštoli, kázali Židom na «SABBAT».

Počas asi dvadsiatich rokov mojej služby som konal bohoslužbu každú sobotu, nedeľu a každého dňa týždňa, v ktorom bola príležitosť.

Pavol dokonca prikázal, aby zbierka pre svätých bola vykonávaná prvého dňa týždňa (1. Korintským 16:2).

Čo sa týka Židov, im Boh prikázal «SABBAT» ako znamenie navždy.

„Preto budú synovia Izraelovi (nie národy) ostríhať sobotu tak, aby svätili sobotu po svojich pokoleniach večnou zmluvou. Je to znamením medzi Mnou a medzi synmi Izraelovými (nie pohanmi) na veky…“  (2. Mojžišova 31:16–17)

Kto správne číta cirkevné dejiny a oboznámil sa s ustanovením nedele pápežom, ten sa musí zamyslieť nad nasledovným. To neľudské na tomto jednaní nestojí v prvom rade v tom, že bol obzvlášť zdôrazňovaný deň, v ktorom sa kresťania už viac ako 200 rokov zhromažďovali – nie, to diabolské leží v tom, že začali Židov prenasledovať, označovať za vrahov Božích a nútili ich držať nedeľu. Držanie «SABBATU» im bolo pod hrozbou trestu a prenasledovania zakázané.

Boh Pán, ktorý dal Svojmu Izraelskému ľudu «SABBAT» ako znamenie zmluvy, pomstí toto kruté jednanie pápežov. Kto Bibliu číta správne, bez námahy porozumie, že dokonca i Pána obviňovali z toho, že nedodržuje «SABBAT».

Všetci tí, ktorí uverili v Ježiša Krista a našli pokoj s Bohom, vošli v pravé Božie «sobotné odpočinutie». Tento pokoj nie je len na nejaký deň týždňa, ale navždy v Bohu. Je veľmi dôležité, aby sme vo všetkých veciach udržali Biblickú rovnováhu. Kam sa vkradne fanatizmus, vychladne láska ku Kristu a prepukne tvrdohlavý dogmatizmus. Ak učiníme stredobodom niečo iné ako Jeho, tak už je požehnanie preč.

Vystúpenie z cirkví

Vždy znova podávajú noviny správu o tisícoch, ktorý vystupujú z organizovaných cirkví. Pohnútky k tomu sú rôzne. Mnohí nemôžu ostať v cirkvách z rozumových dôvodov. Dokonca aj medzi farármi je dosť hlasov, ktoré sú stále hlasnejšie. Hodina pokušenia ekuméniou prišla na celú tvár zeme. Všetky pravé Božie deti stoja pred rozhodnutím. Kto teraz mlčí a bezodkladne nejedná, je spoluvinný na náboženskom zvádzaní.

Vystúpenie farára Richarda Henningera z cirkvi naplnila v nemecky hovoriacich krajinách hlavné titulky novín. Doslova vysvetlil:

„Je pre mňa nemožné prečítať ekumenické odporúčanie, vyhlásenia a výzvy na obeť. Bol by som spoluvinný zvádzaním. Dištanc od ekuménie je možný len vystúpením z cirkvi. Pretože nechcem mať formálne ani teologicky, morálne, politicky alebo finančne nič do činenia so ženevskou ekuméniou, neostáva mi nijaká iná možnosť, ako vystúpiť z evanjelickej cirkvi. Inak moje dištancovanie nie je možné.“

Hinnninger k tomu cituje Zjavenie 18:1–5.

Kto patrí k Cirkvi Ježiša Krista, nemôže zároveň patriť do ekuménie. Pretože sa teraz všetky organizované cirkvi a slobodné zbory zjednocujú, nie je už vystúpenie z cirkví už len doporučením, ale Božou výzvou:

„Preto ‘vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa’, prikazuje Pán…“  (2. korintským 6:14, podľa nem. prekladu)

Misijná správa

Z hlbokou vďačnosťou hľadíme späť na to, čo Boh v tomto roku učinil. Nielen v Európe, ale na celom svete sme sa museli postarať o to, aby sa započala práca v iných rečiach. Mohli by sme podať správu o mnohom, čo Boh skrze zvesť času konca na koná na východe, západe, juhu i severe. Je nádherné nasledovať vedenie Svätého Ducha.

S Božou pomocou si zariadime malú tlačiareň, v ktorej si budeme sami tlačiť nemecké a anglické brožúry. Odkedy sme vydali brožúry «Jemu len ver» a «Pôsobenie zjavenia» v anglickej reči, nastal mocný prienik v anglicky hovoriacom svete zvesti konečného času. Mnohí pochopili, o čo sa skutočne jedná a obdržali Biblický základ viery. Prvé vydanie oboch brožúr malo náklad 10 000 kusov a bolo v krátkom čase rozdané a musí sa robiť dotlač. Sme zo srdca vďační za mnohé posmeľujúce listy.

Rozhlasové vysielania

Pán to tak viedol, že sme okrem nemeckého vysielania rádia Luxemburg mohli započať aj s anglickým vysielaním v Kanade. Budeme vysielať cez tak mnohé rozhlasové stanice ako len to bude možné, aby sme hlásali zvesť konečného času.

Z nemeckých rozhlasových vysielaní sme obdržali taký povzbudivý ohlas, že nás to posmelilo ešte mnohým slobodne a otvorene zvestovať Biblické pravdy. Nie sú to len listy, ktoré sme dostali, ale taktiež telefonáty. Vždy znova sú to ľudia, ktorí predtým ešte nepočuli nič o tom, čo Boh v tomto čase učinil.

Pri tejto príležitosti by som chcel úprimne poďakovať všetkým, ktorým Boh položil na srdce toto misijné dielo podporovať. Nehovoríme ani o veľkých výdavkoch ani o namáhavej práci. Konáme túto službu s plný odovzdaním a vedomím, že Boh Pán všetko vidí a tých Svojich usmerňuje a vedie. Všetci spoločne sme Boží spolupracovníci. každý smie mať účasť na tom, čo Pán teraz koná.

V budúcnosti zamýšľame vydať viaceré kázania brata Branhama na páskach. Nech sú mimoriadnym požehnaním pre všetkých, ktorí chcú kázania nielen čítať ale aj počuť.

V Božom poverení pôsobiaci

brat Frank