„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.”

(Žd 13:8)

OBEŽNÍK December 2016

Veľmi srdečne vás všetkých zdravím, bratia a sestry po celej zemi, v drahom a svätom mene nášho Pána Ježiša Krista Slovom z prvej Korinťanom 4, v. 1 a 2:

„Nech tak myslí o nás človek ako o služobníkoch Kristových a o správcoch tajomstiev Božích. Tu ostatne sa vyhľadáva u správcov, aby bol ktosi nájdený verný.“ Takto Pavol predstavil seba a pravých služobníkov Krista.

Aká prednosť byť Pánom samým postavený do Jeho služby! (1Tm 1:12) Aká prednosť spravovať Božie tajomstvá, ktoré boli vtedy zvestované skrze službu apoštolov a teraz skrze službu brata Branhama a sú nám zjavené skrze Svätého Ducha! Aká prednosť smieť niesť poslednú zvesť doslova do celého sveta – jedným ku vyvolaniu von, iným na svedectvo!

Najdôležitejšia zvesť pred návratom Ježiša Krista znie: „Hľa, Ženích ide! Pripravte sa na stretnutie s Ním!“ (Mt 25:6 podľa nem. prekladu). Apoštol Ján, ktorý dostal záverečné zjavenie, píše: „A riekol mi: Píš! Blahoslavení povolaní k večeri svadby Baránkovej. A zase mi riekol: To sú pravdivé slová Božie.“ (Zj 19:9) Amen.

Nasledujúce podobenstvo sa stopercentne týka nášho času: „Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzali svoje lampy a vyšli v ústrety Ženíchovi.“ (Mt 25:1)

V tomto podobenstve predpovedá Pán sám, že len päť z desiatich panien, čiže polovica tých, ktorí počujú posledné volanie ženícha, bude pripravených vojsť na svadobnú hostinu.

Keď vezme Ženích tých Svojich domov, naplní sa: „Vtedy budú dvaja na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. Dve budú mlieť vo mlyne; jedna bude vzatá a druhá zanechaná.“ (Mt 24:40-41) Jeden bude vzatý a druhý zanechaný.

Desať panien vyšlo v ústrety Ženíchovi: päť bolo pripravených a vošlo na svadobnú hostinu, päť zostalo stáť pred zatvorenými dverami. Opäť jedno naliehavé napomenutie: „Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň príde váš Pán.“ (Mt 24:42) A ešte raz: „Preto aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, príde Syn človeka.“ (Mt 24:44)

Podľa toho, čo náš Pán sám povedal, len polovica skutočne ostane verná až do konca a vojde na svadobnú hostinu. V zasľúbení, ktoré dal Boh Abrahámovi (1M 15:5-6, 22:15-18), sú spasení označení ako nesčíselný zástup z celého času počnúc od Adama, ktorých je ako hviezd na nebi (Rm 4:18).

V Matúšovi 24 je zhrnutie toho, čo sa bude diať pred návratom Krista. Je tam reč o prírodných katastrofách, vojnách, zemetraseniach a hlade, ako aj o falošných Kristoch a prorokoch. O evanjeliu tam stojí: „A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom, a vtedy príde koniec.“ (v. 14)

Pre všetkých viditeľným znamením pre náš čas je návrat izraelského národa domov v podobenstve o figovníku (v. 32). Už v Ezechielovi 11:17 im predsa Boh zasľúbil: „Preto povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: A zhromaždím vás z národov a zoberiem vás zo zemí, do ktorých ste rozptýlení, a dám vám zem Izraelovu.“

Preto náš Pán povedal v Matúšovi 24:33: „Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi.“

Stav sveta však bude ako v čase Sodomy a Gomory a v čase Noeho (Mt 24, Mk 13). Rýchlo postupujúca zmena klímy, globálne otepľovanie zeme a s tým spojené ničivé prejavy počasia ľuďom naháňajú strach tak, ako stojí napísané: „…na zemi bude zovrenie národov, nevediacich, kam sa podieť, keď bude hučať more a vlnobitie…“ (Lk 21:25b)

V duchovnej oblasti sa napĺňa Matúš 24:45-47. Duchovný pokrm je rozdávaný v pravý čas a je priamo spojený s biblickým vyučovaním: „…kŕmeným slovami viery a dobrého učenia, ktoré si doteraz nasledoval.“ (1Tm 4:6) Bohom poslaný muž pozná deň a hodinu svojho povolania a koná presne to, čo mu bolo prikázané. Zlý sluha (v. 48 – 51) sa dosadil sám, nemá žiadne poverenie a nemôže podať správu o svojom povolaní. Zámena ani zmiešanie neexistuje. Ešte nikdy sa z pravého Božieho služobníka nestal falošný a ani zo zlého služobníka pravý. Nikdy sa nestal z Mojžiša Balám ani z Ábela Kain.

Hneď potom nasleduje v Matúšovi 25:1-13 podobenstvo o desiatich pannách. Čo tam stojí napísané, sa teraz napĺňa, a to až po druhý príchod Krista. Múdre panny majú horiace lampy a olej v nádobách. Lampy bláznivých vyhasnú pre nedostatok oleja –
plnosť Ducha – a je im povedané: „Choďte radšej ku predavačom, ktorí o Duchu hovoria vo svojich zhromaždeniach.“ Múdre panny sa nenechajú ničím poblázniť a vojdú ako čistá Nevesta na svadobnú hostinu a dvere sa zavrú. Pri nich sa napĺňa: „… a taká nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný.“ (Rm 5:5)

Bláznivé, ktoré tiež čakajú na návrat Krista a vytrhnutie, budú sklamane volať: „Ale On odpovedal a riekol: Amen vám hovorím, neznám vás!“ (Mt 25:12)

U Boha nie je žiadne zmiešanie, ani v nebesiach, ani na zemi. Každé semeno prináša podľa svojho druhu. Len ten, kto je čistého srdca, uvidí Boha, len tí naplnení Duchom zasľúbenia (Sk 2:38) a zapečatení Svätým Duchom (Ef 1:13) vojdú do slávy. „A nevojde do neho nikdy nič obecného, a čo robí ohavnosť alebo lož, iba tí, ktorí sú zapísaní v knihe života Baránka.“ (Zj 21:27)

Tak ako v čase apoštolov, aj v našom čase najprv zaznieva oboje: najprv Slovo a až potom výklady. „Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci, aby tiahli učeníkov za sebou.“ (Sk 20:30) Bláznivé panny budú veriť aj výkladom, ale múdre panny budú počúvať len originálne Slovo, len v toto Slovo budú veriť a len v ňom zostanú.

Isté je, že žiadny učiteľ bludov nebude vytrhnutý: „Ale ten, kto vás zmätie [uvedie do bludu], ponesie odsudok, nech je on ktokoľvek.“ (Gal 5:10b podľa nem. prekladu) – tí, ktorí sa nechajú zviesť, taktiež nie, „…pretože taktiež opustili priamu cestu a poblúdili“ (2Pt 2:15),

V Zjavení čítame hneď na začiatku: „Blahoslavený, kto číta, a tí, ktorí čujú slová tohoto proroctva a zachovávajú to, čo je napísané v ňom, lebo čas je blízko.“ (Zj 1:3) Čo nie je napísané v Slove, sú výklady, ktorým my ako Nevesta Slova nemôžeme veriť a už vôbec nie ich zachovávať.

Rovnaké varovanie a zároveň blahoslavenie nachádzame v poslednej kapitole: „A hľa, prídem skoro! Blahoslavený, kto zachováva slová proroctva tejto knihy.“ (Zj 22:7)

Nevesta hovorí len to, čo Duch zo Slova zjavil: „A Duch a nevesta hovoria: Prídi! A ten, kto počuje, nech povie: Prídi! A kto žízni, nech príde, a kto chce, nech berie vodu života zadarmo.“ (v. 17)

Potom nasleduje konečné varovanie: „Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Boh pridá rán, napísaných v tejto knihe…“ (v. 18)

Všetky učenia, ktoré sú označované za mimoriadne zjavenia, ale nie sú dosvedčené v Biblii, sú bludné učenia a boli pridané k uzavretému Božiemu svedectvu. Čo nie je dosvedčené v Biblii, je nebiblické, čo nestojí napísané v Božom testamente, nepochádza od Boha. Už Pavol musel napísať v liste Galaťanom 1:8: „Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty!“

Kto k Božiemu Slovu niečo pridáva, je oklamaný, zvestuje iného Ježiša a iné evanjelium a je zvedený (2Kor 11:3). Pán nemohol nikdy falošným učiteľom povedať: „Poďte ku Mne, vy požehnaní!“ To je absolútne nemožné, pretože Boh je pravdivý, On oddelil svetlo od tmy. Tak iste, ako Pán poslal Svojho služobníka a proroka Williama M. Branhama so zvesťou podľa Písma, tak iste sme boli my privedení späť k Božiemu Slovu, ktoré bolo na začiatku, a ku Bohu. Bola nám zvestovaná čistá zvesť Slova, z ktorej vzíde čistá Nevesta Slova. Všetci, ktorí veria, ako a čo hovorí Písmo, patria k múdrym pannám. Vyvolení nemôžu byť zvedení skrze žiadny výklad. Oni sú v Slove a Slovo je v nich. Blaho kazateľovi, ktorý môže v pravde povedať: „Lebo to vám hovoríme Slovom Pánovým…“ (1Te 4:15)! Pre takého zvestovateľa platí: „My sme z Boha: kto zná Boha, čuje nás; kto nie je z Boha, nečuje nás. Stadiaľ známe ducha pravdy a ducha bludu.“ (1J 4:6) Amen. Amen.

V Duchu a pravde

Tak hovorí Pán: „Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili. Boh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v Duchu a v pravde.“ (Jn 4:23)

Len ten, kto je skutočne v pravde, môže v nej byť posvätený a uctievať v nej Boha. Pán sám sa za tých Svojich modlil: „Posväť ich v Svojej pravde! Tvoje Slovo je pravda.“ (Jn 17:17)

V kázaní „Sejba rozporu“ 18. 1. 1965 čítal brat Branham ako Slovo na úvod podobenstvo o dvoch rozličných semenách, ktoré boli siate (Mt 13:24-30). Vo veršoch 36 – 43 vyložil Pán Svojim učeníkom zmysel podobenstva. Pravé Božie semeno vzišlo ako deti Kráľovstva, ako pšenica, ktorú Pán zasial a ktorá bude vzatá do Jeho nebeskej sýpky (Mt 3:12, 13:30).

Kúkoľ je semeno rozporu, ktoré zasial nepriateľ. Brat Branham videl vo videní v bielom oblečeného rozsievača, ktorý sial dobré semeno; priamo za ním prišiel jeden oblečený v čiernom a sial kúkoľ. Obe semená vzišli a obe obdržali rovnaký dážď. Ako bol Spasiteľ Slovo zjavené v tele (Jn 1:14), tak iste sú spasení semeno Slova, ktoré Mu slúži (Ž 22:31, Iz 53:10). Brat Branham doslova povedal: „Všetko, čo nesúhlasí so Slovom, je sejbou rozporu.“

Žiadna lož nemá svoj pôvod v pravde (1J 2:21). Kto spája pravdivého Boha a Jeho proroka, ktorého On poslal, s rôznymi bludnými učeniami, ktorým sa nemôžeme bližšie venovať, je posadnutý lživým duchom. William Branham bol Bohom poslaný muž. Čo však s ním a jeho výrokmi činia ľudia? Každé oslavovanie človeka je bohorúhačstvom a je Bohu ohavnosťou. Praví modlitebníci všade uctievajú len Boha v Duchu a pravde.

Bohom poslaný služobník bude kázať len Slovo a nie nejaké zo súvislosti vytrhnuté citáty. V 2. Timoteovi 4:2 Pavol prikázal svojmu spolupracovníkovi Timoteovi kázať len Slovo. A hneď potom stojí: „Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ (2Tm 4:3-4) Potom sa napĺňa, čo povedal Pán sám: „Lež nadarmo Ma ctia učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.“ (Mt 15:9)

Všetci praví Boží služobníci zvestujú Slovo a rozdávajú duchovný pokrm, ktorý je spojený s Božou vôľou (Jn 4:34). Kážeme Ježiša Krista, toho ukrižovaného a plné evanjelium ako Božiu moc (1Kor 1:18), ako ho kázali apoštoli a brat Branham. Teraz dosahuje krištáľovo jasná zvesť pre ten najdôležitejší časový úsek Cirkvi celý svet. Bude zjavené, kto sa Bohu klania v Duchu a pravde a kto zmýšľa a modlí sa v blude mimo Boha.