Obežník September 2009

„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a naveky.“ (Žid. 13:8)

Obežník September 2009

„Nech tak myslí o nás človek ako o služobníkoch Kristových a o správcoch tajomstiev Božích.“ (1. Korintským 4:1).

Pavol vskutku dobre zvolil svoje slová: „Nech tak myslí o nás človek…“  Ale čo ak nás takmer všetci považujú za samozvaných apoštolov a učiteľov? Dokonca aj Pavol to musel prežiť (2. Korintským 6:8), ale to nemení nič na Božom povolaní a poslaní. Bez ohľadu na to, čo si ľudia myslia a čo hovoria, píše Pavol ďalej: „Tu ostatne sa vyhľadáva u správcov, aby bol ktosi nájdený verný.“  (v. 2).

Musíme hľadieť na počiatok času milosti, aby sme vedeli, čo a ako sa musí stať na konci. Ku Jánovi Krstiteľovi zaznelo Slovo Božie (Lukáša 3:2), on vedel, aké bolo jeho povolanie a jeho služba. Bol Bohom poslaný ako zasľúbený pripravovateľ cesty (Izaiáš 40:3, Malachiáš 3:1), skrze ktorého mali všetci uveriť (Ján 1:6 – 7). Taktiež Peter vedel k čomu ho Pán povolal (Matúš 4:18 – 20) a určil (Skutky 15:7). Jemu Pán dokonca povedal: „ … a dám ti kľúče nebeského kráľovstva…“ (Matúš 16:19). Keď v deň letníc vystúpil a kázal pokánie a krst na meno Pána Ježiša Krista, položil tým jediný platný vzor pre celú novozákonnú Cirkev.

Pavol obdržal počuteľné povolanie od vzkrieseného Pána a taktiež vedel, aká bola jeho služba (Skutky 9:15, Skutky 22:6 – 21). To poznávame už z toho, ako sa vo svojich mnohých listoch predstavuje. Bola to jeho úloha, predložiť Cirkvi celú radu Božiu (Skutky 20). Svedčí o tom, že pri svojom povolaní počul vo svojom materinskom hebrejskom jazyku hlas Pána, ktorý mu povedal: „ … vytrhujúc ťa z rúk izraelského ľudu a z moci pohanov, ku ktorým ťa ja teraz posielam, aby si otvoril ich oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu a od moci satana k Bohu, aby dostali odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou, vierou vo mňa.“ (Skutky 26:17 – 18). Ako každý, kto obdržal Božie povolanie, aj on vedel, čo mu Pán podľa Svojho spásneho plánu pridelil, a to vykonal tak, ako mu bolo povedané.

O Noemovi stojí napísané: „A Noe učinil všetko tak, ako mu prikázal Bôh; tak učinil.“ (1M 6:22). Môžeme prejsť skrze celý Starý Zákon: Abrahám, Mojžiš, Jozua, Eliáš, Elizeus, Dávid, Šalamún a všetci ostatní konali presne to, čo im Pán prikázal.

O Mojžišovi je tiež napísané, že „Mojžiš učinil všetko tak, ako mu prikázal Pán, tak učinil.“ (2M 40:16). Potom sú uvedené podrobnosti, ktoré nasledoval, „…tak ako prikázal Pán Mojžišovi.“. Okrem toho je nám tiež podaná správa o spolupráci medzi ním ako povereným prorokom a tými, ktorí mu boli postavení po boku: 

„…všetko tak, ako prikázal Pán Mojžišovi, tak spravili synovia Izraelovi všetku prácu. Vtedy videl Mojžiš všetko to dielo, že hľa, vykonali ho tak, ako prikázal Pán, tak vykonali, a Mojžiš ich požehnal.“  (2M 39:42 – 43). 

Tak vyzerá ešte dnes pravá spolupráca pravých Služobníkov Božích!

V kázaní „Konať Bohu službu bez Jeho vôle“ z 18. júla 1965 hovoril brat Branham o tých, ktorí majú dojem, že konajú Bohu službu, bez toho, aby mali povolanie alebo poslanie. Oni sú len skutočnou prekážkou v Cirkvi a Kráľovstve Božom, pretože sa nedržia Jeho požiadaviek a prikázaní.

V Židom 3:5 – 6 stojí: „A Mojžiš pravda bol verný v celom jeho dome, ako služobník, na svedectvo toho, čo malo byť hovorené: ale Kristus ako Syn nad Jeho domom, ktorého domom sme my, ak smelú dôveru a chválu nádeje až do konca pevnú dodržíme.“.

U Eliáša to bolo obzvlášť zdôraznené: „A stalo sa o čase, keď sa obetuje obetný dar večerný, že pristúpil prorok Eliáš a riekol: Pane, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech sa dnes pozná, že si ty Bôh Izraelovi, a ja že som Tvoj služobník, a že všetko toto učinil som Tvojím Slovom.“  (1. Kráľovská 18:36).

Brat Branham sa mohol odvolávať na to, čo mu bolo skrze nebeského posla 7. mája 1946 povedané, a vykonával úlohu tak, ako mu to bolo prikázané. Skrze jeho neporovnateľnú prorockú službu sa naplnila kapitola Božieho plánu Spasenia určená pre konečný čas (Malachiáš 4:5 – 6, ev. Matúša 17:11, ev. Marka 9:12 a iné). Takto zneli slová, ktoré zazneli z neba 11. júna 1933 pri rieke Ohio: „Ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak bude zvesť, ktorá bude daná tebe, predchodcom druhému príchodu Krista.“ .

Od každého pravého služobníka Pán očakáva, že Jeho príkazy vykoná podľa Jeho pokynov. Preto ešte stále pravidelne cestujem do celého sveta, a kážem Slovo, tak ako mi to On pred 47 rokmi povedal: „Pošlem ťa do iných miest zvestovať Moje Slovo.“. Bôh odmeňuje vernosť, vernosť Slovu, vernosť povereniu. K tomu patrí tiež rozdeľovanie duchovného pokrmu, ako pokračovanie služby, ktorá bola zverená bratovi Branhamovi.

Pán sám predsa povedal v ev. Matúša 24:45 v súvislosti s časom Svojho návratu ako Ženích: „Ktože je tedy tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas?“. Aj toto Slovo sa muselo naplniť. Duchovný pokrm, zjavené Slovo, musí byť rozdávané. Preto On očakáva od všetkých bratov, ktorí teraz v poslednom Cirkevnom období rozdávajú duchovný pokrm, a tak majú podiel na priamom poverení, jeho svedomité dodržiavanie, rovnaké vykonanie, plný súhlas so zjaveným Slovom a harmonickú spoluprácu jeden s druhým. Len tak môže prísť k jednote veriacich a nastať plné znovunapravenie, ku ktorému musí prísť predtým, ako sa Pán Ježiš môže vrátiť  (Skutky 3:20 – 21).

Ale ak musí byť v Cirkvi všetko tak, ako to bolo na počiatku, tak to platí aj pre služby v lokálnych zboroch. Bratia cestujú do iných krajín, bez toho, aby k tomu mali poverenie, a predkladajú ich vlastné verzie, takže vzniká chaos. V Antiochii boli vtedy dokonca proroci a učitelia, ale počas bohoslužby, keď sa postili a modlili, prehovoril Svätý Duch: „Nože mi oddeľte Barnabáša a Saula ku dielu, ku ktorému som ich povolal.“ (Skutky 13:2). To bolo tak hovorí Pán a Bôh bol s nimi. Všetci bratia v lokálnych zboroch by mali zostať tam, kde sú, ledaže by Bôh sám vyslovil povolanie a poslanie.

V ev. Matúša 11:7 – 19 Ježiš podrobne vysvetľuje službu Jána Krstiteľa a pýta sa: „Alebo načo ste vyšli? Vidieť proroka? Ba, hovorím vám, že i viac ako proroka.“ (verš 9). Pán nám ukazuje naplnenie tejto služby z Malachiáša 3:1 a hovorí: „Amen vám hovorím, že nepovstal medzi splodenými zo žien väčší nad Jána Krstiteľa; ale ten, kto je menší v nebeskom kráľovstve, je väčší ako on.“ (verš 12) – takže viac ako prorok, ale nie viac ako každý iný veriaci. Všetci proroci zvestovali príchod Mesiáša, predchodca ho predstavil a skrze jeho službu bol postavený most medzi tým, čo prorokovali proroci Starého Zákona, a udalosťami Nového Zákona (Lukáša 16:16). Ján Krstiteľ zvestoval nebeské Kráľovstvo (Matúš 3) a v deň letníc do Kráľovstva Božieho prví veriaci vkročili skrze vyliatie Svätého Ducha.

Tak ako Ján Krstiteľ, ako Peter a Pavol, bol taktiež brat Branham napriek jeho výnimočnej službe človek ako my. O Eliášovi je napísané: „Eliáš bol človek, ktorý trpel podobným ako my, a modlil sa horlivo, žeby nepršalo, a nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A zase sa modlil, a nebo dalo dážď, a zem vydala svoju úrodu.“  (Jakuba 5:17 – 18). Všetci Boží muži sa skláňali a modlili, ale pred žiadnym sa nikto neskláňal ani ho neuctieval. Kto z človeka činí viac, ako je – totiž človek, je oklamaný duchom zvodu. Len z dôvodu Božieho Slova, ktoré k posväteným mužom prišlo, boli nazvaní bohmi (Ján 10:35 – 36), ale zostali ľuďmi a ako ľudia majú zomrieť (Žalm 82:6 – 7). Len preto, že bolo do nás Božie Slovo vsadené ako Božské semeno, sme znovuzrodení a stali sme sa Božími deťmi, ale zostávame až do premeny našich tiel obyčajnými smrteľnými ľuďmi (Filipenským 3:21, Rimanom 11 a iné).