Free People's mission

Jesus Christ is the same yesterday, today and forever. Heb.13.8

Language:

Prepis kázania 4. 3. 2017, 19:30, Krefeld / Ewald Frank

Language: slovak

Other languages




Sobota, 4. 3. 2017, 19:30, Krefeld, Nemecko

„…i vás, ktorí ste boli kedysi odcudzení a nepriateľmi mysľou v zlých skutkoch; ale teraz vás zmieril v Jeho ľudskom tele skrze smrť, aby vás postavil svätých, bezvadných a bezúhonných pred Ním, akže trváte založení na viere a pevní a neuchyľujúci sa od nádeje evanjelia, ktoré ste počuli, a ktoré sa zvestuje každému stvoreniu, ktoré je pod nebom, ktorého evanjelia som sa ja Pavel stal služobníkom, ktorý sa teraz radujem vo svojich utrpeniach za vás a doplňujem nedostatky súžení Kristových na svojom ľudskom tele za Jeho telo, ktorým je Cirkev, ktorej som sa ja stal služobníkom podľa domosprávy Božej, ktorá mi je daná cieľom vás naplniť Slovo Božie, tajomstvo, skryté od vekov a od dávnych pokolení, ale teraz je zjavené Jeho svätým, ktorým Boh ráčil oznámiť, čo a aké je bohatstvo slávy toho tajomstva medzi pohanmi, ktorým je Kristus vo vás, nádeja slávy, ktorého my zvestujeme upravujúc každého človeka k rozumnosti a učiac každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme predstavili každého človeka dokonalého v Kristu Ježišovi, a tým cieľom aj úsilne pracujem zápasiac podľa Jeho pôsobenia, ktoré pôsobí vo mne v moci.“ [Kol 1:21-29]

Aj ja by som chcel všetkých srdečne privítať v drahom mene nášho Pána, z celej Európy a všetkých miest, odkiaľ ste prišli. Najmä všetkých, ktorí sú tu dnes po prvýkrát. Nech vám Boh požehná zvláštnym spôsobom, žeby ste získali napojenie na to, čo Boh práve teraz koná, žeby ste neprešli pomimo toho, čo Boh zasľúbil, ale mali na tom účasť a poznali deň a hodinu. Obzvlášť našich slúžiacich bratov z Rumunska, brata Johna a brata Daniela. Kde ste? Vstaňte, nech vás všetci vidia. Nepoznám žiadnych bratov, ktorých Boh tak použil a od samého začiatku požehnal. Vždy, keď prídeme do Rumunska a máme zhromaždenia, prichádza 1 000 – 1 500 ľudí pod hlas Božieho Slova. Je to jednoducho nádherné. Boh volá von vo všetkých národoch a jazykoch, ako sám povedal Abrahámovi: „…a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme.“ [1M 12:3]

Stručne odovzdám pozdravy od našich bratov. Obzvlášť od brata Dr. Mbiye, ktorý je hlavným lekárom vo veľkej nemocnici a ktorý mi zavolal a povedal: „Brat Frank, je nás zhromaždených 2 800, aby sme počuli Slovo. Prichádzajú zo široka-ďaleka. Božie Slovo znamená Božím deťom v tomto čase všetko.“ On všetkých srdečne pozdravuje.

[pozdravy]

Bratia a sestry, musíme jednoducho poznať a byť Bohu vďační, že bratia vo všetkých národoch a jazykoch sú s nami spojení a všetci, ktorí sú s nami skutočne spojení skrze Slovo a Ducha v mene Ježiša Krista, sú spojení s Bohom. Ako často som povedal: Zvestovateľ nespája ľudí sám so sebou, ale s Pánom. Immanuel znamená „Boh s nami“ a o to ide – aby sme z milosti boli spojení s Bohom.

Čo sa týka poslednej cesty, bola jedna z najnáročnejších. Tých dvanásť dní bolo naozaj z jednej krajiny do druhej, z letiska do zhromaždenia a do hotela, sem a tam. Let Zürich – Bangkok trval 12 hodín 15 minút, let zo Soulu do Frankfurtu trval 11 hodín 30 minút. K tomu potom ešte všetky tie lety v rámci regiónu, až po Ulanbátar v Mongolsku. Ak však potom vidíme, že Boh má vo všetkých národoch našich bratov a sestry, tak nehľadíme na okolnosti, nehľadíme na bezsenné noci. Niekedy bol časový rozdiel sedem, inokedy osem hodín, a človek jednoducho vypadne z rytmu. Pánu buď však vďaka, že akonáhle sme dorazili do zhromaždenia, bol som opäť v rytme a mohol som zvestovať to drahé a sväté Slovo Pánovo. Ani rozdiel v počasí mi nespôsobil nijaké väčšie ťažkosti. V Manile bolo +28 °C, v Ulanbátare –24 °C. Nemal som nijaký kabát a po zhromaždení som bol trochu spotený a prvý vietor, ktorý zafúkal, chcel hneď prirodzene napáchať škodu. No Pánovi buď vďaka, bola to požehnaná cesta. Len jedno ma v Soule veľmi zarmútilo – mal som len pár hodín na to, aby som šiel do najväčšieho letničného zboru sveta, kde je osemtisíc miest na sedenie, je to palác veľký ako štadión. Tam som v roku 2012 dostal 20 minút, aby som vydal svedectvo. Hovoril som obšírne s kazateľom, ktorý však na záver povedal: „To mne nič nehovorí.“ Tentoraz zhromaždenie a kázanie už začalo, no mňa vzali do vedľajšej miestnosti a natočili to, čo som chcel povedať, a sľúbili, že to bude prehrané. Potom som musel ísť späť na letisko.

Čo mnou však v najhlbšom vnútri pohlo, bolo to, že všetci títo ľudia si myslia, že skrze charizmatiku a hudbu so všetkým možným budú Bohu ľúbi. A keď potom ešte spievali po celom svete známu pieseň „Až tam čtena budou jména, budu tam…“, musel som si utrieť slzy. Z balkóna som sa díval na tisíce ľudí a všetci prišli, ako chceli, a nikto sa nestaral o to, čo Boh vo Svojom Slove skutočne hovorí. 

Priniesol som si štatistiku, ktorá sa tiež veľmi dotýka môjho srdca. V celom svete je teraz 37 miliónov ľudí, ktorí patria k Svetovému spolku baptistov, 39 miliónov, ktorí patria k metodistom, 72 miliónov luteránov, 80 miliónov reformovaných v rôznych krajinách, anglikáni 85 miliónov… A teraz to príde, počet, ktorý nás všetkých zdvihne zo stoličiek – 300 miliónov Svetové letničné fórum – tu 37, tam 39, tu 72, tam 80, tam 85… – Svetové letničné hnutie s charizmatikmi – 300 miliónov ľudí. Aj to sa jednoducho dotýka môjho srdca.

Kde bolo na konci druhej svetovej vojny letničné hnutie? Malé domáce krúžky, malé zbory… A Boh skutočne po druhej svetovej vojne použil brata Branhama, aby daroval prebudenie s uzdravovaním. Tak, ako povedal bratovi Branhamovi anjel Pánov: „Bude ti daný dar Božieho uzdravenia a s týmto darom budeš poslaný k národom.“ Všetci evanjelisti, ktorí povstali až potom, vzišli v zásade vzaté z tohoto pôvodného prebudenia, ktoré Boh daroval skrze brata Branhama po 2. svetovej vojne. Všetci budujú svoje vlastné kráľovstvá, nie kráľovstvo Božie. A to sa dotýka naozaj priamo srdca.

A ak tam ešte potom spievajú tie isté piesne – „Až tam čtena budou jména, budu tam…“ Biblia však v ev. Matúša 25:10 hovorí: „…tie, ktoré boli hotové, vošli s Ním na svadbu…“ Nestačí o tom len spievať a byť nadšený, ale počuť zvesť hodiny, veriť jej a byť v nej upevnený.

Čo sa týka všetkého ostatného, čo je na internete – všetko sa vracia späť do Ríma. 500 rokov reformácie je na konci a všetko sa vracia tam, odkiaľ to vzišlo. A ako sme postrehli, na 24. 3. sú hlavy všetkých 28 štátov EÚ pozvané do Ríma, a potom im pápež povie, ako to pôjde ďalej. Skutočne to vidíme: Rímske zmluvy boli podpísané 25. 3. 1957 vo Vatikáne, uplynulo 60 rokov a biblické proroctvo naberá kontúry a zasa vzniká rímske kráľovstvo. 

Keď prejdeme do Zjavenia 17 a 18, tak tam máme presné informácie a môžeme jednoducho povedať: Milovaný Pane, Ty si otvoril naše duchovné oči, aby sme mohli vidieť, ako tie veci teraz naberajú spád. 

Dúfam, že aspoň niektorí z tých, ktorí budú vo Vatikáne a pôjdu k hlavnému oltáru, uvidia naľavo posledný obraz, veľmi veľký, veľmi pekne namaľovaný – a kto na ňom je? Zakladateľ jezuitov. A kto je pod jeho nohami? Pod jednou nohou je zrazený Martin Luther a pod druhou Zwingli. A jezuita vládne, panuje, jedna noha je tu a druhá tam. Keď som to na vlastné oči videl, pomyslel som si sám pre seba: Môj Bože v nebi, ako je možné, že ľudia jednoducho strácajú orientáciu a viac nevedia, čo robia a aké rozhodnutia prijímajú?

A práve v takom časovom období, keď je všetko vedené do bludu, nám dal Boh zvesť: „Vy, Môj ľude, poďte von, oddeľte sa, nedotýkajte sa ničoho nečistého.“ [Iz 52:11, 2Kor 6:17]

Predtým padla poznámka, že o bratovi Branhamovi, o mne a o nás je na internete mnoho negatívnych vecí. To však k tomu jednoducho patrí. Cirkev živého Boha sa nehodí do žiadneho náboženstva na zemi, sme tu hostia a cudzinci. Náš Pán povedal: „Zo sveta nie sú, ako Ja nie som zo sveta.“ [Jn 17:16] „…nie ste zo sveta…“ [Jn 15:19]

Keď speváci spievali v prvej piesni o tom, aby sme náš duchovný dom nestavali na piesku, musel som myslieť na to, čo je napísané v liste Efežanom v 2. kapitole, 20. verš:

„…vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, kde je uholným kameňom sám Ježiš Kristus.“

To je Cirkev živého Boha! Dúfam, že nebudeme rýchlo volaní k zodpovednosti, ale všetky cirkvi a slobodné zbory majú ako základ nicejské vyznanie viery, o ktorom rozhodli v roku 325. Čo mám ja, ktorý verím tomu, čo učili apoštolovia a proroci, a ktorý verím, že oni boli Bohom oprávnení položiť základ, čo mám ja spoločné s nejakým vyznaním, o ktorom bolo ktoviekde rozhodnuté v roku 325, 381 alebo 431? Ale všetky cirkvi a slobodné zbory, nech sú akokoľvek rozdielne, majú za základ tzv. „apoštolské vyznanie viery“. Naším základom je vyznanie apoštolov! Nie „apoštolské vyznanie viery“, ale… – skutočne apoštolské je len to, čo zvestovali apoštoli. Čo je napísané v Biblii, je biblické. Len to, čo je napísané ako učenie apoštolov, je apoštolské. Musí byť jednoducho zreteľne vyslovené, že pravdivé nie je nič z toho, čo bolo zavedené v priebehu 2 000 rokov. Preto sa všetci, ktorí majú rovnaké [katolícke] vyznanie viery, vrátia späť, rana bude uzdravená a bude sa vykonávať politická i náboženská moc.

Vráťme sa späť k nášmu drahému a svätému Slovu. Tu máme zasľúbenia, ktoré nám Boh dal, a od samého začiatku ich z milosti vidíme naplnené. Všetci, ktorí sú vedení Božím Duchom, budú zavedení do celej pravdy. Je to z milosti Božia realita a my smieme v každom bode viery súhlasiť s tým, čo nám je v závete [testamente] zanechané. Pýtam sa vás, kto môže čo i len slovo pridať k pozemskému závetu? Pozemský závet má pečať. Nijaký človek nemôže nič zmeniť ani pridať. Je to jednoducho posledné rozhodnutie, ktoré bolo vyslovené. Kto má právo pridať k Novému zákonu také množstvo učení a dogiem, keď sväté Písmo hovorí: 

„…keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Boh jeho diel z knihy života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe.“ [Zj 22:19] 

Taký človek nemôže vojsť do slávy! 

Ako sme počuli v úvodnom Slove, Boh nás chce z milosti zaviesť do dokonalosti a súladu s Ním, aby sme neboli mimo správnej cesty, ale z milosti boli v súlade s každým Božím Slovom. Čítajme Efežanom 2:20 ešte raz:

 „…vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, kde je uholným kameňom sám Ježiš Kristus.“

Pavol v 1. Timoteovi 3:15-16 tiež povedal niečo zvláštne, čo si všetci môžeme vziať k srdcu:

„…ale keby som meškal, aby si vedel, ako sa treba správať v dome Božom, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp to a pevná postať pravdy.“

Cirkev nie je žiadna budova lží, Cirkev je predsa telo Pánovo, Cirkev živého Boha!

Tu je napísané: „Keby som meškal…“ Pavol mal srdce pre lokálne zbory. Písal všetkým zborom listy, ale prejednával aj témy, ktoré začleňujú celé spásne dianie. Povedal však: „Keby som meškal…“ Uplynulo 2 000 rokov a Pavol tu viac nie je a náš Pán sa ešte nevrátil. My však máme Božie poučenie tu, v Božom Slove, a plne súhlasíme s tým, čo Pán povedal:

„…v dome Božom, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp to a pevná postať pravdy.“

Priamo potom vo verši 16 je reč o veľkom Božom tajomstve: 

„A vyznane veľké je tajomstvo pobožnosti: Boh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu, zjavený anjelom, kázaný pohanom, uverené mu na svete, hore vzatý v sláve.“

Jednoducho mocné. Verše 15 a 16 patria k sebe. Bratia a sestry, toto je Boží čas pre Cirkev, aby sme boli oddelení od všetkého, čo nie je biblické, či už v učení alebo v praxi. Náš život musí byť usporiadaný na základe Božieho Slova. Ako sme čítali v liste Kološanom 1, postavíme sa ako neobžalovateľní pred Božou tvárou – to je milosť nášho Boha. Neobžalovateľní! Mohli by sme čítať celý text stále znova. Ale tu je naozaj v niekoľkých veršoch zvestovaná celá rada nášho Boha. 

Sme vďační, že môžeme veriť každému Slovu tak, ako je napísané. Aj za to, bratia a sestry, že smieme vidieť, ako sa plnia biblické proroctvá medzi národmi i s ľudom izraelským. Tu mám správu o tom, ako táto dáma z USA, veľvyslankyňa pri OSN, povedala niečo naozaj mocné: „Je načase, aby posadnutosť Výboru OSN pre ľudské práva proti Izraelu prestala.“ Všetko, celá politika, všetci sú proti Izraelu. My však vieme, že Boh skrze Abraháma, Izáka a Jakoba ľud Izraela vyvolil. Vieme, že Boh tento ľud použil, aby dal všetky zasľúbenia, a potom do toho začlenil všetky národy. My nepotrebujeme ďakovať Izraelu, pretože Boh nás do Svojho plánu zahrnul skutočne ešte pred ustanovením sveta. Božie cesty sú však jednoducho také, ako čítame v Starom zákone u Jeremiáša 31:10, že Boh Svoj ľud zavolá späť, a kto to nerešpektuje, ten sa rúha Bohu. Musíme rešpektovať, prijať a uchopiť každé Slovo tak, ako je napísané. Jeremiáš 31:10:

„Počujte Slovo Hospodinovo národy, a zvestujte to ďaleko na ostrovoch a recte: Ten, ktorý rozptýlil Izraela, ho zase zhromaždí a bude ho strážiť ako pastier svoje stádo.“

Potrebujeme Božiu bázeň, aby sme rešpektovali Božie Slovo a Božie rozhodnutia. A to smieme a môžeme z celého srdca konať. Tak to Boh predpovedal a tak sa to deje v našom čase. K tomu je veľa biblických miest, a najmä u Zachariáša 2 – tam nám je povedané, čo Boh už vtedy pre tento čas plánoval a čo sa plní pred našimi očami. U Zachariáša 2:12-13 je napísané:

„A Hospodin zdedí Júdu ako svoj podiel na svätej zemi a zase si vyvolí Jeruzalem.“

A potom vo verši 16:

„Umĺkni, každé telo…“

Tu viac do toho nikto nemusí hovoriť! Umĺkni a rešpektuj to, čo Boh zasľúbil!

„Umĺkni, každé telo, pred tvárou Hospodinovou, lebo sa zobudil z príbytku Svojej svätosti.“ 

Jednoducho pramocné. Umĺknuť pred Bohom. Nechajte Jeho vládnuť a panovať, rešpektujte to, čo On rozhodol a čo koná! 

Poznamenal som si, že v roku 1948 bolo v Izraeli 806 000 obyvateľov. Ani nie jeden milión. Teraz máme v Izraeli 6 377 000 obyvateľov. Vtedy 806 000, teraz 6 377 000. Boh zaviedol Svoj ľud zo všetkých národov späť domov. A náš Pán to predsa u Lukáša 21:28 povedal: 

„A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“

Najmä u Lukáša 21 od verša 25: 

„A budú znamenia na slnku a na mesiaci i na hviezdach, a na zemi bude zovrenie národov, nevediacich, kam sa podieť, keď bude hučať more a vlnobitie.“

Čo sa teraz deje? Národy sa valia sem a tam ako morské vlny, jedna búrka tu, druhá tam, a práve v tom čase, keď sa to bude diať na zemi, Pán naplní zasľúbenia, ktoré dal. Vo verši 27: 

„A vtedy uvidia Syna človeka, prichádzajúceho na oblaku s mocou a slávou, velikou.“ 

Tam je už naznačený návrat Pána. A vo verši 28: 

„A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ 

Keď sa toto začne diať. Nie keď sa to už skončilo, to už môže byť neskoro. Jednoducho teraz otvoriť oči a teraz vidieť, čo sa z biblických proroctiev plní pred našimi očami. Vo verši 29: 

„A povedal im aj podobenstvo: Vidzte fík a všetko stromovie…“

Musíme skutočne prejsť k prorokovi Hozeášovi 9:10, aby sme vedeli, že Boh oslovil ľud izraelský ako prvé ovocie figovníka. Musím ísť od Starého k Novému a z Nového do Starého zákona, aby sme nedávali vlastnú odpoveď, ale dostali odpoveď z Božieho Slova. To je to, na čo tu jednoducho kladieme dôraz a cenu. Žiadny výklad! 

Pred krátkym časom som o tom hovoril, keď jeden človek v známom vydavateľstve napísal, že antikrist bude Žid a bude 7 rokov panovať v Izraeli. Stále sa zaoberám myšlienkou napísať tomu vydavateľstvu, pretože v tom nenachádzam pokoj. Ak Božie Slovo hovorí, že antikrist bude „bezzákonník“ [2Tes 2:8] a „syn zahynutia“ [2Tes 2:3], tak to predsa nie je človek z Izraela. Ľud izraelský je ľud Zákona, ale antikrist bude „bezzákonný“. Musíme ísť jednoducho späť do Slova a nie dať voľný beh vlastným myšlienkam a viesť ľudí do bludu. Predstavte si, oni očakávajú, že niekto z Izraela povstane ako antikrist. Jednoducho nepochopiteľné. A tieto noviny sa volajú „Polnočné volanie“. Nie, to nie je žiadne polnočné volanie, to je volanie do bludu. Polnočné volanie znie: „Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety!“ [Matúš 25:6] To je zvesť polnočného volania. „Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide!“

Bratia a sestry, my nesúdime, veľmi nás však bolí vedenie do bludu tým či oným spôsobom. Potom sa dostávame k tomu dôležitému bodu, že Boh poslal v našom čase prorockú službu. Slovo vždy prichádza k prorokom. Proroci boli vždy v spojení s Bohom. Či už to bol Noe, Mojžiš alebo Abrahám, Izaiáš či Jeremiáš, všetci proroci. Slovo vždy prichádzalo k prorokom a proroci to potom spísali. Preto ďakujeme Bohu Pánu za to, že smieme veriť všetkému, čo proroci v Starom yákone zvestovali v mene Pánovom. Najmä, keď sa to týka Cirkvi a toho, čo Boh koná na záver v našom čase, ako to On zasľúbil. To predsa nijaký človek nemôže zmeniť. Tak je to písané v posledných štyroch veršoch Malachiáša – že Boh pošle proroka ako Eliáša, predtým ako nastane veľký a hrozný deň Pánov. A čo povedal náš Pán v Novom zákone u Matúša 17:11 a Marka 9:12? „Eliáš pravda príde prv a napraví všetko.“ Potom v Skutkoch 3:21, že náš Pán a Spasiteľ zostane v nebi až do znovunapravenia všetkého, čo Boh hovoril skrze Svojich služobníkov a prorokov. Apoštolovia v Novom zákone nám predsa osvietili to, čo Boh zasľúbil v Starom zákone, a ukázali, kam to patrí. 

Aj to je veľmi dôležité, bratia a sestry. Nielen povedať, že je to tak a tak napísané, ale kam to patrí a kedy sa to naplní. Veľmi sa ma dotýka, keď myslím na to, koľko zasľúbení sa týka nášho Pána a Spasiteľa a toho, že On nastolí Svoje kráľovstvo. V ev. Lukáša je dokonca napísané, že „odteraz“ bude naveky kraľovať ako Kráľ. Kedy je to však to „odteraz“? Kedy sa naplní to „odteraz“? Musíme s tým prejsť do Zjavenia. Nášmu Pánovi sa predsa posmievali: „Ty si Kráľ izraelský, pomôž sebe aj nám.“ [Mt 27:42] On [Pilátovi] povedal: „Ty dobre hovoríš, že som Ja kráľ.“ [Jn 18:37] On Kráľ bol a kráľom bude, ale najprv sa musel stať Záchrancom, Spasiteľom, Uzdravovateľom. Najprv musí priniesť spásu, pretože večne žiť môžeme, len ak sme večný život prijali. Preto stojí napísané, že budeme s Pánom na večnosť. Keby ste vedeli, bratia a sestry, čo pre mňa znamená biblické poučenie a ako sa z toho teším, keď vo dne v noci, či v lietadle čítam stále znovu tieto biblické miesta… Som jednoducho plný vďačnosti voči Bohu, že môžeme umiestniť každé Slovo tam, kam patrí, a nevytŕhať ho zo súvislosti.

Vráťme sa späť k Slovu na úvod a k tomu, čo stojí napísané v liste Kološanom a Efežanom. Na tom teraz skutočne záleží, bratia a sestry, žeby všetci osobne prežili plnú spásu, ktorú nám Boh z milosti daroval. Lebo o to sa jedná. U Kološanom 1 sme čítali, čo nám Boh z milosti daroval. Jadro je však tu, vo verši 20: 

„…skrze Neho zmieril všetko cieľom Neho urobiac pokoj skrze krv Jeho kríža, skrze Neho, buď to, čo je na zemi, buď to, čo je v nebesiach.“ 

Skrze krv! Čo je ľuďom platné, keď vravia, že viera spasí? Viera, ktorá visí v povetrí? Alebo čokoľvek, čo označujú ako vieru? Pravá viera je viera zakotvená v Bohu, v Slove, je spojená s Bohom a Jeho Slovom. Preto náš Pán povedal: „Kto verí vo Mňa, ako hovorí Písmo…“ [Jn 7:38] A to začína to spasením, odpustením a zmierením – že skutočne učiníme svoje osobné prežitia spásy s Bohom. Ako stojí napísané u Jána 16:8: „A keď On príde, bude usvedčovať svet o hriechu, o spravodlivosti a o súde, a to o hriechu preto, že neveria vo Mňa…“ [Ján 16:8] Ako prvé nás musí Boží Duch usvedčiť, že veríme nesprávne. Že sme neverili, ako hovorí Písmo. Potom prídeme k Bohu a uveríme v nášho Pána a Spasiteľa a obdržíme odpustenie, pretože tak stojí napísané: „Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ [Sk 16:31] Viera v Ježiša Krista, nášho Pána, je spojená s dokonalým spasením na kríži Golgoty. Preto Pavel zdôraznil, že kážeme Krista, toho ukrižovaného [1Kor 1:23, 2:2]. Podľa neveriacich nemá On žiadny význam, no pre veriacich je Slovo o kríži priamou Božou mocou [1Kor 1:18], ktorá bude jednoducho zjavená, akonáhle môžeme zo srdca veriť a osobne prijmeme spásu. Potom obdržíme istotu spásy: „Viem, že Pán mi odpustil!“ A vieme aj to, že musíme začať Izaiášom 53 a tým, čo nám Boh vo Svojom Slove z milosti daroval. Nielen poučenie o proroctvách a ich naplnení, ale zavedenie jednotlivca do milosti Božej, prežitie spásy, obrátenia, znovunarodenia, obnovenia, takže pieseň „Až tam čtena budou jména“, budu tam nespievame nadarmo, ale vieme, že veríme každému Slovu Božiemu a prijímame to, čo nám Pán daroval, a potom to bude v našom živote zjavené. 

Nasledujúce miesto z proroka Izaiáša môžeme čítať stále znova, pretože tu je predstavené plné evanjelium, plný spásny skutok nášho Pána a Spasiteľa. Izaiáš 53, čítam od verša 4 a prosím, prijmite to, pre vás samých, nech to Slovo priamo osloví každého jedného z nás.

„On vzal na seba naše nemoci a niesol naše bolesti.“ 

Jednoducho potichu povedz: „Milovaný Pane, bola to moja choroba, ktorú si niesol.“ Povedz to v plnej viere, pretože tak je to napísané a tak tomu veríme. 

„…kým on vzal na seba naše nemoci a niesol naše bolesti, a my sme sa domnievali o ňom, že je ranený a zbitý od Boha a strápený.“

Tvoje bolesti, moje bolesti, tvoje a moje choroby vzal On na Seba a niesol ich na kríž. Tu je to tak napísané: „niesol naše bolesti“. On si naložil bolesti, niesol ich až na kríž a prelial Svoju krv, aby sme my dostali oslobodenie, odpustenie od hriechov a uzdravenie od chorôb. On si tie choroby a bolesti naložil.

„…niesol naše bolesti, a my sme sa domnievali o ňom, že je ranený a zbitý od Boha a strápený.“ 

Áno, prizerajúci si to mysleli: „Prečo len musí tak trpieť? Prečo znášať toľko potupy, rúhania a pľuvancov? Prečo musí ísť tou cestou na kríž?“ On šiel tou cestou pre teba a pre mňa. On niesol všetky bolesti. To nebola teória. Predstavte si to raz – všetky bolesti, ktoré my môžeme niekedy mať alebo sme mali, On všetko naložil na Seba. Nešiel na kríž s jasaním, ale zaplatil cenu, dal Svoj život, prelial Svoju krv… Predtým však boli Naňho položené choroby a bolesti. Preto je napísané vo verši 5: 

„A On bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola vzložená na Neho, a Jeho sinavicou sme uzdravení.“ 

To je plné evanjelium, plná spása. Náš Pán na Seba vzal všetko, čo postihlo teba a mňa. Prijmi to dnes vo viere a povedz: „Milovaný Pane, ďakujem Ti za to, že si moje bolesti a choroby vzal na Seba, že si to už vtedy odo mňa vzal a zaniesol na kríž, ja smiem byť uzdravený, oslobodený a zachránený.“ To je plná spása v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Vo verši 6 je opis cesty nás všetkých: 

„My všetci sme zblúdili ako ovce; každý z nás sme sa obrátili na svoju vlastnú cestu, a Hospodin uvalil na Neho neprávosť všetkých nás.“ 

Jednoducho mocné, bratia a sestry. Neexistuje ani jeden z nás, kto by neblúdil. Všetci sme šli od narodenia širokou cestou. Tu je naozaj napísané: „všetci“. Nielen jeden, všetci. Všetci sme boli stratení, všetci sme šli do bludu, ale Pán sa nad nami všetkými zľutoval, všetkým nám daroval milosť, takže môžeme chváliť Jeho milosť, pretože sme ju osobne prežili. Ako je tu napísané, bola naňho položená všetka vina a my sme mohli slobodne vyjsť. To je plné, nádherné evanjelium už v Starom zákone. 

Ešte raz späť k tomu, čo sme čítali v liste Kološanom. Bratia a sestry, prijmime a uchopme to vo viere. Skutočne sa to stalo pre nás a my sme boli s touto Božou zvesťou o kríži a ukrižovanom oboznámení a smieme ju zvestovať v celom svete. 

Bratia a sestry, ak sa v našom čase hovorí o zvesti… čo všetko tam bolo primiešané… Pre nás je zvesť iba v Slove Božom. Len to, čo je napísané, je Božie Slovo, je Božia zvesť so všetkými zasľúbeniami, ktoré nám Pán z milosti daroval. 

Aj v súvislosti s tým, čo sa týka služby brata Branhama, píšem práve krátky obežný list. Bratia a sestry, sám som uchopený tým, ako Boh všetko od samého začiatku viedol. 2. apríla to bude skutočne 55 rokov, čo som prvý raz počul pramocný hlas Pánov. Skutočne som to spočítal a presne 14-krát som týmito ušami počul priamy Pánov hlas. Kto to môže pochopiť? Či som ja vedel, kto je brat Branham? Či som vedel, že Boh pošle Eliáša? Či som vôbec o niečom vedel? Nie. Avšak Boh sa postaral o to, že som mohol byť na vlastné oči i uši svedkom toho, čo Boh pre tento čas určil. A čo som sám videl, počul a prežil, to ani satan nemôže vziať. To nemôže nikto vziať. Tak to jednoducho zostáva, pretože sme to osobne prežili. Premýšľam o všetkom Pánovom vedení a o tom, ako brat Branham 17-krát povedal, že zvesť predíde druhému príchodu Krista, a že my teraz môžeme priamo prežiť, že je celý svet začlenený do zvestovania poslednej zvesti, ktorá zaznieva pred návratom Ježiša Krista. Práve tak vieme, že Boh k tomu použil brata Branhama a už v tele matky ho požehnal a určil za proroka. Keď hovoril o svojom narodení, povedal: „O 5. hodine ráno, keď bola pri tom moja matka a niektoré ďalšie osoby, prišiel do miestnosti ohnivý stĺp, asi 2 – 3 hodiny po narodení. Oni sa na to dívali a povedali: «Čo má znamenať to nadprirodzené svetlo nad týmto novorodencom?»“ Boh sa však od samého začiatku skutočne o všetko postaral. Mohli by sme tu vysloviť jednotlivé veci, ktoré mu boli povedané ako sedemročnému a ktoré sa stali v jeho živote. Boh nad ním skutočne držal Svoju ruku a použil ho na prinesenie zvesti, aby nás zaviedol späť k Bohu a Slovu, aby sme aj my verili, ako hovorí Písmo, a boli pripravení na blahoslavený deň návratu Ježiša Krista. 

Bratia a sestry, tento čas však speje ku koncu, lebo tak to Pán povedal. Aj keď sa z nás i z brata Branhama na internete posmievajú, že jeho predpovede o návrate Krista sa nenaplnili, tak my vieme, že čas a hodinu nikto nevie. Ale ako sme čítali u Lukáša 21: 

„A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ 

Hovorím vám, nik z nás by si ani nepomyslel, že to potrvá tak dlho. Ani ja nie. Ale Pán čaká, až budú zavolaní tí poslední zo všetkých národov a jazykov a budú počuť zvesť. Keď sa počet naplní, zaznie trúba a Pán sám sa vráti [1Tes 4:16], aby vzal krvou vykúpený zástup k Sebe. 

On by chcel, aby sme patrili k zástupu premožiteľov. V každom zo siedmich listov v Zjavení 2 a 3 je zasľúbenie dané premožiteľom: „Kto zvíťazí…“ [podľa iných prekladov „Kto premôže…“]. V poslednom, laodicejskom období stojí to najmocnejšie zasľúbenie [Zj 3:21]: 

„Tomu, kto víťazí, dám sedieť so Sebou na Svojom tróne, ako som i Ja zvíťazil a sedím so Svojím Otcom na Jeho tróne.“ 

Jednoducho mocné. Ešte vám prečítam biblické miesto, ktoré je napísané priamo pre a o premožiteľoch – Zjavenie 12, žeby sme pochopili, čo Boh mienil – že musíme premôcť všetko, čo s Bohom nesúhlasí, aby sme si odniesli víťazstvo, aby sme boli nájdení vo viere, v Slove a Božej vôli. Tu, v Zjavení 12:9, máme tie najdôležitejšie verše pre zástup premožiteľov: 

„A zvrhnutý bol veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satanáš, ktorý zvodí celý svet; zvrhnutý bol na zem, a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním.“ 

Verš 10 si vezmime k srdcu: 

„A počul som veľký hlas na nebi, ktorý hovoril: Teraz sa stalo spasenie a moc a kráľovstvo spasením, mocou a kráľovstvom nášho Boha a vláda vládou Jeho Krista, lebo je zvrhnutý žalobník našich bratov, ktorý žaloval na nich pred naším Bohom dňom i nocou.“ 

Verš 11: 

„A oni zvíťazili nad ním – žalobníkom, satanom – pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedectva a nemilovali svojej duše až do smrti.“ 

Jednoducho mocné. Satan bude žalovať. Ale ako môžeme čítať už u Zachariáša, Pán prikázal satanovi, aby mlčal. Náš Pán nie je len Spasiteľ, On je aj Veľkňaz a prihovára sa za nás. Viem, že úmyselne hrešiť nebudeme, ale ak učiníme chybu, môžeme prísť k Pánu a povedať: „Milovaný Pane, odpusť nám a buď nám milostivý.“ A krv Baránka zostáva na tróne milosti, až kým neprejdeme od viery k realite. 

„A oni zvíťazili nad ním pre krv Baránkovu…“ 

Nie vo vlastnej sile, ale Pánu vzdali česť. Jednoducho povedia: „Milovaný Pane, Ty si ako Boží Baránok sňal môj hriech.“ A my všetci, ktorých mená boli pred ustanovením sveta zapísané do knihy Baránka, môžeme s týmto veršom naozaj zo srdca súhlasiť, pretože aj my premôžeme len skrze krv Baránka, ak učiníme Slovo naším svedectvom. 

„A oni zvíťazili nad ním pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedectva…“

My svedčíme len to, čo Boh povedal vo Svojom Slove. Ako krvou vykúpený zástup máme absolútny prístup k trónu milosti, pretože sme zmierení s Bohom, všetka vina je odpustená a dlžný zápis je roztrhaný. Satan už nemá žiadne právo žalovať a bude zvrhnutý dole, keď budeme my vzatí nahor. Bratia a sestry, všetko, čo je napísané v Slove, a súvislosti, ktoré smieme z milosti vidieť a veriť, sú jednoducho mocné. 

Bratia a sestry, máme Božiu záruku, že ak teraz učiníme Slovo naším svedectvom, tak sme pod krvou Božieho Baránka a budeme patriť k zástupu premožiteľov. Nie skrze vojsko ani moc, ale skrze Božieho Ducha a moc sa to stane – v krvou vykúpenom zástupe [Zach 4:6]. Budeme patriť k zástupu premožiteľov a budeme s Pánom kraľovať na Jeho tróne. To najvyššie povolanie, ktoré Boh Pán mohol dať, dal nám. 

Pýtam sa vás pred Božou tvárou: Ak tí, ktorí teraz zo srdca Bohu veria a robia Slovo svojím svedectvom a sú pod krvou zabitého Baránka… Boží Baránok vzal na seba všetku vinu: „Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!“ [Jn 1:29] To zvestoval už Ján Krstiteľ a my to smieme z milosti prežívať. 

Nech Boh učiní tieto súvislosti veľkými tak, aby sme sa našli v Slove. Skutočne našli sami seba v Slove – ako krvou vykúpený zástup, ktorý učinil Slovo svojím svedectvom. My dosvedčujeme len to, čo je napísané v Slove. Premožitelia všetko zdedia a budú u Pána na všetky veky. Ja osobne z presvedčenia verím, že všetci, ktorí teraz veria Božej zvesti a tomu, že bola za nás preliata krv Baránka a že sme v nej obmytí a veríme všetkým zasľúbeniam, že my to sme, ktorí z milosti uvidíme tvár Božiu. 

Jemu, jedinému Bohu nech je vzdaná česť a chvála aj dnes. Nech sú všetci požehnaní od začiatku až po koniec zeme či už na Novom Zélande, v Austrálii i všade inde – nech sú požehnaní všade a všetci, ktorí teraz zo srdca veria, čo hovorí Písmo a čo Boh zasľúbil, a majú účasť na tom, čo Boh práve teraz koná. My tomu veríme, prijali sme to a všetko z milosti prežijeme. Božie zasľúbenia zostávajú, na veky sa nepohnú, Ježiš krvou spečatil, čo v Slove zasľúbil [pieseň]. Jemu, tomu jedinému Bohu, nech je vzdaná česť a chvála v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Amen.

Povstaňme a spoločne sa modlime. 

[pieseň]

Skloňme hlavy a zotrvajme v tichej modlitbe. Budeme spoločne veriť a spoločne sa modliť a spoločne prijmeme. Prosím, prijmite a uchopte Božie Slovo ako Božiu realitu. Náš Pán vzal na Seba všetku vinu, všetky bolesti, každú chorobu, šiel na kríž a tam dokonal spasenie. To smieme vo viere prijať a uchopiť a vedieť, že Boh Svoje Slovo potvrdí. Tak je napísané u Marka 16 v predposlednom či poslednom verši: 

„…Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval Slovo tým, že ho sprevádzali divy.“

Bratia a sestry, nie je to závislé na mne, ale na tebe, tvojej viere a tvojom spojení s Bohom. My môžeme spasenie zvestovať, ale Pán sám môže spasenie darovať. Môžeme záchranu zvestovať, On sám môže zachrániť. Môžeme uzdravenie zvestovať, On sám môže uzdravenie dať. Môžeme zjavenie zvestovať, On sám môže zjavenie darovať. Sme aj dnes večer upriamení na Neho. V čase, keď spievame Jemu len ver, to vo viere osobne prijmite. 

[chórus] 

V čase, keď máme sklonené hlavy, zotrváme vo viere a modlitbe pred Bohom, dovoľte mi spýtať sa, koho smieme začleniť do spoločnej modlitby. Dovoľte mi vidieť ruky. Ó, Bože! Ó, Pane! Môj Bože, Tvoje Slovo bolo zvestované, Tvoje Slovo je pre Tvoj krvou vykúpený zástup tým pravým svedectvom, svedectvo Ježiša Krista, nášho Pána, ktoré nám je zjavené len skrze Božieho Ducha. Milovaný Pane, prosím Ťa za všetkých. Nech teraz položia svoju ruku tam, kde majú núdzu. Tam, kde je núdza v tele. Nikto nehľadí dokola. Sme v Božej prítomnosti. Položte svoju ruku vo viere na miesto, ktoré chcete niesť v modlitbe pred Bohom Pánom. Vo viere to prijmite a uchopte. Povedzte zo srdca: „Milovaný Pane, Ty si vzal moje hriechy na Seba, niesol si moje choroby, moje bolesti si si naložil, Ty si ich odo mňa vzal. Vyznávam, že som zachránený, že som uzdravený, že som oslobodený.“ Môžeme to z milosti prijať skrze krv Baránka. Na základe autority Božieho Slova buďte uzdravení skrze Božiu moc v Svätom mene Ježiš. Buďte zachránení skrze moc Božiu v Ježišovom svätom mene. Prijmite všetko, čo nám Boh z milosti pripravil skrze Golgotu pre dušu, ducha i telo. 

Spoločne teraz ďakujme. Jednoducho, nemusí to byť príliš nahlas, ale všetci pozdvihnime svoje hlasy a spoločne budeme Bohu ďakovať. 

Milovaný Pane, z celého srdca Ti spoločne ďakujeme za Tvoje drahé a sväté Slovo. Ďakujeme Ti za krv Novej zmluvy. Ďakujeme Ti za odpustenie, oslobodenie, uzdravenie, ďakujeme Ti, že s nami hovoríš, že si sa nám zjavil a oznámil Svoju radu. Pane, maj s nami Tvoju cestu. 

Zo srdca Ti ďakujeme v svätom mene Ježiš. Halelujah! Chváľte Pána, ďakujte Pánu! Halelujah. Jeho víťazstvo je naším víťazstvom. Uzdravenie i záchrana nám patria. Halelujah. Chvála a česť, úcta a klaňanie. Halelujah. Amen.