OBEŽNÍK Marec 2008

“Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.” (Židom 13.8) 

OBEŽNÍK Marec 2008 

Srdečne vás všetkých v celom svete zdravím v drahom mene nášho Spasiteľa Ježiša Krista slovom z Izaiáša 14.26-27: 

“To je rada, uradená o celej zemi, a to je ruka, vystretá na všetky národy. Lebo Hospodin Zástupov uzavrel v rade, nuž ktože zruší? A tá Jeho vystretá ruka, ktože ju odvráti?” 

Bôh Pán má plán, ktorý vykonáva so všetkými národmi, s Izraelom a s cirkvou. Od prvých dní roku 2008 sme v správach počuli, ako sa svetová politika stále viac a viac zameriava na Blízky východ. Teraz sa jedná hlavne o Jeruzalem. George W. Bush chce svoje prezidentské obdobie ukončiť aspoň jedným úspechom, totiž zmluvou medzi židovským a palestínskym štátom. Otázkou je len, či sa to podarí v čase, ktorý mu ešte zostáva. Na svojej ceste po Blízkom východe sa 11. januára stretol aj s Tonym Blairom, ktorý sa pred krátkym časom stal splnomocnencom Európskej únie pre Blízky východ. Tony Blair prestúpil 21. decembra 2007 oficiálne na katolícku vieru, a tak má túto svetovú mocnosť za sebou. Zvolil si k tomu 21. december 2007, deň v ktorom padli posledné hranice medzi západnou a východnou Európou. Posledná svetová ríša tým nadobúda postavu tak, ako to bolo predpovedané skrze proroka Daniela (2.40, 7.23 a iné). 

Základom zjednotenej Európy sú Rímske zmluvy uzavreté šiestimi zakladajúcimi členmi 25. marca 1957. Každý z 27 štátov, ktoré sú dnes súčasťou Európskej únie, podpísal Rímsky štatút. Dokonca aj stanovy “Svetového súdneho dvora”, najvyššieho súdu na zemi, sa označujú ako “Rímsky štatút medzinárodného súdneho dvora”. Po 128 článkoch stojí na konci napísané: “Vykonané v Ríme, 17. júla 1998”. 

Podľa správy rádia Vatikán navštívi pápež Benedikt XVI. od 15. do 21. apríla 2008 Spojené štáty. Popri plánovaných rozhovoroch s prezidentom Georgeom W. Bushom bude na programe aj téma mierových snáh na Blízkom východe. 

Vatikán by chcel, aby Jeruzalem získal medzinárodný štatút, pričom pod medzinárodnou správou by malo byť územie Chrámovej hory až po horu Sion. Jedná sa o dve veci, ktoré vlastne spolu súvisia – to jedno je “Dohoda” a týka sa rozdelenia zeme, tak ako to bolo v Slove Božom predpovedané a privolá súd: 

“Nech sa zobudia národy a povstanúc idú hore do údolia Jozafatovho, lebo tam sa posadím, aby som súdil všetky národy naokolo.” (Joel 3.2). 

To druhé je zmluva o štatúte Jeruzalema. V tomto roku štát Izrael oslavuje 60. výročie svojho založenia. Mierová zmluva, ktorá sa týka troch svetových náboženstiev – židovstva, kresťanstva a islamu – a ich “svätých miest”, sa priblížila skutočne na dosah. Biblia hovorí o “Zmluve”: “A uzavrie pevnú zmluvu s mnohými za jeden týždeň…” (Dn 9.27). Na Chrámovú horu kladie s Božím právom nárok židovstvo, ako na svoje sväté miesto, pretože tretí chrám bude zase postavený na svojom pôvodnom mieste, za svoje sväté miesto ho však, popri Mekke a Medine, považuje aj islam. Preto to bude náboženská mierová zmluva. Potom sa naplní to, čo je napísane v 1. Tesalonickým 5.3: “Lebo keď budú hovoriť: Pokoj a bezpečnosť, vtedy náhle príde na nich zahynutie ako bolesť na tehotnú ženu, a neujdú.” 

Na túto tému nechceme viac zachádzať. Píšem pohnutý skutočnosťou, že teraz nadchádza posledná fáza pre Izrael, čím sa cirkev dostáva ďalej do svojej konečnej fázy. Vidiac všetko, čo sa teraz deje, znejú pre každého, kto pozná biblické proroctvo, zvony konečného času. Znova môže byť povedané: “A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.” Čas pre cirkev speje ku svojmu koncu a Bôh sa na základe svojej rady obráti k Izraelu (Sk 15.16, Rm 11.25, a iné). Cirkev-nevesta zrejme prežije prvú fázu, ale uzavretie zmluvy podľa Daniela 9.27 už nie, pretože bude predtým vytrhnutá. Br. Branham povedal 18. 3. 1963: “Po tom, čo bude cirkev vzatá, uzavrie Rím zmluvu so Židmi.” Pýtame sa: “Strážca, ako neskoro je v noci?”, a odpoveď znie: “Ide ráno…”(Iz 21.11-12). Volanie zaznieva stále hlasnejšie: “Hľa, ženích prichádza…” Odpočítavanie beží. 

Je dôležité, aby sme spoznali Boží spásny plán a zaujali v ňom naše predurčené miesta. Od večnosti (Sk 15.18), ešte predtým ako započal čas, pred ustanovením sveta, učinil Bôh plán pre ľudstvo a plán spasenia pre Jeho Cirkev. 

Spasiteľ bol predurčený pred ustanovením sveta. (Jn 17.24, 1Pt 1.20)

Vyvolení boli taktiež predurčení pred ustanovením sveta. (Ef 1.4)

Pred ustanovením sveta boli zapísané ich mená do knihy života Baránka. (Zj 13.8)

Ježiš započal učiť veci, ktoré boli skryté od založenia sveta. (Mt 13.35)

Tento plán sa tiahne od prvého okamihu času až k poslednému, keď čas pominie vo večnosti. 

V našom biblickom texte citovanom v úvode sa jedná o plán Boží a základnú otázku: “ … kto ho chce zrušiť?”. Od samého začiatku sa nepriateľ pokúšal tento plán zmariť. Započalo to povstaním v nebi a pokračuje na zemi až dodnes. Všetko je napísané v Biblii, od prvej až po poslednú kapitolu, dokonca fakty týkajúce sa pádu Lucifera a pádu do hriechu v záhrade Eden, aj keď je to sprostredkované skrze podobenstvá v prirodzených obrazoch. Je len jedna z dvoch možností: buď Bôh sám zjaví Svoj plán Svojim poslom, apoštolom a prorokom, ktorých on sám nadprirodzene povolal a ktorí musia zvestovať Jeho radu, alebo teológovia a učení Písma predkladajú rôzne výklady. Vždy existuje len jedna správna odpoveď, ale mnohé výklady. Nás zaujíma len tá jediná, v Slove Božom potvrdená odpoveď. 

“Lebo Pán Hospodin nečiní ničoho, krome keď zjavil svoju tajnú radu svojim služobníkom prorokom.” (Amos 3.7). 

“ … z čoho môžete čítajúc porozumieť môjmu rozumeniu sa v tajomstve Kristovom), ktoré za iných pokolení nebolo oznámené ľudským synom, ako je teraz zjavené Duchom jeho svätý m apo štolom a prorokom…” (Ef 3.4-5) 

“ … dokoná sa tajomstvo Božie, ako to zvestoval svojim sluhom prorokom.” (Zj 10.7) 

Veľká tragédia spočívajúca v pokuse zrušiť tento plán započala v nebi. Tam sa Satan osamostatnil a svoju vôľu postavil nad vôľu Božiu. On, anjel svetla, pomazaný cherubín, syn rannej zory, sa pozdvihol a chcel nastoliť svoj vlastný trón a učiniť sa rovný Najvyššiemu. Od samotného začiatku chcel zmariť plán Boží. V 14. kapitole Izaiáša čítame o páde Satana (v. 12-21), a následne sa vo veršoch 26 a 27, ktoré sme zmienili už v úvodnom Slove z Písma, dozvedáme o rade Božej. 

Zvrhnutie Lucifera, aj keď zahalené v obrazoch, je popísané aj v Ezechielovi 28.11-15. Popis je zrejmý, ak je nám to skrze Ducha Božieho zjavené. Stvorený Bohom a drahými drahokamami zdobený bol obrazom dokonalosti už v Edene – Božej záhrade. Od samého počiatku mal teda prístup do neba aj do raja na zemi. “Bol si dokonalý vo svojich cestách odo dňa, v ktorý si bol stvorený, dokiaľ sa nenašla pri tebe neprávosť.” (Ezechiel 28.15). 

To, čo sa stalo v raji, je taktiež podrobne popísané v tajuplných obrazoch. Tam Satan, padlý anjel, ako duchovná bytosť vstúpil do hada a zneužil ho na zvedenie Evy, aby sa skrze podvod vkradol do ľudstva, a tak stiahol všetkých do pádu – oddelenia od Boha. Až do toho času nebolo stopy po hriechu, nemoci a utrpení, o bolesti a smrti dovtedy nikto nič nepočul. Od pádu do hriechu sú všetci ľudia rovnakým spôsobom splodení a v hriechu narodení. Dávid zvolal: “Hľa, v neprávosti som splodený, a v hriechu ma počala moja matka.” (Ž 51.7). Bôh Pán anjelov aj ľudí stvoril so slobodnou vôľou, taktiež Adama, ktorý poslúchol Evu tak, ako Eva poslúchla, čo povedal had. Aj Eva mala možnosť sa rozhodnúť. To isté sa týka nás všetkých. 

Z prvého zvedenia v záhrade Eden vychádza každé ďalšie zvedenie. Úplne jedno či v telesnom alebo duchovnom úseku alebo skrze koho sa to deje, vracia sa to späť k pôvodnému zvodcovi, Satanovi. Je zrejmé, že nepriateľ obdržal panstvo nad zemou. On je zvodca celej zeme (Zj 12.9) a stal sa kniežaťom a bohom tohoto sveta temnoty, až do okamihu, keď bude naplnené nasledujúce miesto Písma: “Kráľovstvá sveta sa stali kráľovstvami nášho Pána a jeho Krista, a bude kraľovať na veky vekov.” (Zj 11.15). 

Skrze rozhodnutie, ktoré učinili prví ľudia pod vplyvom toho zlého, prišla smrť na celé ľudstvo. Skrze Ježiša Krista, druhého Adama, sme večný život získali späť: “Lebo pretože skrze človeka smrť, skrze človeka i zmŕtvychvstanie mŕtvych. Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, zrovna tak i v Kristovi všetci budú oživení.” (1Kor 15.21-22). V Kristovi, jednorodenom synovi, prišiel Bôh skrze splodenie z Ducha k ľudstvu. To bol jediný spôsob, ako sme mohli byť zachránení od pádu do hriechu. 

Len ten, kto prijal večný život skrze vieru v Ježiša Krista ako osobného Spasiteľa, môže a bude žiť večne. “A toto je to svedectvo, že nám Bôh dal večný život, a ten život je v jeho Synovi. Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života.” (1Jn 5.11-12). 

Satan ako duchovná bytosť mal dokonca aj po páde prístup do neba a zúčastňoval sa na zhromaždeniach anjelov. V Jóbovi 1.6 čítame: “A stalo sa jedného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa postavili pred Hospodinom, že prišiel medzi nimi aj Satan.” Pán s ním hovoril a Satanovi sa jednalo o Božieho služobníka Jóba. To isté je popísané v 2. kapitole: “A zase sa stalo jedného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa postavili pred Hospodinom, že prišiel medzi nimi aj Satan…” Takže nepriateľ Boží bol nie len raz, ale opakovane medzi synmi Božími – anjelmi, ktorí sa zhromaždili v nebi. 

Nepriateľ, žalobník bratov, má prístup do neba aj v období Novej zmluvy. Tam je ale náš Spasiteľ, ako Prostredník Novej Zmluvy (Žid 8.6) a prihovára sa za nás ako Obhajca (1Jn 2.1). Aj keď náš Pán Satana porazil a videl ho padať z neba (Jn 12.31), definitívne bude zvrhnutý, až keď bude zástup premožiteľov vzatý: “A zvrhnutý bol veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satanáš, ktorý zvodí celý svet; zvrhnutý bol na zem, a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním.” (Zj 12.7-12). Tú časť anjelov, ktorí sa podriadili jeho vplyvu Satan strhol so sebou. Od toho času máme do činenia s mocnosťami temnosti, ktoré sú síce porazené, ale nechcú sa vzdať, preto musíme pokračovať v boji pomocou plnej výzbroje Božej, až kým dosiahneme cieľ (Ef 6.12-20).