Freie Volksmission Krefeld r.y.

Jesus Christ is the same yesterday, today and forever. Heb.13.8

Kieli

Prepis kázania 17. 1. 2004 - Orleans / Ewald Frank

Kieli Slovakian




17. 1. 2004, Orléans, Francúzsko

Zdravím vás všetkých v mene Ježiša Krista, nášho Pána. 

Počuli sme nádherné miesta Písma. Obzvlášť Efežanom, kapitola 4, kde je nám ukázaný Boží poriadok v Cirkvi Ježiša Krista. Ukazuje nám to, ako sú služby umiestnené do tela Ježiša Krista. 

Náš brat bol Svätým Duchom vedený čítať toto miesto Písma. Odvčera, keď sme boli zhromaždení so slúžiacimi bratmi, rozmýšľam o jednote medzi službami. Predtým, ako môže nastať jednota v lokálnom zbore, musí byť jednota medzi tými, ktorí Božiemu ľudu slúžia. Musí to byť ten istý Svätý Duch, ktorý spočíva na každom zo slúžiacich bratov. 

Bol som prekvapený, keď som čítal niektoré listy Pavla a videl som, akým spôsobom do svojich listov zahŕňa aj niektorých bratov.

V liste Filipänom 1 čítame vo verši 1: 

„Pavel a Timoteus, sluhovia Ježiša Krista…“ 

Nielen Pavol, ale „Pavol a Timoteus…“ Nielen jeden služobník, ale Pavol a Timoteus, služobníci Ježiša Krista. Keď som minulý večer videl bratov v jednomyseľnosti, myslel som na Zjavenie 1 od verša 1 po verš 3, kde Boh Pán Jánovi zjavil veci, ktoré mali byť oznámené všetkým Božím služobníkom. Zjavenie 1:1-3: 

„Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Bôh, aby ukázal Svojim sluhom [služobníkom], čo sa musí udiať naskore, a On pošlúc ho po Svojom anjelovi ukázal v znameniach Svojmu sluhovi Jánovi, ktorý svedčil Slovo Božie a svedectvo Ježiša Krista a všetko, čo videl. Blahoslavený, kto číta a tí, ktorí čujú slová tohoto proroctva a ostríhajú to, čo je napísané v ňom, lebo čas je blízko.“

Čo Boh zjavuje jednému zo Svojich služobníkov je mienené pre všetkých Jeho služobníkov. V 1. Tesaloničanom 1 do toho apoštol Pavol zahŕňa dvoch ďalších bratov ako služobníkov Krista. Kapitola 1:1: 

„Pavel, Silván a Timoteus cirkvi Tesaloničanov…“

Niekedy majú bratia dojem, že ak je niekto povolaný do služby Pánovej, tak je on ten jediný. To nie je správne. V tele Krista sú rôzne služby a rôzne povolania v službách. Ako náš brat čítal, niektorí sú apoštoli, iní proroci, niektorí sú učitelia, niektorí sú evanjelisti a iní pastieri, ale je to ten istý Duch Svätý, to isté telo Ježiša Krista a všetky tieto služby sú potrebné, pretože sa navzájom dopĺňajú. Musíme dávať na tieto veci mimoriadny pozor, pretože prišiel čas, v ktorom musí byť v každom lokálnom zbore ustanovený Boží poriadok. V každom manželstve, v každej rodine, v každom zbore. Pred príchodom Krista musí byť ustanovený Boží poriadok. 

Žijeme v čase, v ktorom všetci ľudia robia, čo sa im páči. Vo všetkých náboženstvách, vo všetkých organizovaných cirkvách majú vlastné programy. Dokonca aj veľké charizmatické osobnosti – všetci majú svoje vlastné programy, ktoré prezentujú. Boh má však Svoj program a my chceme byť časťou plánu spásy pre dnešok. To je rozdiel medzi pravou Cirkvou živého Boha a všetkými ostatnými denomináciami a organizovanými cirkvami. Všetky denominácie majú centrálu, majú svoju radu a svoje učenia, ale Cirkev živého Boha nemá pozemskú centrálu. Ako povedal brat Branham: „Moja centrála je v nebesiach.“ Nie je na zemi. Brat Branham bol ordinovaný ako baptistický kazateľ, ale to trvalo len krátky čas a potom prišlo do jeho života Božie povolanie a potom viac už nebol baptistický kazateľ – bol Boží muž poslaný s Božím posolstvom k Božiemu ľudu, aby im zvestoval zasľúbené Slovo pre dnešok. 

My všetci prichádzame z rôznych denominácií, avšak otázka znie: Kam ideme? Potrebujeme zo Svätého Písma duchovnú orientáciu o Božom pláne – o všetkých predpovediach Svätého Písma. 

Máme tri veci, milovaní: Pre novozákonnú Cirkev máme evanjelizačnú časť, učiteľskú časť a prorockú časť. Máme Slovo proroctva pre Izrael a Cirkev, totiž všetky predpovede, ktoré sa naplnia pred návratom Krista. Napr. o vojnách a zemetraseniach – to nie sú proroctvá, to sú predpovede. Boh nám oznámil, čo sa bude diať, ale zasľúbenia sú pre Cirkev. Napríklad keď Boh v Starom zákone povedal: „Na púšti znie hlas: Pripravte cestu Pánovi…“, tak to bolo zasľúbenie a keď sa čas naplnil, narodil sa Ján Krstiteľ a zasľúbenie stálo na dvoch nohách. Bola to realita. Najprv je to zasľúbenie a keď príde čas naplnenia, tak sa toto zasľúbenie stane realitou. Skrze naplnenie zasľúbenia, sa na zemi deje Božia vôľa. Tomuto musíme naveky porozumieť: Vždy, keď Boh napĺňa zasľúbenie, tak je to podľa Jeho vôle. A táto vôľa je nám oznámená v Jeho Slove. 

Keď prorok Malachiáš povedal (alebo Boh hovoriaci skrze neho): „Pošlem posla pred Svojou tvárou…“, tak to bolo zasľúbenie, ktoré sa potom stalo realitou. A tu je tajomstvo. Vždy keď Boh na zemi napĺňa zasľúbenia, tak nebesia zostúpia a na zemi sa dejú nadprirodzené veci. Bolo to tak v dňoch Abraháma. Keď Boh dával zasľúbenie, tak sa Abrahámovi osobne zjavil.

1. Mojžišova 18 – Boh a dvaja anjeli prišli k Abrahámovi, posadili sa, jedli s ním, mali spolu obecenstvo – Boh Pán zostúpil z nebies a dal Abrahámovi zasľúbenie: „O rok budeš mať syna“. Tu je tajomstvo – Izák bol zasľúbený syn a so zasľúbením prišlo požehnanie a s požehnaním prišlo dedičstvo. 

Kristus bol zasľúbený Spasiteľ a skrze Neho k nám prišla spása. V Božom Synovi sme presadení za synov a dcéry Božie. To je Božia realita na zemi. Sme teraz Boží synovia a dcéry, pretože sme znovuzrodení. Prijímame Božie Slovo a Božie Slovo je duchovné semeno. Predtým, ako sme Božím semenom my, bolo napísané Slovo (semeno).

A pretože sme do našej duše prijali duchovné semeno, prichádza na nás Svätý Duch a privedie semeno k životu. V každom semene je zárodok života. A tu je tajomstvo. Ak semeno nezasejete, zárodok života nikdy nevzíde. Môžete mať semeno v sýpke 1 000 rokov a zárodok života nikdy nevzíde. Ale ak semeno zasejete, prichádza dážď a slnko. Dážď spôsobí, že semeno zhnije a zomrie. A potom dážď prebudí život, ktorý niekde nejako v semene je. A slnko vypudí život, ktorý v ňom je. Takže my prijímame Božie Slovo, zostupuje na nás Svätý Duch, sme usvedčení o svojich hriechoch, činíme zo svojich hriechov pokánie, prichádzame k Pánovi a rozumieme, že náš starý človek bol ukrižovaný, že sme boli v Kristu, že sme s Kristom zomreli, že sme boli s Kristom ukrižovaní a že skrze krst sme s Kristom pochovaní (Rimanom 6). Potom prichádza nový život a sme znovuzrodení. Tak ako Ježiš Kristus, Boží Syn, bol najprv Slovom, bol zasľúbeným Slovom, zasľúbeným Vykupiteľom a anjel priniesol Slovo Márii, ona mu uverila, Duch ju zatienil a Syn Boží sa narodil. 

Tak isto aj my prijímame semeno Božieho Slova, prichádza na nás Duch a vzchádza nový život a sme v priamom vzťahu s naším nebeským Otcom. Tak ako je to v prirodzenom úseku – synovia a dcéry majú prirodzený vzťah – tak je to aj v duchovnom – všetci Boží synovia a dcéry majú osobný vzťah s nebeským Otcom. Potom sa môžeme modliť: „Náš Otče, ktorý si v nebesiach…“ Je to váš Otec. Preto náš Pán Ježiš povedal u Jána 20:17: „Idem k Môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k Môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Takže sme ustanovení za synov a dcéry Božie a zo Svätého Písma rozumieme, že sa musíme zaradiť podľa plánu spásy. 

Od počiatku Nového zákona sa stáva zasľúbené Slovo Božie realitou. Všetkým, ktorí sú časťou Božieho plánu s Cirkvou Ježiša Krista, je zjavené, čo Boh zasľúbil a čo koná. Všetci, ktorí boli určení k večnému životu videli službu Jána Krstiteľa, boli službe poslušní, nechali sa pokrstiť a tí, ktorí nasledovali Jána Krstiteľa, nasledovali Ježiša Krista. A tí, čo nasledovali Ježiša Krista, pokračovali i ďalej v knihe Skutkov apoštolských. Začalo to so 120-timi v deň Letníc, ale v prvý deň bolo pridaných 3 000. Všetci, ktorých srdcia boli pripravené skrze službu Jána Krstiteľa a Ježiša Krista – to bol čas prípravy. 

A potom, ako čítame v Skutkoch 2, keď sa čas naplnil a prišiel deň letníc, boli jednomyseľní – to je veľmi dôležité. Praví veriaci sú jednomyseľní. Veria rovnakému Božiemu Slovu, prežijú rovnakú Božiu milosť, môžu v pravde vyznať: jeden Pán, jedna viera, jeden krst. Nie dva-tri krsty alebo viacero Pánov, ale jeden Pán, jedna viera a jeden krst. Už viac žiadne diskusie o Bohu. Už viac žiadne diskusie o krste. Už viac žiadne diskusie o Večeri Pánovej. Už viac žiadne diskusie o zasľúbeniach pre konečný čas. Len vedenie Svätým Duchom. 

A hovorím ešte raz: Som veľmi vďačný za mojich milovaných bratov. Vidíme brata Gilberta, brata Didiera, brata Mannasesa a Erveho. Muži Boží. Muži Boží. Niekedy ľudia veria v misionára. Ale to nie je správne. Biblia hovorí, že ak je niekto v zbore chorý, tak si má zavolať starších zboru. Nie brata Franka z Nemecka alebo brata Branhama z Ameriky, ale lokálnych bratov, pretože v zbore Boh ustanovil ich. Ak nerešpektujete bratov, ktorých Boh postavil do služby, tak nerešpektujete Boha a nerešpektujete Božie Slovo. Musíme sa snažiť, aby sa Boží poriadok stal realitou. A poviem vám prečo: Pretože na základe ev. Matúša 7 prídu v ten deň mnohí k Pánu a povedia: „Či sme neučinili to i ono…?“ Sú tam zmienené obzvlášť 3 veci: 

„…neprorokovali sme v Tvojom mene?“, 

„…nevyháňali sme démonov v Tvojom mene?“, 

„…nečinili sme mnoho divov v Tvojom mene?“ 

A Pán im povedal: „Odíďte odo Mňa, páchatelia neprávosti!“ V ich svedectve niečo chýbalo. Nemohli povedať: „Či nie sme v Tvojom mene pokrstení?“ To nemohli povedať. Nemohli povedať: „Či sme mnohých nepokrstili v Tvojom mene?“ Nemohli povedať, žeby oni sami boli pokrstení podľa Písma ani že krstili veriacich v mene Ježiša Krista. Mohli len povedať: či sme v Tvojom mene neprorokovali a v Tvojom mene démonov vyháňali a v Tvojom mene mnoho divov nečinili?“ Tieto veci sa nepočítajú. Len poslušnosť sa počíta! To je tá hlavná vec, milovaní bratia a sestry! Veľké charizmatické osobnosti odmietajú nechať sa pokrstiť v mene Ježiša Krista, ale spievajú z celého svojho srdca: „On je Pán, on je Pán.“ Nie! Nie u Boha. Toto je rozdiel medzi rozumovým poznaním a zjavením. Môžete mať niečo v hlave, ale ak nemáte duchovné zjavenie, nevidíte. 

Preto náš Pán povedal v ev. Matúša 13: „…vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú.“ Toto je Božia milosť. My to v našom čase môžeme povedať. 

Nechcem byť kritický, ale poznám mnoho evanjelistov, ktorí boli inšpirovaní zhromaždeniami brata Branhama a stali sa svetovo známymi. Jeden z nich bol nedávno v Paríži. Organizoval som jeho zhromaždenia v roku 1960 v Nemecku. Osobne som ho dobre poznal. Dostal 65 pások s kázaniami brata Branhama. Všetky si ich vypočul, ale potom prišiel k záveru: „William Branham je veľký prorok a veľký Boží muž, ale vo svojich učeniach sa mýli.“ Tento evanjelista to takto povedal, pretože on sám zostal v učeniach trojice! Zostal v trojičnom krste. Vyhlásil, že krst v mene Pána Ježiša Krista nie je správny. Zostal v tradícii. 

Milovaní, musíme porozumieť, že až do tretieho storočia boli všetci krstení v mene Pána Ježiša Krista. Až potom, čo vznikla štátna cirkev, bolo sformované učenie trojjedinosti. V katolíckom katechizme sa dočítate ako pomocou filozofie sformovali učenie trojjedinosti. Ja nepotrebujem boha, ktorý bol sformovaný. Potrebujem Boha, ktorý sformoval nás. Boh je jeden Boh. Môže sa zjaviť v nebesiach ako náš Otec, na zemi vo Svojom jednorodenom Synovi a v nás ako Svätý Duch – Boh nad nami, ten istý Boh s nami – Emanuel a ten istý Boh v nás – rôzne zjavenia toho istého Boha vykonávajúceho Svoj plán spásy. Vždy musíme poznať plán spásy.

Chcel som však povedať toto: V očiach ľudí sú to veľké a známe osobnosti. A hlavnou vecou sú zázraky a divy. My veríme, že Boh Svoje Slovo potvrdzuje, to sme mnohokrát zažili. Brat Russ je toho nádherný príklad. Mal rakovinu, doktori sa ho vzdali a rozlúčili sa s ním, lebo neverili, že ďalšie ráno ešte bude nažive. Prišiel za mnou brat Schmidt, informoval ma o tom a v tú istú hodinu sme šli do tejto špeciálnej nemocnice v inom meste. Šiel som tam však s istotou v mojom srdci. Vzal som si so sebou olej, brata Russa sme pomazali a verili sme. A ďalšieho rána mohol doktorov pozdraviť. My máme uzdravenia, avšak hlavnou vecou je zvestovanie Božieho Slova. Hlavnou vecou je poznať a veriť zasľúbenia, ktoré Boh dal pre dnešok. Ak to nečiníme, tak v ten deň môžeme prísť a povedať: „…či sme neprorokovali v Tvojom mene a v Tvojom mene démonov vyháňali a v Tvojom mene mnoho divov nečinili?“ 

Hovorím znova: Musíte sa vrátiť späť k prvému kázaniu. Ak posledné kázanie nie je ako prvé, tak niečo nie je správne. Zlá inšpirácia. Brat Kupfler chcel čítať Slovo z 1. Jána 4: „Neverte každému duchu, lebo mnoho duchov vyšlo do sveta…“ Musíme veriť tomu, čo Svätý Duch zjavil v Božom Slove. Toto je plné zjavenie Boha v Kristu. 

Takže sme porozumeli – a naši bratia vás týmto veciam vyučili – ak náš Pán hovorí v ev. Matúša 28: „…krstiac ich v mene Otca, Syna a Svätého Ducha…“, tak predtým, ako môžem do toho mena krstiť, tak ho musím poznať. Náš Pán 40 dní učeníkov učil a až potom poslal kázať a učiť ich. Najprv On učil ich a potom im povedal: „Choďte a učte všetky národy…“ Najprv náš Pán učil bratov a potom oni učia vás v mene Pánovom zo Svätých Písem. To je veľmi dôležité.

Dovoľte mi znovu zdôrazniť: Prvé a posledné kázanie musia byť rovnaké. Ale vo všetkých denomináciách všetky veľké osobnosti zostávajú v učení trojjedinosti, všetci veria v trojičný krst. Nechcem zachádzať do podrobností, ale to je veľmi, veľmi nesprávne. Len to, čo učí Biblia, je pravda. 

V Skutkoch 2, po prvom kázaní v deň letníc, kde sa zhromaždili tisícky ľudí a zaznela otázka: „Čo máme činiť, aby sme boli spasení?“ Odpoveď bola veľmi priama: „Čiňte pokánie každý jeden z vás a nechajte sa pokrstiť v mene Ježiša Krista, aby bolo potvrdené odpustenie vašich hriechov.“ Veríte v Ježiša Krista, veríte v to, čo sa stalo na kríži Golgoty, kde náš Pán zomrel, že Boh bol v Kristu a zmieril svet sám so Sebou. A potom, ak takto veríme v Ježiša Krista, tak sme poslušní a necháme sa pokrstiť v mene Ježiša Krista, nášho Pána. Pretože sme s Ním zomreli, boli sme s Ním pochovaní a potom môžeme povedať ako Pavol v Galatským 2: „Som ukrižovaný s Kristom a už viac nežijem ja, ale Kristus žije vo mne.“

Stručne prejdime k času, v ktorom žijeme. Ako som mnohokrát povedal: Nežijeme len v konečnom čase, ale na konci konečného času a to vidíme veľmi, veľmi jasne. Vidíme to na Izraeli, vidíme to na zjednocovaní Európy, vidíme nový svetový poriadok, vidíme úlohu, ktorú hrajú náboženstvá, vidíme, že všetky idú smerom k Vatikánu. Vidíme, že pani Allbraightová práve navštívila pápeža a premiér Izraela pozval pápeža, aby osobne navštívil Jeruzalem. 

Bratia a sestry, to, čo nemôže učiniť žiadny z politikov na svete, Vatikán dokáže. Vatikán nemá armádu, ktorú by mohol poslať do Iraku, neútočí na Irán a pápež potom môže prísť ako „muž pokoja“ a zjednotiť ľud s myšlienkou, že on bude šéf. On ich zjednotí… Ukážem vám to z Písma – z proroka Daniela 2, 7, 8, zo Zjavenia 17, 18, mohol by som vám to ukázať z mnohých miest Písma, dokonca aj z proroka Izaiáša, Jeremiáša – zo všetkých prorokov – veci, ktoré sa teraz dejú.

Bratia a sestry, nachádzame sa veľmi, veľmi blízko a predtým ako môže nastať konečné zjednotenie, musia byť von vyvolaní všetci, ktorí sú časťou Cirkvi Ježiša Krista. Ak nevyjdú, prijmú znamenie šelmy a potom je neskoro. 

Takže toto je čas vyvolania von! Toto je ten najdôležitejší čas zo 6 000 rokov. Odo dní Adama až doteraz nebol taký dôležitý čas, ako teraz! Rozhodnutie, ktoré učiníte dnes, činíte na celú večnosť. Dnes sa rozhoduje, kde budete vo večnosti. Bratovi Branhamovi bolo povedané, že tak, ako bol poslaný Ján Krstiteľ so zvesťou pred prvým príchodom Krista, tak on dostal z Božieho Slova zvesť so všetkými zasľúbeniami, ktorá predíde druhému príchodu Krista. Takže my nemôžme prechádzať pomimo toho, čo Boh určil pre nás. Musíme sa informovať, zaradiť sa do Božieho plánu, veriť všetkých zasľúbeniam, ktoré Boh dal, pretože Boh najprv dáva zasľúbenia, potom my zasľúbeniam veríme a potom vidíme zasľúbenia naplnené. Ako sme už povedali: Boh dal zasľúbenie Abrahámovi a toto zasľúbenie sa naplnilo. Boh dal zasľúbenie týkajúce sa detí Izraelských. Povedal, že po 400 rokoch vyvedie ľud zo zajatia a keď sa čas naplnil, prehovoril Boh k Mojžišovi z horiaceho kríka a povedal: „Mojžišu, spomenul som si na zasľúbenie… a videl  utrpenie Svojho ľudu…“ 

Takže Boh bdie nad Svojím Slovom a ak je Jeho Slovo vo vás, tak bdie nad vami. On prevzal zodpovednosť za Svoje Slovo. Takže keď prijímate Slovo do svojej duše, môžete si byť istí, že On bdie nad vami. Rešpektujte Božie Slovo. Nehľaďte na okolnosti, hľaďte na to neviditeľné, akoby ste to videli. A potom uvidíte naplnenie Písma. 

Odkedy brat Branham odišiel k Pánu uplynulo 40 rokov, ale z milosti sme vzali zvesť do končín zeme. A ak myslím na veľké možnosti, ktoré práve teraz máme … a to nebolo moje plánovanie. Máme v Krefelde každý prvý víkend v mesiaci preklad do 12 jazykov. Naše kázania sú priamo prekladané do 12 rôznych jazykov. A v 7 rôznych jazykoch na zemi nás môžu po celom svete počuť. Takže dokonca aj ak my necestujeme do každej krajiny – doteraz som bol v 140 krajinách, ale máme ich 192 – ale Slovo ide na každý ostrov na tvári zeme. A to, že nám dal takúto príležitosť zvestovať Jeho pravé Slovo, je Božia milosť. A my tvrdíme, že máme originálne Božie Slovo, neprijímame žiadne výklady, veríme originálnemu Božiemu Slovu. 

Mnohí vo zvesti zle porozumeli výrokom brata Branhama, pretože sa nevracajú späť ku Slovu Božiemu. Ak sa s každým jeho výrokom vrátite k Božiemu Slovu, tak máte odpoveď. A ak nemáte odpoveď z jedného výroku, tak prejdite k druhému atď. Tak ako je to aj so Svätým Písmom. Ak ukazujete len na Matúša 28, tak môžete tisíckrát povedať: „Ježiš povedal!“, „Ježiš povedal!“ Áno, Ježiš povedal, ale porozumel si tomu, čo Ježiš povedal? Učinil si to, čo Ježiš povedal? Všetky organizované cirkvi hovoria: „Ježiš povedal!“ A dokonca tvrdia: „To, čo povedal Ježiš, je dôležitejšie ako to, čo povedal Peter alebo Pavol.“ To môže znieť dobre, ale že to „znie dobre“ nestačí. Čo Ježiš povedal je prirodzene dôležité, ale rovnako dôležité je skrze božské zjavenie porozumieť veľkému povereniu a konať podľa toho. Všetci apoštoli tomu porozumeli. Apoštoli Peter i Filip a aj všetci ostatní učili rovnaké učenia a boli pokrstení v mene Pána Ježiša Krista. 

Niektorí ľudia môžu čítať Písmo a povedať: „Písmo vraví!“ Musia však vziať aj všetky ďalšie miesta Písma, aby mali úplné porozumenie témy, o ktorej je reč. To je veľmi dôležité, milovaní bratia a sestry. 

Takže na základe Božieho Slova musia byť pred návratom Krista všetky veci obnovené. Všetko späť do pôvodného stavu. Tak to Boh zasľúbil. Vy poznáte všetky tie miesta Písma. Som rád, že máme všetkých týchto bratov. Môžem z Písma vždy znova ukazovať, ako do toho apoštol vždy zahŕňal ostatných bratov. Nielen on sám, ale aj iní bratia. 2. Tesaloničanom 1:1: „Pavel, Silván a Timoteus cirkvi Tesaloničanom…“ Verím v službu mojich milovaných bratov a opakujem: Videl som to minulú noc na vlastné oči, počul som to vlastnými ušami. A šiel som do hotela s pokojným srdcom. Bratia neopakujú to, čo hovorím ja alebo čo povedal brat Branham, oni majú priame zjavenia od Boha. Boli vyučení Pánom a preto máme rovnaké učenia a rovnaké porozumenie Svätých Písiem. Pretože je to ten istý Duch Svätý. Nepotrebujeme chodiť do biblickej školy, ale všetci potrebujeme božské zjavenie. Musíme mať to, čo mal apoštol Peter v ev. Matúša 16: „Mäso a krv ti to nezjavili, ale Otec, ktorý je v nebesiach.“ 

Prejdime ešte k ev. Matúša 17 – aj k tomu je treba čítať ostatné miesta Písma. Tam vzal Pán učeníkov k hore premenenia a zjavili sa Mojžiš a Eliáš. Bolo to veľké prežitie. A apoštol Peter bol týmto prežitím taký premožený, že povedal: „Vybudujeme tri stánky, pre Pána, Mojžiša a Eliáša.“ Ale potom sa stalo niečo nadprirodzené – zostúpil nadprirodzený oblak – verš 5: „…a bolo počuť hlas: Toto je Môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Jeho počúvajte.“ 

Matúš 3:17: „Toto je Môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ 

Tu: „Toto je Môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Jeho počúvajte!“ Jeho počúvajte! 

Potom zostúpili z hory a vo verši 10 sa učeníci spýtali: „Prečo zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“ A vo verši 11: „Ježiš povedal a riekol im: Eliáš pravda príde prv a napraví všetko…“ Vo verši 12 a 13 čítame o službe Jána Krstiteľa, ktorá vtedy už skončila, ale aj to, že Pán hovorí aj o budúcej službe: „Eliáš pravda príde prv…“ 

Zákonníci nerozumeli Jeho jazyku: „Ako to môže byť, že Pán (vo verši 11) hovorí: 'Eliáš pravda príde prv a napraví všetko…' a potom zasa hovorí, že už prišiel.“ Oboje je pravda. Ján Krstiteľ prišiel v moci a duchu Eliáša a budúci Eliáš mal prísť, aby obrátil srdcia detí k otcom. Nemôžeme zachádzať do všetkých týchto vecí, ale ja to jednoducho milujem. 

Boh tajomstvá určitým spôsobom zakryl. Musíte mať božské zjavenie, inak poviete, že je v tom rozpor.

V Božom Slove nie je žiaden rozpor. V hlavách ľudí sú rozpory. Ale nie v Slove. Je to Slovo Božie. Boh veci skryl…

Ak čítame v Lukášovi 1 verše 16 a 17, tak zistíme, že Pán čítal len prvú časť zasľúbenia: „…obráti srdcia detí…“ Druhú časť nečítal. Zostáva to v Malachiášovi 4. Ján Krstiteľ mal službu obrátiť srdcia starozákonných veriacich k novozákonným deťom, aby bola Pánovi pripravená cesta a ľud, ktorý sa stretol s Pánom. Teraz, v našom čase sú srdcia Božích detí obracané späť k otcom na počiatok. Takže Božie Slovo je dokonalé, ale musí nám byť zjavené skrze Svätého Ducha. Tajomstvá neležia na povrchu odkryté pre každého. Dnes je to tak, ako to bolo vtedy. K zástupom Pán hovoril v podobenstvách a potom si vzal Svojich učeníkov stranou a povedal: „Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho…“ Brat Branham bol poslaný ako Boží prorok, ktorý bol zasľúbený. Na zemi nebola dodnes osoba, ktorá by tvrdila, že to zasľúbenie sa vzťahuje na ňu. 

Ján Krstiteľ poznal svoje miesto – keď sa ho pýtali v ev. Jána 1:19: „Kto si ty?“, tak odpovedal: „Ja nie som Kristus.“ Keď sa pýtali: „Či si ty Eliáš?“ tak odpovedal: „Nie som.“ Keď sa pýtali: „Či si ty Ten Prorok?“ tak odpovedal: „Nie.“ „A kto si tedy? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Čo odpovedal? „Ja som hlas volajúceho na púšti: Urovnajte cestu Pánovu! ako povedal prorok Izaiáš.“ [v. 23] Dal im biblickú odpoveď. Ja nepotrebujem vašu odpoveď a vy nepotrebujete moju odpoveď, ale všetci potrebujeme odpoveď z  Písma.

Takže brat Branham poznal svoje miesto. A toto je čas, v ktorom sú naše srdcia (nie hlavy) obrátené k Bohu, ku Pánu. Späť na počiatok, k pravej viere, ktorá bola raz prevždy daná svätým. Späť do Božieho Slova, aby sme mohli veriť tak, ako je napísané. Toto je milosť, ktorú nám Pán daroval a uvedomujeme si, aká veľká táto milosť je. Existuje 375 denominácií a všetky majú Bibliu, všetky spievajú rovnaké piesne, všetky majú svoje bohoslužby. Na celom svete sú 2 miliardy kresťanov, ktorí sa nachádzajú v rôznych denomináciách. A všetci veria, že majú pravdu. Preto rozumieme aké nevyhnutné je skúmať v Písmach a veriť len Božiemu Slovu v jeho originálnej podobe. 

Dokonca aj vo zvesti hodiny. Prosím pochopte: Vo všetkých cirkvách hovoria: „Apoštol Pavol to myslel takto!“ Iní hovoria: „Apoštol Pavol to myslel takto!“ Každý z nich rozumie, vykladá a učí to, čo Písmo hovorí, iným spôsobom. Každý ho vykladá vlastným spôsobom. Ale existuje len jeden Boh, jedna Biblia a v skutočnosti len jedna Cirkev živého Boha, jedno telo Krista, jedna Nevesta, jeden Ženích – a potom mnoho iných smerov.

Ak sa vrátime k posolstvu hodiny – jeden brat hovorí: „Brat Branham to myslel takto…“, ďalší: „Brat Branham to myslel takto…“ a každý hovorí niečo iné. Všetky cirkvi hovoria niečo rozdielne, a teraz aj v posolstve hovoria rôzni bratia rozdielne veci.

Bratia, Boh vám požehná za to, že ste zaujali svoj postoj. Zaujali ste postoj na Božom Slove a nebesia a zem pominú, ale Božie Slovo ostáva na veky! Nech brat z Ameriky hovorí čo chce, vy hovorte len to, čo hovorí Boh. Musíme ostať v tom „Tak hovorí Pán“ v Božom Slove.

Včerajší deň bol pre mňa veľkým dňom. Vedel som vo svojom srdci, že to neboli len slová, ale šlo to zo srdca.

Milovaní bratia a sestry, buďte vďační za Božích služobníkov, milujte ich, modlite sa za nich a ak sa za nich modlíte, Boh služby požehná a použije si týchto bratov v lokálnom zbore na tomto mieste.

Volal mi brat z Kinčazy – milujeme jeden druhého, sme jedna rodina, sme rôzne služby v tele Krista a dokonca aj ak sme rôzne národnosti, sme jedno telo Krista. V prvom zasľúbení, ktoré dal Pán Abrahámovi v 1. Mojžišovej 12 povedal: „…požehnám v tebe všetky národy…“ Všetky národy! Takže Boh požehnal v Kristu všetky národy. Nevesta bude zo všetkých národov. Som rád, že môžem oznámiť, že najväčšia časť prichádza z Afriky. Boh vás požehnaj. Teším sa zo všetkých.

Keď mal brat Branham videnie, videl Afriku a videl tisíce a tisíce vystretých rúk. 

Ak teraz myslím na to, koľko ich prichádza obzvlášť z Konga a z iných krajín do Európy a prijíma zvesť hodiny, tak myslím, že táto túžba bola naplnená – vidieť taký veľký zástup z afrických krajín tvoriaci nevestu. A mohol by som povedať: „Hanba Európe! Hanba Európe!“

Ak hľadíte späť, Boh použil v rôznych časoch rôznych mužov a toto je náš čas, čas, v ktorom Boh napĺňa všetky veci, ktoré zasľúbil.

Sme tu teda dnes pre jeden veľký účel – byť pripravení na návrat Krista. 

Verte Božiemu Slovu z celého srdca. Či už mu v tom okamihu rozumiete alebo nie. Najprv musíte veriť. Mnohí chcú najprv porozumieť. Nie, najprv musia veriť a potom vám bude zjavené.

Boh požehnaj vás tu v lokálnom zbore, Boh požehnaj v Lyone, Boh požehnaj v každom inom meste.

Nemusíte prichádzať do Krefeldu, máte bratov tu, ktorí podávajú rovnaký pokrm – rovnaký duchovný pokrm. 

A môžem vám povedať: Čítajte kázania brata Branhama. Neviem koľko kázaní je dostupných vo francúzštine, ale je to vždy veľké požehnanie tieto kázania čítať. Preložil som ich do nemeckého jazyka a v každom kázaní je duchovný pokrm – je to pokrm, je to zjavenie. Takže konáme dve veci: Kážeme Božie Slovo a rozdávame kázania brata Branhama, tak aby sme mali rovnováhu aj v tomto aspekte.

Boh všetkých našich bratov požehnal, i nášho brata Tatyho. Boh vás všetkých požehnaj. Necítite Božiu prítomnosť? Je tu ľúbezná Božia prítomnosť. Môžete cítiť Božiu prítomnosť. Vy všetci veríte posolstvu hodiny… Ak áno, povedzte Amen. Amen.

Keď som bol v Abidjane, tak bratia prenajali štadión pre 15 000 ľudí a bol trikrát plný. A počas posledného zhromaždenia som sa spýtal, koľkí boli pokrstení v mene Pána Ježiša Krista a všetky ruky šli hore. Bol som ohromený a šťastný. Potom som sa spýtal, koľkí veria v zvesť hodiny prinesenú skrze službu Williama Branhama a „Amen!“, ktoré zaznelo, bolo tak silné, približne 15 tisíc ľudí zakričalo Amen, bolo to premáhajúce ako zvuk trúby a to bolo úchvatné.

Takže to je ovocie služby. My sejeme semeno, ale Boh dáva vzrast. Božie Slovo sa nevracia späť prázdne, ale vykonáva, k čomu bolo poslané. 

Dnes vám nemusím hovoriť o čase, ktorý som prežil s bratom Branhamom. Hľadím späť na 10 rokov, počas ktorých som bol s bratom Branhamom v kontakte. Videl som túto božskú službu, videl som biblické dni, videl som knihu Skutkov apoštolov, videl som ako Boh potvrdzuje Svoje Slovo. Od prvého zhromaždenia v auguste 1955 som vo svojom srdci vedel – toto je Boží muž. Nevedel som nič o zvesti, nevedel som nič o zasľúbení, ale toľko som vedel: Nikto by nemohol činiť veci, ktoré sa tu dejú, jedine, že by bol Boh s ním! Neskôr, v roku 1958 som bol v Dallase, Texase a videl som tam mnoho evanjelistov, ktorí kázali počas dňa – v ranných a poobedňajších bohoslužbách a brat Branham bol hlavným rečníkom počas večerných bohoslužieb. Prvý, druhý, tretí deň som sledoval všetky ostatné služby a potom službu brata Branhama. A potom som šiel za bratom Branhamom a povedal som mu: „Chcel by som vedieť, aký je rozdiel medzi tvojou službou a ostatnými službami.“ Odpovedal: „Mám zvesť, ktorú musím priniesť.“ Pokračovali sme v rozhovore a brat Branham sa ma pýtal na Švajčiarsko a Nemecko, ukázal mi hodinky, ktoré vo Švajčiarsku dostal a na záver rozhovoru povedal: „Brat Frank, ty sa s touto zvesťou vrátiš do Nemecka.“ Ja som vtedy nič o zvesti nevedel!

To bolo v júni 1958 a od toho času som dostával každé kázanie, ktoré brat Branham kázal. Každé kázanie. Takže od roku 1958 som z Božej milosti pod touto službou rástol. Vypočul som si každé kázanie 2–3-krát a potom som ho preložil do nemeckého jazyka. Takže zvesť hodiny poznám veľmi dobre a tak z milosti môžeme všetko zaradiť do Slova. V čase, keď bol brat Branham vzatý k Pánovi, bolo všemohúcim Bohom preduložené, aby som sa so zvesťou vrátil späť do Európy a niesol som zvesť do končín zeme.

Končím so slovami, že Boh bude so mnou – tomu verím. Nie som dokonalý človek. Učinil som vo svojom živote chyby. Je len jeden, ktorý nikdy nečiní chyby a to je náš Pán. Sú veci, ktoré by som urobil inak. Ak by som mal možnosť, možno by som to spravil, ja neviem.

Jednu vec môžem povedať: Nikdy som nekázal niečo, čo by som potom musel vziať späť. Kázal som len Božie Slovo.

Nikdy som nemal túžbu niečo vedieť, jednoducho som podával Slovo, ktoré som dostával od Boha a budem v tom pokračovať.

Končím posledným výrokom a to som vám už povedal: Predtým, ako som začal s medzinárodnou službou v máji 1966 som s Bohom učinil v mnohých slzách zmluvu. Povedal som: „Drahý Pane, vydávam sa Ti do služby, končím so svojím zamestnaním…“ Nevedel som ako veci budú v budúcnosti, ale povedal som Pánu, že nikdy nebudem žiadať o obeť a nikdy nebudem kázať o peniazoch. Povedal som Pánu niekoľko vecí a na záver som povedal: „Drahý Pane, daj, aby som kázal Slovo takým spôsobom, aby každý, kto bude počuť Slovo z mojich úst, mal možnosť byť s Tebou vo večnosti.“ 

Práve preto sme dnes na tomto mieste.

Návrat Pána je veľmi blízko. Nie som prorok ani veľký muž, ale poznám Pána osobne, počul som Jeho hlas, povolal ma do služby a chcem, aby ste boli v sláve. Chcel by som, aby ste všetci mohli byť prítomní pri vytrhnutí. Buďme verní Božiemu Slovu.

Milujte jeden druhého, pretože podľa toho svet pozná, že sme Božie deti. Nikdy nerušte bratskú lásku. Ani medzi slúžiacimi bratmi. Vážte si jeden druhého viac ako sami seba. Zmýšľajte dobré jeden o druhom a modlite sa jeden za druhého. Nech je Božia láska s vami. Boh buď s vami. Boh požehnaj všetkých slúžiacich bratov. Boh požehnaj zodpovedných bratov v lokálnom zbore. Boh požehnaj. Boh požehnaj nás všetkých v svätom mene Ježiša Krista.

Povstaňme k modlitbe.

Predtým ako sa budeme modliť, chcel by som vedieť, kto by chcel byť začlenený do modlitby. Akýkoľvek je váš problém, vzhliadame k Bohu. Jeho prítomnosť je na tomto mieste. Vieme to. Vieme, že bude s nami až do konca. Skloníme svoje hlavy, ale otvoríme srdcia v Božej prítomnosti. Koľkí chcú nanovo posvätiť svoje životy Pánovi? Pozdvihnite svoje ruky. Boh vám požehnaj. Modlime sa spoločne.

Náš nebeský Otče, posväcujem Ti celé zhromaždenie a všetkých slúžiacich bratov. Nech pomazanie Svätého Ducha príde na každého jedného z nich. Odpusti nám naše hriechy, všetky naše hriechy dokonca aj hriech neviery. Zachráň stratených, uzdrav chorých. Sláva buď Tvojmu menu. Daj božské zjavenie skrze Svätého Ducha celému zhromaždeniu v mene Ježiša Krista. 

Vzdávame ti nadovšetko slávu a česť v mene Ježiša Krista. Haleluja. Haleluja. Jednoducho verte. A ak veríte, podľa Marka 11, verš 22, ak veríme zo srdca, tak nám bude dané. Ak poviete tejto hore… najprv sa modlíte, potom veríte a potom poviete tejto hore. Takže najprv sa modlíte a veríte a poviete tejto hore a ak to vyslovíte v mene Ježiša Krista, tak vám to bude dané! 

To, za čo sa modlíte, sa stane v mene Ježiš Kristus. Práve teraz! Buďte v pokoji v mene Ježiša Krista!

Haleluja. Haleluja. Sláva buď Bohu.

Prosím brata, aby prišiel dopredu.

Môžete sa posadiť. Ďakujem milovanému bratovi za preklad. 

Ďakujem za pozvanie. Amen.