Obežník December 2011

Milovaní bratia a sestry v Ježišovi Kristovi,

srdečne vás všetkých zdravím v závere roka 2011 a pripájam k tomu aj priania požehnania v prichádzajúcom roku 2012.

Nech k nám Božie Slovo hovorí mocným spôsobom:

„Ale Boh je Ručiteľom, že naše Slovo, vám hovorené, nebolo áno a nie. Lebo Syn Boží, Ježiš Kristus, ktorý bol skrze nás medzi vami kázaný, skrze mňa, Silvána a Timotea, tiež nebol áno a nie, ale v Ňom sa stalo »Áno«. Lebo pre všetky zasľúbenia Božie, koľko ich je, leží v Ňom »áno«, a preto aj skrze neho aj »amen«, Bohu na slávu skrze nás. Avšak Ten, kto nás spolu s vami upevňuje v Krista a nás pomazal, je Boh, ktorý do nás vyrazil Svoju pečať a dal Ducha ako závdavok do našich sŕdc.“  (2. Korintským 1:18–22, podľa nem. prekladu)

„Lebo keď dával Boh Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemal na koho iného väčšieho prisahať, prisahal Sám na Seba…“ (Židom 6:13)

„A práve preto Boh, pretože chcel mimoriadnou milosťou zreteľne ukázať dedičom Svojho zasľúbenia nezmeniteľnosť Svojej rady, vstúpil do toho prísahou ako Ručiteľ…“ (Židom 6:17, podľa nem. prekladu)

Boh stojí ako ručiteľ za všetkým, čo naplánoval, čo zasľúbil, čo povedal a čo skrze Svojich služobníkov oznámil. Áno, Boh je aj mojím ručiteľom, že Jeho Slovo je v mojich ústach rovnako, ako v Eliášových (1. Kráľovská 17:24), Pavlových (1. Tesalonickým 2:13) a tiež Petrových (1. Petra 1:25), absolútnou pravdou – tak ako vyšlo z Jeho úst (Izaiáš 55:10–11). Vo viac ako 8 000 kázaniach, ktoré som počas polstoročia mojej služby kázal, som nikdy nepovedal: „Mohlo by to byť tak, alebo onak.“ Nie, Slovo Božie bolo vždy „áno a amen“! Nikdy nebolo „áno a nie“. Prísľub všetkých zasľúbení Božích leží „…v Ňom“, v našom Pánovi, ktorý je stredobodom nášho zvestovania – v Kristu, našom milovanom Spasiteľovi. Preto to zdôrazňujeme ešte raz:

„Lebo pre všetky zasľúbenia Božie, koľko ich je, leží v Ňom »áno«…“, aby mohlo skrze nás nasledovať aj to „amen“ – naplnenie. Amen znamená: „Tak to je“.

Celý plán spasenia je založený na zasľúbeniach, počnúc 1. Mojžišovou 3:15, že príde semeno Božie a rozdrtí hadovi hlavu. V dokonanom spasení sa stalo to, čo bolo predpovedané: „…ak Svoj život položí na zmierenie, má vidieť Svoje semeno, byť dlhoveký, a vôľa Pánova sa má skrze Neho zdariť.“ (Izaiáš 53:10, podľa nem. prekladu) a „Jeho semeno Mu bude slúžiť…“ (Žalm 22:31) Každé zasľúbenie Božie sa napĺňa skrze pravých veriacich, ktorí sú Jeho semenom, a to ku sláve Božej.

Abrahám veril každému zasľúbeniu, ktoré mu Boh Pán dal, či sa týkalo zeme Kananejskej, požehnania národov (1. Mojžišova 12:2–3, 1. Mojžišova 15:5), alebo mimoriadneho zasľúbenia vo vzťahu k Izákovi: „A riekol: O rok o tomto čase znova prídem, a vtedy bude mať tvoja žena Sára syna.“  (1. Mojžišova 17:21, 1. Mojžišova 18:10) 

Za každým zasľúbením by mohlo byť veľkými písmenami napísané: „A Abrahám uveril Pánovi, a bolo mu to započítané za spravodlivosť.“  (1. Mojžišova 15:6, Rimanom 4:3)

Pavol to zhrnul v liste Galatským 3:8: „A Písmo predvidiac, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, predzvestovalo Abrahámovi zasľúbenie spásy: »Požehnané budú v tebe všetky národy«.“

„…nie telesné deti Abrahámove sú tým aj deťmi Božími, ale len deti zasľúbenia sa počítajú za potomstvo Abrahámovo.“ (Rimanom 9:8, podľa nem. prekladu)

V kresťanstve veria viac ako 2 miliardy ľudí vlastným spôsobom v Boha. Otázkou však je: Kto verí Bohu? Kto verí tomu, čo Boh povedal? Tomu, čo zasľúbil? Kto verí každému Slovu? Len keď Pán skrze kázanie Slova, skrze ktoré prichádza viera, k nám osobne hovorí a zjaví nám zasľúbenia, máme s Ním živé spojenie a spoločenstvo so Svätým Duchom. Potom Mu skutočne veríme, pretože je naša viera ukotvená v Jeho Slove, v Jeho zasľúbeniach.

Pavol k tomu ďalej píše v 2. Korintským 1 a zahŕňa do toho všetkých pravých veriacich: „Ten, kto nás spolu s vami pevne ukotvil v Kristu a nás pomazal…“ – to patrí ako potvrdenie k tomu – „…je Boh…“ (verš 21) Takže najprv zasľúbenie, potom viera, ktorá skrze nás vedie k naplneniu. Dokonale pevný základ v Kristu a pomazanie Ducha, ktorý nás všetkému vyučuje, patria dohromady (1. Jána 2:20–27).

Nejedná sa pritom o nejaké pomazanie, ktoré medzitým po celom svete zachvátilo v letnično–charizmatic-kom hnutí 550 miliónov ľudí vo všetkých organizovaných cirkvách a je považované za pravé pôsobenie Ducha. Brat Branham hovoril v kázaní Pomazaní posledného času o troch úsekoch – tele, duchu a duši – a zdôraznil, že ľudia môžu v druhom úseku obdržať Svätého Ducha bez toho, aby boli v duši znovuzrodení a spasení. Odvolával sa pri tom na ev. Matúša 5:45, kde je napísané, že Boh necháva svietiť slnko na zlých aj na dobrých a padať dážď na spravodlivých aj nespravod-livých. Duch Boží je skutočne vyliaty na všetko telo (Joel 3:1) a vznáša sa od Letníc nad ľudstvom tak, ako pri prirodzenom/prvotnom stvorení (1. Mojžišova 1).
Záleží na semene – a duchovným semenom je Slovo (ev. Matúša 4:14–20, ev. Lukáša 8:11). Semeno Slova nie je zasiate v oblasti ducha, ale do duše. V Slove je zárodok života, ktorý vzíde. Každé semeno predsa plodí podľa svojho druhu. Dobrým semenom sú synovia Kráľovstva Božieho (Matúš 13:36–39) a tí budú Duchom Božím znovuzrodení, budú Ním naplnení, vyučovaní a uvádzaní do všetkej pravdy (ev. Jána 16:7–15).

V súvislosti s ev. Matúša 24:23–26 povedal brat Branham veľmi zreteľne, že je to Svätý Duch, ktorý je činný, na ktorého sa odvolávajú aj falošní proroci a kristovia. Pomazaní posledného času zanechajú taký biblický dojem, že Pán musel vysloviť varovanie: „Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a dajú veliké znamenia a budú robiť zázraky, takže by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených.“ (ev. Matúša 24:24) Oprávnenou otázkou je: Sú splodení z Boha? Sú znovuzrodení? (1. Jána 5:18–21)? Alebo sú falošní vo svojej podstate, svojich učeniach, a sú na falošnej ceste podľa svojich tradícií a svojvoľne vykladajú každé Slovo? V tomto prípade sa potvrdzuje ešte dnes to, čo vtedy povedal Pán učeným Písma:

„Prečo nerozumiete Mojej reči? Pretože nie ste schopní ani len počúvať, čo Moje Slová znamenajú … Kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.“ (ev. Jána 8:43–47, podľa nem. prekladu)

Pravá Cirkev Ježiša Krista, ktorú On sám vykúpil (1. Petra 3:18) a ktorú On sám buduje (ev. Matúša 16:18), sa vracia späť k počiatku, k Slovu, ktoré sa zvestuje od Letníc (Skutky apoštolov 2), k učeniu, ktoré vyšlo z Jeruzalema, z hory Sion (Izaiáš 2:3, Skutky apoštolov 2). Vskutku, tak to musí byť vždy nanovo zdôrazňované – v Cirkvi prvorodených (Židom 12:23) budú prvé a posledné kázanie, prvý a posledný krst, prvý a posledný krst Duchom, všetky dary Ducha, všetko ovocie Ducha, všetky služby rovnaké. Všetko bude znovu navrátené späť do prapôvodného stavu. Každé učenie, každá prax, ktorá je v Biblii dosvedčená, sú pre novozákonnú Cirkev naveky vzorom (Skutky apoštolov 2:42), pretože Slovo Božie zostáva naveky (Izaiáš 48, 1. Petrova 1:25).

Na konci nášho úvodného Slova pozdvihol Pavol ešte raz Jeho, nášho Pána: „…je Bôh, ktorý do nás vyrazil Svoju pečať a dal Ducha ako závdavok do našich sŕdc.“ Kto bol zapečatený, teda nie je pomazaný v druhom úseku, ale bol mu do duše, do srdca, vložený Duch. Zapečatenie môže nastať len vtedy, ak sme vo viere prijali Slovo pravdy:

„…v Ňom ste aj vy, potom čo ste počuli Slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, a uverili ste, zapečatení Svätým Duchom zasľúbenia…“  (Efezským 1:13) Táto pečať platí na všetky veky a je neodvolateľná.

„Ale keď príde On, ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy…“  (Jána 16:13) Takže tu sa nejedná o pomazanie, ale o uvedenie do celej pravdy skrze Svätého Ducha.

„A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám myseľ, aby sme znali toho Pravdivého a sme v tom Pravdivom, v Jeho Synovi, Ježišovi Kristovi. To je ten pravdivý Boh a večný život.“ (1. Jána 5:20)

Len tak poznávame, čo je napísané v ev. Jána 3:34: „Lebo ten, ktorého poslal Boh, hovorí Slová Božie; lebo nie z miery dáva Boh Ducha.“

Koho posiela Boh, ten nezvestuje žiadne výklady, ale Božie sväté neomylné Slovo v originále – a všetci, ktorí sú z Boha, počujú a veria, čo a ako hovorí Písmo. Berú záverečné varovanie vážne a k uzavretému svedectvu Božiemu nič nepridávajú, a tiež nič z neho neodnímajú (Zjavenie 22:18–21).

Abrahám veril a bol poslušný Bohu a prijal obriezku (1. Mojžišova 17:10–13) ako znamenie zmluvy, ako pečať svojho ospravedlnenia z viery (Rimanom 4:11). Vtedy to bola obriezka tela, teraz je to obriezka srdca: „…a obriezka musí byť vykonaná na srdci v duchu, nie navonok podľa litery…“  (Rimanom 2:29, podľa nem. prekladu)

V 1. Korintským 9:1–3 obhajuje Pavol svoj apoštolský úrad ako niekto, kto Pána Ježiša videl, a prevoláva ku pravým veriacim: „Či nie ste vy mojím dielom v Pánovi?“ On im zvestoval Slovo na základe svojho povolania: „Ak aj iným nie som apoštolom, ale vám určite som. Lebo pečaťou môjho apoštolstva ste vy v Pánovi. To je mojim ospravedlnením pred tými, ktorí ma súdia.“ (podľa nemeckého prekladu) A to je aj mojim ospravedlnením pred tými, ktorí súdia mňa.

Pečať býva vyrazená na dokument ako overené svedectvo. Takže to nebola len nejaká cirkev, ktorá smela niesť túto pečať, ale Cirkev Ježiša Krista, ktorá povstala skrze Bohom daný apoštolský úrad.

V 2. liste Timoteovi 2:19 hovorí apoštol o pečati vytlačenej v základoch stavby Božej, na ktorých je postavená Cirkev:

„Ale pevný, Bohom položený základ napriek tomu trvá a nesie ako pečať tento nápis: »Pán zná tých, ktorí sú Jeho« a »Nech odstúpi od neprávosti každý, kto menuje meno Pánovo!«“ (podľa nem. prekladu)

Pečať Božiu, zapečatenie, vlastnia teda len vyvolení. Len oni prijímajú službu, ktorú Boh ustanovil, len oni kráčajú v poslušnosti viery s Bohom celú cestu až do konca.

Tak hovorí Pán: „Chcem uložiť zjavenie pod zámok, zapečatiť zákon v Mojich učeníkoch!“ (Izaiáš 8:16, podľa nem. prekladu)

Kniha plná tajomstiev v Zjavení 5:1 bola zapečatená siedmymi pečaťami: „A videl som na pravici sediaceho na tróne knihu, zvnútra popísanú a zozadu zapečatenú siedmimi pečaťami.“ (podľa nem. prekladu) Pečať bola prelomená a obsah skrze zjavenie oznámený. Ale len tí, ktorí sú zapečatení, porozumejú všetko skrze zjavenie Ducha správne. Oni sú praví učeníci. To je to zvláštne v našom čase a v spojení s tým nastáva vyvolanie, oddelenie, príprava a znovunapravenie. Toto je tiež čas zapečatenia Duchom pravdy počas zvestovania poslednej prorockej zvesti.

Táto zvesť teraz zaznieva a všetci, ktorí majú ucho, počujú, čo Duch Cirkvi hovorí. Oni tvoria zástup premožiteľov, ktorí zdedia všetko, áno, dokonca budú sedieť s Vykupiteľom na Jeho tróne a podieľať sa s Ním na kráľovskom panovaní (Zjavenie 3:21). Aj toto zasľúbenie je „Áno a Amen“.

Najprv deťom zasľúbenia zaznieva Slovo zasľúbenia, potom pôsobí Duch zasľúbenia a následne prichádza zapečatenie.

Už v Starom zákone naplnil Boh Svoje zasľúbenia, ktoré dal Abrahámovi, Izákovi, Jakobovi a Izraelu. V 5. Mojžišovej 9:5 čítame: „nie pre svoju spravodlivosť ani pre priamosť svojho srdca ideš ty zaujať ich zem do dedičstva; ale pre zvrhlosť týchto národov vyhladí ich Pán, tvoj Boh, spred teba, a aby naplnil zasľúbenie, ktoré prisahal Pán tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi…“

V knihe Jozua 23:14 napomína Jozue ľud pri rozlúčke:

„…a teda znajte celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že zo všetkých tých zasľúbení požehnania, ktoré vám s ohľadom na vás dal Pán, váš Boh, neostalo nenaplnené ani jediné z nich, nie, všetky sa pri vás naplnili, ani jediné z nich neostalo nenaplnené.“ (podľa nem. prekladu)

Šalamún zvolal pri svojej modlitbe pri posvätení chrámu:

„Požehnaný Pán, Boh Izraelov, ktorý zasľúbenie, ktoré dal vlastnými ústami môjmu otcovi Dávidovi, teraz skutočne naplnil … Teraz Pán naplnil Svoje Slovo, ktoré dal. Lebo som nastúpil na miesto Dávida, svojho otca, a sedím na tróne Izraelovom, tak ako zasľúbil Pán, a vystavil som dom menu Pána, Boha Izraelovho.“ (1. Kráľovská 8:15 a 20, podľa nem. prekladu)

Hlavným zasľúbením Starého zákona však bola predpoveď príchodu Vykupiteľa. Tak to stojí napríklad v Izaiášovi 7:14: „Preto vám dá sám Pán znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a nazve Jeho meno Immanuel.“ Keď sa potom čas naplnil a Márii bolo oznámené, že k tomu bola vyvolená, povedala: „Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi teda stane podľa tvojho slova.“ (ev. Lukáša 1:38)

Alžbeta, Jánova matka, to inšpirovaná skrze Ducha Božieho potvrdila: „…blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo zasľúbenie, ktoré jej dal Pán, sa naplní.“ (ev. Lukáša 1:45)

Zachariáš najprv nemohol veriť, keď mu anjel priniesol zvesť, že on a jeho žena Alžbeta majú byť rodičmi pripravovateľa cesty. Ale aj on napokon spoznal, že sa napĺňa Božie Slovo, a vyslovil naplnený Svätým Duchom prorocké slová: „…ako to od vekov zasľúbil skrze ústa Svojich svätých prorokov…“ (ev. Lukáša 1:67–80)

Po vyliatí Ducha Svätého v deň založenia novozákonnej Cirkvi, vysvetlil Peter zhromaždenému zástupu, čo sa stalo: „toto je naplnenie zasľúbenia predpovedaného skrze proroka Joela: A bude v posledných dňoch, hovorí Boh, že vylejem zo svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia budú prorokovať, i vaše dcéry, a vaši mládenci budú vídať videnia, a vaši starci obdržia v snoch zjavenia.“ (Skutky apoštolov 2:16–17, podľa nem. prekladu)

Áno, „Božie zasľúbenia zostávajú, naveky sa nepohnú, Ježiš krvou zapečatil, čo vo Svojom Slove zasľúbil…“ (citát z nemeckej piesne). Všetky zasľúbenia Božie sú „áno a amen“ a my smieme mať teraz účasť na tom, čo nám Boh zasľúbil. Hlavným zasľúbením je návrat Ježiša Krista, tak ako bol predpovedaný v ev. Jána 14:1–3. Po dokonanom spasení vstúpil Ježiš Kristus do nebies, pripravil nám miesta a vráti sa rovnakým spôsobom, ako odišiel (Skutky apoštolov 1:9–11).

Návrat Krista a všetko, čo k tomu patrí, je preto aj našou hlavnou témou. Pavol, vedený Duchom, píše, čo je dnes adresované nám:

„A On sám, Boh pokoja, nech vás posvätí skrz naskrz a celý váš duch, duša i telo nech ostanú zachované bezúhonné pri príchode nášho Pána Ježiša Krista! Verný je Ten, ktorý vás volá: On to aj učiní.“  (1. Tesaloničanom 5:23–24)  Amen!

Pravým veriacim, zapečateným, ktorí očakávajú premenu tiel, je však adresované aj vážne napomenutie: „A nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste zapečatení ku dňu vykúpenia. Každá horkosť a prchkosť a hnev a krik a rúhanie nech je odňaté od vás so všetkým, čo je nešľachetné a zlé. Ale si buďte navzájom naproti sebe dobrotiví, ľútostiví, odpúšťajúci si, ako aj Boh v Kristu odpustil vám!“ (Efezským 4:30–32)

To nech náš verný Pán a Spasiteľ daruje nám všetkým, aby sme tak v dokonalom súlade a harmónii s Bohom a Božím Slovom, ale aj jeden s druhým, v dokonalej láske Božej prežili dokončenie a mali účasť na vytrhnutí.

„Ale Tomu, ktorý má moc aj nás upevniť vo viere podľa môjho zvestovania  spásy a podľa kázania Ježiša Krista, podľa zjavenia tajomstva, večné časy skrytého, ale zjaveného teraz a oznámeného skrze prorocké písma v poverení večného Boha, aby vypôsobilo poslušnosť viery medzi všetkými národmi – Jemu, jedinému múdremu Bohu skrze Ježiša Krista sláva na veky vekov. Amen.“  (Rimanom 16:25–27)