Misiunea Liberă

Isus Hristos este acelaşi ieri, azi şi în veci. Evrei 13:8

Limba:




Zhrnutie

Povedzme úplne zreteľne ešte raz: Každé Božie Slovo je pevnou súčasťou Božieho testamentu a my musíme prijímať evanjelizačnú, učiteľskú aj prorockú časť od prvého až do posledného verša. Ja som sa pri svojom zvestovaní vždy odvolával len na to, čo stojí napísané v Starom a Novom zákone, a to aj budem činiť. To je moja povinnosť voči Božím dedičom a spoludedičom Ježiša Krista, tak iste, ako vo mne prebýva pravdivosť Božia.

V uplynulých 50 rokoch uviedli „odborníci na Branhama“ do obehu mnoho falošných učení. Nikto z nich však až dodnes nemôže vydať svedectvo o svojom Božom povolaní. Čítajú citáty o „siedmich hromoch“, „videní so stanom“, „treťom ťahu“ atď., atď. a potom kážu vlastné názory bez toho, aby ich podložili a preskúšali Svätým Písmom, a Bibliu zvyčajne už vôbec neotvárajú. Vrcholom je zmena, ktorú vykonali v Jeffersonville. Až do 80. rokov sa používal názov „Spoken Word Publications“ – „Vydavateľstvo hovoreného Slova“ a siedmy verš zo Zjavenia 10 bol hlas siedmeho anjela. Potom bol vyhlásený za „Hlas Boží“ („Voice of God“). Odvtedy mali všetci vlastnými ušami počuť v kázaniach Boží hlas, pretože každé slovo, ktoré prorok vyslovil, má byť vraj Božím Slovom, Božím hlasom. Tak bol brat Branham, ktorý bol už predtým mnohými uctievaný ako „Slovo zjavené v tele“, ako „Pomazaný“, ako „Syn človeka“, úplne oficiálne predstavený ako „Boh“.

William Marion, syn Charlesa a Elly Branhamovcov, bol jednoduchý človek, ako to sám často hovoril – hriešnik, zachránený z milosti („a sinner saved by grace“). Jakub píše o prorokovi Eliášovi: „Eliáš bol človek, ktorý trpel podobným ako my…“ (5:17) Aj brat Branham bol človek ako my. Ako často pred kázaním rozprával historky a prežitia! Jeho koníčky boli poľovníctvo a rybárčenie. Ako mladík bol dobrý boxer. Tak o tom hovoril 22. 8. 1950: „Vyhral som 52 profesionálnych zápasov.“ Jeho kritici spočítali, ako často sa preriekol. V priebehu pár minút dvakrát povedal: „Enoch putoval 500 rokov s Bohom.“ Enoch však žil len 365 rokov (1M 5:23)! Alebo: „Enoch bol siedmy po Noachovi“, namiesto „po Adamovi“. Sedemnásťkrát  zmienil rok 1977, obzvlášť v kázaní zo 6. 8. 1961 o 70 Danielových týždňoch. Čítal knihy Dr. Larkina a Uriaha Smitha, a preto nadobudol dojem, že rok 1977 bude 50. milostivý rok a do neho sa všetko skončí, nastane vytrhnutie a USA budú zničené. Povedal však: „Neprorokujem, predpovedám, že všetko, čo mi bolo ukázané vo videniach v roku 1933, sa do roku 1977 splní.“ Ešte 8. 7. 1965 povedal brat Branham plný nádeje: „Tak čakám na veľký čas, keď pôjdem jedného dňa do Izraela a budem im môcť priniesť evanjelium“ a 11. 7. 1965: „Moja služba v Afrika ešte neskončila.“

Bohu buď vďaka, že som od začiatku všetkému správne porozumel, aj tomu, čo brat Branham povedal ako človek. Zažil som ho aj ako človeka, jedol som s ním pri jednom stole, sedel som s ním v jednom aute, osobne som sa s ním 10 rokov poznal. Jeho ľudská stránka a veci, ktoré sám zo seba povedal, predsa nemenia nič na neomylnej a jedinečnej službe, ktorú v priamom Božom poverení vykonal. Za to sme vďační, pretože sa ešte stále napĺňajú dôrazné slová nášho Pána: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, Mňa prijíma; a kto Mňa prijíma, prijíma toho, ktorý Mňa poslal.“ (Jn 13:20)

Zostáva však pravdou, že Boh Svojej slávy nedá nikomu. Pán poslal všetkých Svojich služobníkov, ale česť a klaňanie patria naveky Bohu samotnému. Nepotrebujeme ďakovať Mojžišovi, Eliášovi ani Petrovi či Pavlovi, a ani bratovi Branhamovi nie. Kult človeka a modloslužbu odmietame. Pre pravých uctievačov ešte stále platí: „Boh je duch a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v Duchu a v pravde.“ (Jn 4:24)

Chaos spôsobili len tzv. „branhamisti“. Ak by nevytrhli citáty zo súvislosti a neučinili z toho vlastnú zvesť, bolo by všetko dobré. Žiaľ aj brat, ktorý viedol 11. 4. 1966 pohreb proroka v Jeffersonville a od 30. 8. 2015 leží v mauzóleu v Tucsone, rozširoval svoje vlastné názory a učenia v knihe „Skutky proroka“ (The Acts of the Prophet). K nim patrí aj to, že vzkriesenie mŕtvych nastane spolu s veľkým zemetrasením na kalifornskom západnom pobreží USA a že brat Branham bude mať potom najmenej 30 dní mimoriadnu službu v stane. Stojí tam dokonca tvrdenie, že mu to povedal prorok spolu s tým, čo bude on v stane robiť! Všetkým, ktorí sa sami povolali a dosadili, od začiatku a až dodnes šlo len o to stavať do popredia proroka, aby si u prostých veriacich vytvorili rešpekt. Božie Slovo, Bibliu, viac nerešpektujú a neberú naň ohľad – spása, odpustenie, zmierenie a znovunapravenie nie sú zvestované, Ježiš Kristus tam viac vôbec nie je kázaný. Stále znie len: „The prophet said…“ – „Prorok povedal...“ Tí v Berei boli šľachetnejší: „…prijali Slovo s celou ochotou a skúmali Písma každý deň, či je tomu tak.“ (Sk 17:11)

Zdôrazňujem ešte raz: Ak by nebol zvestovateľ, tak by nebola ani žiadna zvesť. Boh všetko dopredu predurčil. Všetky pravé Božie deti sú za službu brata Branhama vďačné, veria Božej zvesti, sú spojené s Bohom a z milosti prežijú dokonanie.

Všetci proroci a apoštoli mali svoj čas, svoju službu a nie sú viac na zemi, ale to im zjavené Slovo ostáva naveky, a to zvestujeme (1Pt 1:25) Posledná, čistá biblická zvesť teraz dosiahla všetky národy. Ostáva len jedna otázka, ktorú smú položiť len Bohom povolaní a Ním poslaní: „Pane, kto uveril našej zvesti? A komu bolo zjavené rameno Hospodinovo?“ (Iz 53:1) „A zase ako budú kázať, keď nebudú poslaní? Ako je napísané: Aké krásne sú nohy tých, ktorí zvestujú pokoj, tých, ktorí zvestujú dobré veci!“ (Rm 10)

Potom, čo Pán Svojim učeníkom vysvetlil podobenstvá o nebeskom kráľovstve, položil im otázku: „Či ste porozumeli tomuto všetkému? A oni mu povedali: Áno, Pane.“ (Mt 13:51) Porozumeli sme všetkému my? Aj podobenstvu o dvoch rôznych semenách? (v. 37-38) Porozumeli sme správne aj tomu, čo brat Branham často tajomne povedal v minulom čase, akoby sa to už stalo, aj keď to ešte leží v budúcnosti? Celé Zjavenie je predsa napísané tak, akoby všetko už ležalo v minulosti. Ján videl, čo sa stalo, videl dokonca zostúpiť nový Jeruzalem i nové nebesia a novú zem.

V záverečnej modlitbe 24. 3. 1963 brat Branham vyjadril: „Prosím ešte, Pane, aby si mi pomohol. Budem stále slabší, Pane, a viem, že moje dni sú spočítané, preto Ťa prosím o Tvoju pomoc. Daj, aby som bol verný, čestný a úprimný, Pane, aby som bol schopný zvesť niesť ďalej, ako je to pre mňa určené! Keď príde čas a ja budem musieť skončiť, keď prídem k rieke a začnú prichádzať vlny, ó, Bože, nech potom tento meč môžem odovzdať niekomu, kto je úprimný a nesie pravdu.“

Na začiatku rozširovania zvesti, ku ktorému ma Boh Pán sám určil, bolo Slovo. Až neskôr vystúpili muži, ktorí skrze citáty o siedmich hromoch, o treťom ťahu alebo o videní so stanom a iných témach zasiali svoje výklady. Ja kážem Božie Slovo, ktoré ostáva naveky: V ňom nestojí nič o siedmich hromoch, videní so stanom, ani treťom ťahu. Nemôžem o tom povedať skutočne nič, patrilo to k službe brata Branhama a to rešpektujem.

Pavol vo svojich apoštolských listoch stále znova vyslovoval varovanie pred bludnými učeniami, ako prvé v Skutkoch apoštolov 20: „Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci, aby tiahli učeníkov za sebou.“ (v. 30) A tiež: „A prosím vás, bratia, žeby ste mali pozor na tých, ktorí robia rôznice a pohoršenia na odpor učeniu, ktorému ste sa vy naučili, a stráňte sa ich.“ (Rm 16:17) Skrze biblické zvestovanie, ktorým som bol poverený, sa nikdy neudialo rozdelenie, naopak: praví veriaci sú zjednocovaní pod Kristom, hlavou.

V piatich posledných rozhovoroch, ktoré som mal s bratom Pearry Greenom na konci roka 2014 a začiatkom roka 2015, mi povedal, že po ďalšom rozdelení v jeho zbore je teraz v Tucsone 9 zborov zvesti. V rozhovore trikrát zdôraznil: „Brat Frank, verím, že tvoje povolanie je tak pravé, ako bolo to Pavlovo na ceste do Damasku.“ Chcel prísť a dosvedčiť to pred zborom, ale s respirátorom nemohol do lietadla.

Celkom iste nepotrebujem, aby nejaký človek potvrdil povolanie a poslanie, to počas viac ako polstoročia učinil Boh. Ale nikto si nedokáže predstaviť, akú bolesť a smútok mi v súvislosti s mojou priamou zodpovednosťou pred Bohom spôsobuje falošný vývoj. Všetci bratia, ktorí rozširujú falošné učenia, sú proti pravému nosičovi Božej zvesti. Moje svedectvo je však rovnaké ako to Pavlovo: „Ale Pán stál pri mne a posilnil ma, aby mnou bola plne vykonaná kázeň evanjelia, a aby ho počuli všetky národy, a bol som vytrhnutý z tlamy lva…“ (2Tm 4:17)

Conţinut 1 2 3 4 5 6 7 8 9