Srdečné pozdravy vám všetkým v drahom mene nášho Pána Ježiša Krista nasledujúcim miestom Písma z Izaiáša 46:10:
„...oznamujem od počiatku to, čo bude na koniec, a od pradávna veci, ktoré sa ešte nestali, ktorý hovorím: Moja rada stojí, a činím všetko, čo sa mi len ľúbi...“
V tomto verši nám Boh oznamuje, že už pred počiatkom poznal všetky veci, ktoré sa udejú v priebehu času až do jeho konca. A nielen to: On mal taktiež v úmysle plán, ktorý napĺňa do najmenšieho detailu: „Áno, Ja som hovoril, aj to privediem, umienil som si, aj to učiním.“ (Izaiáš 46:11)
Od kapitoly 40 je oznámený plán Spasenia: „Vyjdi si na vysoký vrch, zvestovateľu dobrých vecí Sione! Povýš mocne svoj hlas, zvestovateľu dobrých vecí, Jeruzaleme! Povýš, neboj sa! Povedz mestám Júdovým: Hľa, váš Boh! Hľa, Pán Boh príde ako mocný, a Jeho rameno mu bude panovať! Hľa, Jeho mzda ide s ním a Jeho dielo pred Ním.“ Skutočne, On osobne prišiel a priniesol nám Spasenie.
Na počiatku času Boh, ktorého nikto nikdy nevidel (ev. Jána 1:18, 1. Timoteovi 1:17), ktorý sám má nesmrteľnosť (1. Timoteovi 6:16), prišiel z Jeho večnej plnosti Ducha, svetla a života a chodil vo viditeľnej podobe v záhrade Eden.
V 1. Kráľovskej 22:13–24 a v 2. Kronickej 18:12–22 vysvedčil prorok Micheáš: „Videl som Pána sedieť na Jeho tróne, a všetko vojsko nebies stálo po Jeho pravici a po Jeho ľavici.“ (2. Kronická 18:18) Potom podáva správu o rozhovore, ktorý tam nastal.
Od samého počiatku bol Boh obklopený anjelmi, ktorým povedal už v 1. Mojžišovej 1:26–28: „Učiňme človeka...“ Anjeli Boží plesali od radosti, keď Pán stvoril zem (Jób 38:1–7). Keď sa ľudia stali povýšení a vybudovali si vežu, ktorá mala siahať až do nebies, Pán hovoril k anjelom: „Nože zostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha.“ (1. Mojžišova 11:7)
V 1. Mojžišovej 18 dvaja anjeli sprevádzali Pána, keď navštívil Svojho služobníka Abraháma. Všetci traja, Pán i dvaja anjeli, boli popísaní ako muži (verš 2). Abrahám umyl nohy nebeských hostí, dal príkaz, aby bolo zabité teľa a aby bol upečený koláč, a obsluhoval ich počas hostiny. Dvaja anjeli potom odišli do Sodomy (kapitola 19), ale Pán ostal s Abrahámom (18:22). Anjeli, ako Gabriel, sú v Svätom Písme popísaní ako muži (Daniel 8:15, 9:21). V ev. Lukáša 1 stál anjel Gabriel na pravej strane oltára na kadenie a hovoril k Zachariášovi. Prišiel aj k Márii a oznámil narodenie Spasiteľa (verše 26–38).
V Izaiášovi 6 čítame o mocnom prežití proroka, ktorý svedčil: „Roku, ktorého zomrel kráľ Uziáš, videl som Pána sedieť na vysokom tróne a povznesenom, a podolok Jeho rúcha naplňoval chrám. Serafíni stáli nad ním.“ (verše 1–3) „Potom som počul hlas Pánov, ktorý hovoril: Koho pošlem, a kto nám pôjde? Vtedy som povedal: Hľa, tu som, pošli ma.“ (Izaiáš 6:8)
Z predchádzajúceho popisu je zrejmé, koho Pán myslel, keď povedal „nám“. Pán bol vždy obklopený Svojimi anjelmi a nebeskými zástupmi, aj pri daní Zákona, čo je jasne ukázané v nasledujúcich miestach Písma: Skutky apoštolov 7:38+53, Galatským 3:19, Židom 2:2 a iné. Preto mohol na počiatku Pán povedať: „Učiňme človeka na Svoj obraz...“ Od počiatku hovoril Boh k anjelom i skrze anjelov a k človeku i skrze človeka.
Pri narodení Vykupiteľa anjeli spievali: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch zaľúbenie!“ (ev. Lukáša 2:14) Podľa ev. Matúša 4:11 anjeli slúžili Pánovi počas pokúšania. Dvaja anjeli svedčili o Jeho vzkriesení (ev. Lukáša 24:4). Dvaja anjeli predpovedali návrat vzkrieseného Pána (Skutky apoštolov 1:9–11).
Prorokovi Ezechielovi bolo dovolené vidieť Pána Boha na tróne v podobe človeka a veľmi podrobne ho popísal: „Zhora nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavou, bola podoba trónu, na pohľad ako kameň zafír a na podobe trónu bola podoba na pohľad ako človek, na ňom zhora. ... Na pohľad ako dúha, ktorá býva na oblaku v deň dažďa, taká bola na pohľad tá žiara dookola. To bol zjav podoby slávy Pánovej. A keď som to videl, padol som na svoju tvár a počul som hlas hovoriaceho.“ (Ezechiel 1:26+28)