Pravé vyznanie

“Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.” (Židom 13.8)

OBEŽNÍK Marec 2007

Pravé vyznanie

Srdečne vás zdravím v drahom mene nášho drahého Pána Ježiša Krista Slovom z ev. Matúša 16.16, tým pravým vyznaním apoštola Petra, ktoré by nám malo byť tiež skrze zjavenie darované: 

“A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn živého Boha! A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.” (Mt 16.16)

Najprv bola táto otázka postavená všeobecne: “Čo hovoria ľudia o mne, že kto som ja, Syn človeka?”. Odpovede boli rôzne. Potom Majster adresoval túto otázku učeníkom: “A vy čo hovoríte, že kto som ja?”. Spontánne, skrze inšpiráciu, nasledovala odpoveď: “Ty si Kristus, Syn živého Boha!”. Toto Petrove vyznanie viery nebol výsledok nejakej synody-koncilu, alebo toho, čo hovoria ľudia, ale priame zjavenie, ktoré obdržal priamo od Boha. Na tom leží blahoslavenstvo. Prosím vás aby ste na to dali pozor, že sa tu nehovorí jednoducho: “Ty si Syn Boží!”, ale: “Ty si Kristus, Syn živého Boha”. Len ako TEN pomazaný – ako TEN Kristus – je On Syn Boží.

Dodnes platí v kresťanských cirkvách nicejsko-kalcedonské vyznanie ako “apoštolské” vyznanie viery, ale v skutočnosti nemá s apoštolmi nič spoločné. A ani nemôže mať, pretože bolo vytvorené o niekoľko storočí neskôr (medzi 325-381). Od toho času je učenie trojice a trojičného krstu hlavnými oporami kostolnej cirkvi, ktoré vznikli za Konštantína v čase rímskeho kráľovstva. Ale zrovna tieto stĺpy nie sú postavené na skale ale na piesku. Preto tiež nemôže byť povedané: „ … vybudovaní na základe apoštolov a prorokov…”, pretože tieto neboli apoštolom známe. Jedine zjavenie Ježiša Krista, ako náš Pán Petrovi (Petros) povedal, je skala (Petra), na ktorej On stavia svoju cirkev, ktorú brány pekla nemôžu premôcť. Len kto obdrží od Boha toto zjavenie, má to pravé, úplné vyznanie viery, ktoré Bôh sám Petrovi, apoštolom a novozákonnej cirkvi na počiatku oznámil. Cirkev Ježiša Krista je viazaná jedine na sväté Písmo a môže veriť len tomu, a tak ako to Písmo hovorí, totiž, že sa ten jediný večný a pravý Bôh zjavil z dôvodu našej spásy – v nebi ako Otec, na zemi vo svojom jednorodenom Synovi a v cirkvi skrze Ducha Svätého. Táto téma tu nemôže byť dôkladne prebraná, ale krátko by sme sa chceli venovať tomu pravému vyznaniu Ježiša Krista, Syna Božieho.

Odo dní reformácie sa stala uprostred kresťanstva dôležitou témou taktiež otázka: „Kto je antikrist?”. Všeobecne sa dnes zastupuje mienka, že antikrist by mal hľadaný a nájdený mimo kresťanstva, „z dôvodu” výroku “kto vyzná Ježiša ako Syna Božieho, ten je od Boha.” Toto vyhlásenie však nevystihuje jadro vyznania. Nie je úplné. Musíme to čo je skutočne napísané v sv. Písme presne čítať a rozlišovať od toho, čo z toho vytvorili náboženskí učitelia ako tzv. „vyznanie”. Falošné vyznanie môže byť tomu pravému tak podobné ako sfalšovaná bankovka, takže ho niekto môže dať ďalej bez toho aby vedel že je falošná. 

V 1. liste Jána, 4. kapitole nachádzame výpoveď, na ktorú sa všeobecne odvolávajú: „Milovaní, neverte každému duchu, ale zkúšajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. Po tomto znajte Ducha Božieho: každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, je z Boha; a každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že príde, a je už aj teraz na svete.” Tomu predchádza 1. Jána 2.22: „A kto je lhár, ak nie ten, kto zapiera, že Ježiš je Kristus? To je ten antikrist, kto zapiera Otca i Syna.” Jedná sa teda o to všetko obsahujúce vyznanie k pomazanému, ku Kristovi, k Synovi Božiemu.

Kto číta pozorne, ten zistí, že tu nie je mienené formálne vyznanie ústami, ale ako základ položené zjavenie kto Ježiš Kristus, ten pomazaný, skutočne je, pretože na tom je cirkev založená. Pritom nám pomôže ak vieme, že židovské meno Spasiteľa je Jahshua. Anjel povedal Márii: „ … hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš jeho meno Jahschua/Ježiš…”(Lk 1.31), čo má rovnaký význam ako „Jahweh-záchranca” ako Emanuel znamená „Bôh s nami”. Jahweh je zjavené meno zmluvy v Starom zákone. “Ja som Hospodin! Ukázal som sa Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi pod menom Silný Bôh všemohúci, ale svojím menom Hospodin/Elohim-Jahweh som im nebol známy.” (2M 6. 3). V Novom zákone je potom napísané: „Bôh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu…” (1Tm 3.16): Jahweh/ten Pán sám k nám prišiel. Jahweh Starého zákona je Jahschua Nového zákona. To je novozákonné meno Pána, v ktorom samotnom je plná Božia spása. Ako Kristus, ten Pomazaný sa zjavil v tele z mäsa a stal sa našim Spasiteľom. Tak o tom svedčí sväté Písmo: “ … lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán, v meste Dávidovom.” (Lk 2.11) V 1.Mojžišovej 18 navštívil Pán v ľudskej postave svojho služobníka Abraháma, jedol a pil s ním. V ev. Jána 8.58 povedal Ježiš: „V pravde vám hovorím, skôr ako Abraham bol som ja.” 

Práve tak svedčí Božie Slovo: „A nikto nemôže povedať „Ježiš je Pán”, jedine v Duchu Svätom”. (1Kor 12.3) On, ktorého sme poznali ako Božieho Syna, je sám to Slovo, ktoré bolo na počiatku u Boha – Logos, ten hovoriaci: skrze Neho a k Nemu je všetko stvorené. Napriek tomu, že zjavený v tele ako Syn, zostáva On Pán – ten Ja som, ten istý včera, dnes a až na veky.

Pán sa stal služobníkom, stal sa nám rovný, Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. V Synovi Božom získali všetci synovia a dcéry Božie spasenie a uvedenie do synovstva. (Gal 4.5; Žd 2.10-11; Jn 20.17 a iné)

Nejaké povrchné vyznanie o Ježišovi ako Synovi Božom má aj antikrist, všetci falošní proroci a dokonca démoni. Oni ohľadom Ježiša kričali: „A hľa, kričali a hovorili: Čo máme s tebou, Ježišu, Synu Boží? Prišiel si sem pred časom nás trápiť?” (Mt 8.29)

Pisateľ evanjelia Marek tiež píše o posadnutom: „A keď uvidel Ježiša zďaleka, bežal a poklonil sa mu a skríknuc velikým hlasom povedal: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Zaväzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma netrápil!” (Mk 5.6-7). Posadnutý dokonca vyslovil meno Ježiš.

Pisateľ evanjelia Lukáš popisuje tú istú udalosť, takže máme troch svedkov: „A keď uvidel Ježiša, skríkol a padol pred ním a povedal veľkým hlasom: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Prosím ťa, žeby si ma netrápil!” (Lk 8.28)

Ktorý teológ alebo kazateľ by tvrdil, že posadnutí alebo démoni boli od Boha, pretože Ježiša ako Syna Božieho vyznali? V kresťanstve vyznávajú všetci Ježiša ako „Syna Božieho”, ale úplne iným spôsobom:

Tak napr. niektorí veria že Bôh ako Otec splodil a porodil Syna už vo večnosti v nebi. Ale taký Syn Boží v Svätom Písme nie je.

Iní veria že Syn je prvotina stvoriteľskej činnosti Božej. Svedectvo o takomto Synovi Božom taktiež v Písme nie je.

Iní veria, že Syn bol v Starom zákone archanjel Michael a v Novom zákone nabral telesnú postavu.

Ak je v nejakom katechizme napísané: „Boží jednorodený Syn, narodený z Otca pred všetkými časmi, Bôh z Boha, svetlo zo svetla, pravý Bôh z pravého Boha, splodený, nie stvorený, jedna bytosť s Otcom…” tak je takéto vyznanie cirkvi tak ďaleko vzdialené od Písma ako nebo od zeme. 

Existuje mnoho ďalších “vyznaní Syna”, ktoré sú všetky nebiblické. Biblické je len to, čo je v Biblii dosvedčené. V celom Starom zákone od 1.Mojžišovej 3.15 až po Malachiáša 3.1 je Syn Boží predpovedaný  ako Spasiteľ, ako Kristus a ako Mesiáš. V Novom zákone máme o Ňom správu od Jeho narodenia až po Jeho nanebovstúpenie: „ … a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš jeho meno Ježiš.” “A Mária povedala anjelovi: Jako sa to stane, keď neznám muža? A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.“ (Lk 1). Ani jeden krát nie je v sv. Písme zmienka o tom, že by Otec porodil Syna v nebi, ktorý sa potom stal Synom na zemi. Je to vynález náboženských otcov, ktorí ani Boha a ani zjavenie Otca v Synu nepoznali. Oni sa neobrátili ku Kristu, ale, tak ako to dosvedčujú cirkevné dejiny, k cirkvi. 

Sväté Písmo vydáva v predpovedaných proroctvách Starého zákona nasledovné svedectvo o Synovi Božom: „Rozprávať budem o ustanovení zákona. Hospodin mi povedal: Ty si môj syn; ja som ťa dnes splodil.” (Žalm 2.7). Pozri tiež Skutky Apoštolov 13.33 a Žid. 5.5. Večnosť nepozná žiadny dnešok ani žiadne zajtra, a nemá žiadny začiatok. Večnosť bola vždy a vždy bude. Dávid hovorí v 90. Žalme: “ … od veku na vek si ty silný Bôh!”  Len ten, kto večný život získal, môže večne žiť. “A toto je to svedoctvo, že nám Bôh dal večný život, a ten život je v jeho Synovi. Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života.” (1Jn 5.11-12)

Taktiež vzťah Otec-Syn bol predpovedaný už v Starom Zákone: „Ja mu budem otcom, a on mi bude synom…” (2Sam 7,14, 1Kron 17.13). V Žalme 89 verše 27-28 stojí: “On volajúc ma povie: Ty si môj Otec, môj silný Bôh a skala môjho spasenia. A zase ja ho urobím prvorodeným, najvyšším z kráľov zeme.”

Prorok Izaiáš predpovedal narodenie Syna nasledovným spôsobom: „Hľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel.” (Izaiáš 7.14) Skrze proroka Micheáša bolo predpovedané kde sa má Syn narodiť, totiž v Judskom Betleheme.

Každý čitateľ Biblie pozná príbeh narodenia Syna Božieho ako to popísali evanjelisti Matúš a Lukáš. Syn bol od Otca splodený a skrze Máriu, matku, sa narodil. V Žalme 22 čítame: “No, isteže si ty ten, ktorý ma vytiahol zo života matky, ten, ktorý spôsobil to, aby som mal nádej, keď som bol ešte len na prsiach svojej matky. Na teba som uvrhnutý od narodenia; od života mojej matky si ty mojím silným Bohom.” (v. 10-11)

Svedectvo Syna znie nasledovne: „Keby bol Bôh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja som vyšiel z Boha a prišiel som…” (Jn 8.42)
“ … lebo sám Otec vás má rád, pretože ste vy mňa mali radi a uverili ste, že som ja vyšiel od Boha. Vyšiel som od Otca, a prišiel som na svet…”
“Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa niekto pýtal. Takto veríme, že si vyšiel od Boha.” (Jn 16.26-33)
“A to je ten večný život, aby znali teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.”
“Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.”
“ … lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni prijali a poznali vpravde, že som vyšiel od teba…” (Jn 17)

Keď bol Ježiš pokrstený v Jordáne Jánom, zaznel hlas z neba: „Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.” (Mt 3.13-17). Na hore premenenia tiež zaznel hlas: „Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte!” (Mt 17)

Len ak sme obdržali biblické vyznanie skrze zjavenie, tak ako Peter, veríme mu, a všetky k tomu náležiace miesta necháme tak, ako stoja napísané, môže Duch Boží toto obsiahle tajomstvo Božie zjaviť: „ … Bôh bol v Kristovi mieriac so sebou svet…” Jedine Biblia nám dáva pravé svedectvo o Ježišovi Kristovi, Synovi Božom. 

Ani jeden krát tam nestojí „večný Syn” ale len „večný Otec”!
Ani jeden krát nie je napísané “Bôh Syn”, ale “Syn Boží”. 

Ani jeden krát tam nenachádzame slová “Boh-Duch Svätý”, ale len “Duch Boží”.
Ani jeden krát nenachádzame v Biblii „trojjediný Bôh”, ale vždy hovorí len o „samojedinom Bohu”.
Nikomu nebolo v Písme prikázané modliť sa: “Náš Syn, ktorý si v nebi…”. Ale všetci vzdávame vďaku Bohu Otcu skrze Ježiša Krista, nášho Pána.

Aby som vyjadril krátko a jasne: Nič z toho čo je o tom popísané v náboženských učebniciach nenachádzame v Biblii, a nič z toho čo stojí v Biblii nenájdeme v náboženských učebniciach. To je tvrdá reč. Kto ju môže počúvať?

Kto Slovo Božie nerešpektuje zo srdca, tomu to nebude zjavené a zostane pri tom: “ … a nikto nezná Syna, iba Otec, ani Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjaviť.” (Mt 11.27)

Tým chceme pre dnešok túto tému ukončiť. Náš Pán a Spasiteľ je nám ako „Syn Abraháma”, „Syn Dávida”, “Syn Boží” a “Syn človeka” v rôznych obdobiach taktiež ako Baránok Boží, Prostredník, Prímluvca, Kráľ, Kňaz a Prorok postavený pred zrak. Je dôležité nechať všetko stáť tam, kde je to napísané a v tej súvislosti v akej je nám to zanechané. Všetko musí zostať v Božom spásnom poriadku. Nech nás verný Bôh vedie do všetkej pravdy skrze svojho Ducha, a tak ako Petrovi a pôvodnej cirkvi dá vedieť skrze priame zjavenie, kto Ježiš Kristus v pravde je.