Prepis kázania 4. 7. 2015 - Krefeld
/ Ewald Frank
Idioma: Eslovaca
4. 7. 2015 19:30, Krefeld
„…z čoho môžete čítajúc porozumieť môjmu rozumeniu sa v tajomstve Kristovom, ktoré za iných pokolení nebolo oznámené ľudským synom, ako je teraz zjavené Duchom jeho svätým apoštolom a prorokom, že sú pohania spoludedičmi a spolutelom a spoluúčastníkmi Jeho zasľúbenia v Kristu Ježišovi skrze evanjelium, ktorého som sa stal služobníkom podľa daru milosti Božej, ktorá mi je daná podľa pôsobenia Jeho moci. Mne najmenšiemu od všetkých svätých je daná tá milosť zvestovať pohanom nevystihnuteľné bohatstvo Kristovo a osvietiť všetkých, čo a jaká je to správa tajomstva, skrytého od vekov v Bohu, ktorý stvoril všetko skrze Ježiša Krista, aby bola teraz skrze Cirkev oznámená kniežatstvám a mocnostiam v ponebeských oblastiach prerozmanitá múdrosť Božia podľa preduloženia vekov, ktoré to preduloženie určil v Kristu Ježišovi, našom Pánovi, v ktorom máme smelosť a prístup v dôvere skrze Jeho vieru. Preto prosím, žeby ste neustávali v mojich súženiach za vás, čo je vašou slávou.“ [Efežanom 3:4-13]
Keď sme spievali Jemu len ver, tak mi napadla myšlienka: My predsa neveríme len tak niečomu, my veríme, čo nám Boh vo Svojom Slove zasľúbil. My veríme Božím zasľúbeniam. Abrahám taktiež neveril len tak niečomu, on veril tomu, čo mu Boh Pán zasľúbil. Preto sme deti zasľúbenia a môžeme skutočne zo srdca veriť každému Božiemu zasľúbeniu. Ako už spievali speváci: Viera je moc víťazstva.
Sú dve mimoriadne miesta Písma, ktoré si musíme všimnúť. Lukáš 8:11: „Semä je Slovo Božie.“ Slovo je semeno a semeno je Slovo. 1. Jánova 5:4: „…toto je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom – naša viera.“ Nie namýšľanie, nie zbožné želanie, ale viera, ktorá je ukotvená v Božích zasľúbeniach, viera, ktorá nás spája priamo s Bohom a vedie nás od viery k naplneniu.
Ako prvé zdravíme všetkých po celom svete, ktorí sú pripojení cez internet a sú s nami a s Pánom spojení. O to sa predsa skutočne jedná.
Zdravíme všetkých, ktorí sú aj na tomto mieste. Myslím, že najdlhšiu cestu učinili súrodenci z Rumunska. Cestovali 1 600 km, aby boli tu na týchto zhromaždeniach a počuli Božie Slovo a prežili s nami, čo Boh práve teraz koná. Máme návštevu aj z Fínska a to tiež nebolo málo kilometrov, návštevu z celej Európy, z Flagstaffu v USA, Edmontonu v Kanade, Johannesburgu v Južnej Afrike, Konga, Pobrežia Slonoviny. Naši bratia a sestry jednoducho prichádzajú zblízka i zďaleka, aby počuli Pánovo Slovo. Dnes zdravíme obzvlášť aj tých, ktorí nemohli prísť. Nech ich Boh Pán všetkých požehná. To krásne je, že všetci všade môžu počuť.
Verím, že brat Lucas mi nebude zazlievať, ak teraz niečo zmienim. Bol skutočne v lietadle nad Atlantikom a počúval [prenos]. Je krásne, keď sme doma a zapneme prístroje a počúvame prenos, ale nad oceánom počuť kázanie je jednoducho pramocné. Boh požehnaj nášho brata Lucasa, ktorý sa práve stal doktorom a bol bohate požehnaný. Všetci sa z celého srdca radujeme.
[pozdravy]
Čítam skutočne každý e-mail a som vďačný. Máme tu slúžiacich bratov – brat Müller z Rakúska, brat Gilbert z Paríža, všetci bratia, ktorí slúžia Slovom, buďte skutočne mimoriadne srdečne vítaní. Skutočne mimoriadne srdečne vítaní. Boh nám požehnaj a buď s nami všetkými.
Dnes je skutočne mimoriadny deň. Nech je Bohu posvätený. Hľadíme späť obzvlášť na to, čo sa stalo v Kišineve. Je jednoducho pramocné, ako Boh otvára dvere a srdcia. Ďakujeme našim bratom, obzvlášť bratom z Rumunska – bratovi Johnovi, bratovi Danielovi, bratovi Florinovi a všetkým bratom, ktorí si dali tú námahu, aby to v Moldavsku pripravili. Je dobré prežívať, ako sú bratia pri veci, ako chcú, aby bolo dávané ďalej to, čo sa stalo veľkým pre nich osobne.
Muž, ktorý tam viedol rozhovor v televízii, bol baptista a Boh hovoril k jeho srdcu a uvidíme, aký výsledok z toho na záver príde. Semeno je siate a každý musí siate semeno vo viere prijať do dobrého srdca a Bohu zaň zo srdca ďakovať.
Ako ďalšie máme udalosti vo svete a bratia a sestry, vo všetkých veciach vôbec nemôžeme zájsť do podrobností. Obzvlášť aj to, čo sa týka dlho meškajúceho „svetového poriadku“, ktorý má byť konečne uskutočnený a to aj bude.
Obzvlášť aj to, čo sa deje s Izraelom. Z e-mailov, ktoré mi boli poslané, vidíme viac o tom, čo sa práve teraz deje s Izraelom a Vatikánom o Jeruzaleme, o Izraeli a Palestíne. Všetko možné sa deje.
Jeden e-mail hovorí: „Pápež odovzdáva palestínskemu prezidentovi Abbasovi «Anjela mieru»“ [medailu]. Všetko je pekné a dobré. Nikdy sme sa nemiešali do politiky. Nikdy sme sa nemiešali do náboženstva. Budeme sa držať zvestovania Slova. Každý smie veriť, čomu chce, a každý môže konať, čo chce, ale označiť za „anjela mieru“ prezidenta, ktorý len prednedávnom povedal: „Len ak Izrael viac nebude existovať, tak budeme mať mier,“ to už trochu presahuje hranicu.
Ďalší článok má nadpis: „Palestína zaručuje náboženskú slobodu kresťanom“. Áno. A kto to zariadil? A prečo nie sú zmienení aj židia? Náboženská sloboda pre kresťanov – židia nie sú zmienení.
Ďalšie tu máme… a to musíme skutočne povedať: Všetky tie dobré gestá pápeža. Tu prosí o valdéncov o odpustenie za to, čo im katolícka cirkev spôsobila. Valdénci pôsobili 200 – 300 rokov pred reformáciou, pred Husom, Kalvínom a všetkými ostatnými a boli prenasledovaní. Teraz sa však pápež za všetko ospravedlňuje, má jednoducho dobré srdce, to sa nedá inak povedať. Dokonca aj čo sa týka katarcov a Jána Husa, ospravedlnil sa za to, že bol upálený na hranici v Kostnici za smiechu účastníkov koncilu. Za úplne všetko sa ospravedlňuje. Ospravedlňuje sa aj letničným.
Tu dokonca stojí: „Vatikán podpisuje zmluvu so štátom Palestína“. Skutočne, bratia a sestry.
A tu ďalší nadpis: „Milosť jednoty a veľké pokušenie“ a potom vyhlásenie: „Viera v trojjediného Boha nás všetkých zjednocuje a všetky ostatné veci môžu byť prekonané.“
Veľmi dobre počúvame a mohli by sme čítať aj jednotlivé správy, ale neprišli sme, aby sme to všetko čítali. Cirkvi spoločne oslavujú Martina Luthera a potom je povedané, čo je povedané, a my na to hľadíme a vieme, že keď sa to všetko deje, keď je smrteľná rana uzdravená, keď sa všetky dcérske cirkvi vrátia do materského lona, tak je to predsa tu. Všetci to smieme vidieť a prežívať. Musí sa to tak stať, pretože je to časť biblického proroctva pre konečný čas.
Máme aj dobré správy: V roku 1933 brat Branham videl jazdiť auto bez šoféra. Pred niekoľkými rokmi sme videli všetky tie fotografie. Teraz v Kalifornii nie je už len jedno auto, ale už jazdia sem a tam a uprostred je stôl, na ktorom môžu hrať karty.
Tak, ako to brat Branham videl v roku 1933 a povedal. Tu vidíme tie autá na ulici. Tak, ako môžeme v lietadle jednoducho zadať, kam chceme letieť a akou rýchlosťou, tak to teraz môžu urobiť v aute.
Bratia a sestry, čas sa stal vážnym, veľmi sa priblížil a my smieme stále znova poukazovať na to, že predsa bolo povedané: „A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ [Lukáš 21:28]
Nový dôverník Európskej únie je v Jeruzaleme s poverením, aby bolo rozdelené mesto Jeruzalem hlavným mestom Palestíny a hlavným mestom židovstva. Rozdelená zem – krajina a mesto, ako to stojí u Joela 3:2: „Moju zem si rozdelili.“ Tu však je reč o meste.
A potom niečo mimoriadne, čo sa týka Židov a ich návratu domov. Ó, Boh požehnaj Svoj ľud Izrael! Boh však požehnaj aj všetky národy a jazyky a otvor im oči, aby poznali, že Boh skutočne použil jeden ľud, aby oznámil Svoj spásny plán, do ktorého boli zahrnuté všetky národy. Boh predsa použil prorokov, len aby ukázal, čo sa stane, ale už v Abrahámovi začlenil do toho všetky národy.
V 1. Mojžišovej 12:3 „…budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme.“
Nech všetky susedné krajiny poznajú, že Izrael bol Bohom postavený ku požehnaniu tak, ako to Pavol vyjadril obzvlášť v Rimanom 9. Vydanie zákona, uzatvorenie zmluvy, zasľúbenia – všetko dal On Svojmu zmluvnému izraelskému ľudu, ale v týchto zasľúbeniach sme začlenení my všetci a patríme k tomu.
Znepokojujúce je to, že podľa tohoto článku sa Irán a Rusko nanovo zjednocujú, uzatvorili spoločnú zmluvu a pripravujú, čo je potrebné, aby sa uskutočnilo to, čo stojí v 6. trúbe. Keď príde ten čas, tak to príde. Potom sa to stane, že tretina ľudstva viac nebude. A všetko je to pri rieke Eufrat. Napísal som si to, nádherná, 2 800 km dlhá rieka Eufrat. A hľa, tečie od Perzského zálivu, kde bol raj, až do Turecka. Tam sú poviazaní štyria anjeli súdu ku dňu a hodine. Vidíme, ako sa to všetko deje.
To však nie je našou hlavnou vecou, bratia a sestry, my sme tu, aby sme nanovo nechali Božie Slovo ku nám hovoriť.
V liste Efežanom 3 sme čítali skutočné uvedenie do spásnej rady nášho Boha a to sme vo viere prijali. Verš 3: „…že mi v zjavení oznámil tajomstvo ako som prv písal nakrátko…“
Jednoducho dôkladná znalosť, uvedenie až do všetkých podrobností celkovej spásnej rady nášho Boha.
V týchto dňoch ma oslovili v liste Rimanom kapitoly 8, 9, 10 a 11, ako Boh Pán použil Pavla na to, aby jednoducho všetko predložil, aby ani blázon nemohol zablúdiť, aby neostala žiadna otázka, ale aby všetci dostali uvedenie do spásnej rady nášho Boha.
Bratia a sestry, akí vďační môžeme byť za Starý zákon a Nový zákon, akí vďační za prorokov a apoštolov, ktorí predsa všetko spísali a zanechali nám, aby sme nemuseli ustarane nanovo premýšľať nad tým, aký je plán nášho Boha. Nie, tu máme plné uvedenie do spásneho plánu nášho Boha.
Prosím, čítajme jedno Slovo, jeden verš zo Starého zákona, aby sme raz prevždy porozumeli, čo sa deje v Novom zákone, aby sme vedeli, že Boh naplní každé zasľúbenie, ktoré dáva. Jozua 23:14:
„A hľa, ja odchádzam dnes cestou celej zeme, a tedy znajte celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že nepadlo ani jediné Slovo, aby sa nebolo splnilo, zo všetkých tých dobrých Slov, ktoré hovoril Pán, váš Bôh, o vás, všetky sa vám naplnili, nepadlo z toho ani jediné Slovo.“
To je pramocné. To je pramocné. Všetky Božie zasľúbenia sú áno a amen [2. Korinťanom 1:20]. Preto smieme zo srdca veriť tomu, čo nám Boh zasľúbil. To hlavné zasľúbenie: „…odídem a prihotovím vám miesto, prídem zase a poberiem si vás k Sebe, aby ste tam, kde som Ja, aj vy boli.“ [Ján 14:3] Návrat nášho Pána ostáva hlavnou témou. Príprava, vyvolanie von, žeby sme boli skutočne pripravení na slávny deň návratu Ježiša Krista nášho Pána.
Ako všetci vieme, v Novom zákone v 2. Korinťanom 1:18 nám Boží muž položil na srdce a písomne zanechal, čo máme v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Tieto Slová môžeme vlastne čítať vždy:
„Ale verný je Bôh, že naše slovo, vám hovorené, nebolo áno a nie.“
Vidíte to? Slovo kázal Pavol, ale bolo to Božie Slovo a ono nebolo áno a nie, nemohlo byť tak i onak, ale bolo založené na Božích zasľúbenia, a preto „áno a amen“. Vo verši 19 stojí:
„Lebo Syn Boží, Ježiš Kristus, ktorý bol skrze nás medzi vami kázaný, skrze mňa a Silvána a Timotea, nebol áno a nie, ale bolo áno a v Ňom.“
V Ňom sa „Áno“ udialo! Prijatie – Boh nás prijal, z milosti nám vrátil synovstvo. A potom – aj keď sú moje okuliare zarosené – tu stojí vo verši 20:
„Lebo všetky zasľúbenia Božie, koľko ich je, sú v Ňom áno, a preto aj skrze Neho amen, Bohu na slávu skrze nás. Avšak ten, kto nás spolu s vami upevňuje v Krista a nás pomazal, je Bôh, ktorý si nás i zapečatil a dal závdavok Ducha do našich sŕdc.“
O to sa jedná. Žeby sme boli nájdení skutočne v Božom Slove, v zasľúbeniach a v Božej vôli a aby Boh na nás mohol položiť Svoju pečať. Ako sme už opakovane povedali: Boh nemôže zapečatiť žiadny blud, Boh nemôže zapečatiť žiadne kompromisy, Boh môže zapečatiť len to, čo On sám do nás vložil. Boh je pravdivý a Božie Slovo je pravdivé a všetky Božie zasľúbenia sú áno a amen a my ich všetky smieme skutočne vo viere a bez najmenšieho odporu prijať a uchopiť.
Prejdime najprv ku Galatským 3, aby sme ešte raz pozdvihli, ako bol Pavol vedený Svätým Duchom – a my sme dnes vedení do toho istého Slova, do toho istého zjavenia. Galatským 3:7-8 [nem. preklad]:
„A tedy vedzte, že veriaci sú synmi Abrahámovými. Pretože však Písmo predvidelo, že Bôh vierou ospravedlňuje pohanov, predzvestovalo Abrahámovi spásne zasľúbenie…”
Nielen nejaké zasľúbenie, ale zasľúbenie, ktoré bolo spojené s Božou spásou – preto je Božia zvesť zvesťou spásy a toto je deň spásy a Boh nám chce v deň spásy pomôcť. Ako tu stojí napísané:
„…predzvestovalo Abrahámovi spásne zasľúbenie: Požehnané budú v tebe všetky národy.”
Jednoducho tak, ako sme už povedali: Všetky národy by mali Bohu ďakovať, že existoval Abrahám, že existoval Izák, že existoval Jákob! Že Boh mohol dopredu oznámiť a nechať napísať spásne dejiny.
Čítajme ďalej v Galatským 3:14 – tu máme ešte raz potvrdenie:
„…aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.”
Jednoducho nádherné, ako Boh všetko usporiadal – najprv zasľúbenia v Slove a potom to, čo zasľúbil, vypôsobil skrze Svätého Ducha v krvou vykúpenom zástupe, že to nie je len zasľúbenie, ale mohlo sa to stať Božou realitou.
To isté nachádzame aj potvrdené v Galatským 3:19: „Tak čo tedy Zákon? Bol pridaný pre prestúpenia, dokiaľ by neprišlo semä…“
Semeno bolo zasľúbené od 1. Mojžišovej 3:15. Semenom je Kristus a Kristus je Slovo a Slovo je semeno. My sme nášho milovaného Pána prijali a sami sa z milosti stali semenom, pretože tak to stojí napísané v Galatským 4:28:
„Ale my, bratia, sme ako Izák, deťmi zasľúbenia.“
A priamo potom je povedané: „Lež ako vtedy ten narodený podľa tela prenasledoval toho, ktorý bol podľa Ducha, tak i teraz.“
Tu je vlastne to kľúčové slovo – skutočne kľúčové slovo. Abrahám mal aj Izmaela, ale ten sa nenarodil na základe zasľúbenia. Ani tých 6 synov, ktorých mal Abrahám s Ketúrou, sa nenarodilo na základe zasľúbenia, ale podľa tela. „Čo sa narodilo z tela, je telo, a [len] čo sa narodilo z Ducha, je Duch.“ [Ján 3:6] Preto náš Pán povedal: „Musíte sa narodiť znova.“ [Ján 3:7] A aj s tým sa musíme vrátiť na tvoj a môj začiatok. Ako bol On Synom Božím zjaveným v tele – Slovom bol, semenom bol a potom prišiel na Máriu Svätý Duch a zaznelo: „…preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.“ [Lukáš 1:35]
Na základe Matúša 13 sú Božie deti Božím semenom. Sme Božie semeno a vo viere sme Božie Slovo prijali a uchopili a prichádza na nás Svätý Duch, aby v nás vzišiel nový Boží život. Všetko tak bolo Bohom usporiadané.
Vráťme sa k listu Rimanom. Tu Boží muž povedal pramocné veci obzvlášť už v kapitole 9. Viete, čo stojí v kapitole 8 – v jednej z najmocnejších kapitol celej Biblie. Už vo verši 1:
„A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi…“
Žalobník bratov musí odísť, musí byť odmietnutý, nemá žiadne právo, dlžný úpis je roztrhaný, naša vina je odpustená skrze krv Baránka na kríži Golgoty.
„A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha.“
A potom máme vzácne Slovo v liste Rimanom 8:28:
„A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia.“
Jednoducho pramocné. Vôbec nám nepomôže vyčítať to, čo nebolo tak, ako by sme to radi mali, alebo ako by to Boh rád videl. Boh skutočne tvoj a môj život začlenil do Svojho spásneho plánu, a keď sa naplnil čas, tak sme Ho počuli, prišli sme k Nemu a z milosti sme prijali nový život.
V kapitole 9 zjavuje Pavol svoju bolesť.
Bratia a sestry, som ďaleko vzdialený od toho, aby som sa porovnával s Pavlom. Na zemi nie je človek, ktorý by sa s ním mohol porovnávať, ale tu Boží muž hovorí vo verši 9:
„Pravdu hovorím v Kristu, neluhám, pri čom mi svedčí aj moje svedomie v Svätom Duchu, že mám veliký zármutok a neprestajnú bolesť vo svojom srdci.“
Všetci môžete čítať ďalej. Boží muž z kmeňa Benjamínovho, patriaci k izraelskému národu, pociťuje túto pramocnú bolesť, pretože Židia vtedy Božiu spásu neprijali, nášho Pána nepoznali a Pavol pri tom cítil veľkú bolesť.
Niekedy myslím na to, že keď náš milý Pán chodil po zemi, tak Pavol sedel pri nohách Gamaliela. Často som myslel na to, ako mohol Pavol sám seba súdiť a povedať: „Pane, prečo som nemohol mať vtedy na všetkom účasť spolu s Petrom, Jakubom a Jánom?“ A potom píše: „Naposledy od všetkých sťa nedochôdčaťu sa ukázal i mne.“ [1. Korinťanom 15:8]
To nám ukazuje, že Pán nielen vtedy na začiatku, ale aj po Svojom odchode do nebies ustanovil do Cirkvi apoštolov, prorokov, pastierov a učiteľov, vyslovil povolania a posielal Božích mužov. A každý Boží muž bude pociťovať bolesť. Nie je žiadny Boží muž, ktorý jednoducho káže a potom ide domov. Verte mi to, mám v duši bolesť. Chcel by som, aby nikto z tých, ktorí teraz počujú Božie Slovo, viac nevpadol do žiadneho bludu.
Predstavte si, dnes som mal tri telefonáty a v nich boli spomenuté tieto tri biblické miesta. Jeden brat sa odvoláva na Izaiáša 42:1 a tvrdí, že sa toto miesto Písma teraz skrze neho napĺňa, a bratia sú veľmi rozrušení, ako by to malo ísť ďalej.
Ja som im hneď povedal: „Povedzte tomu človeku, aby šiel okamžite tam, odkiaľ prišiel.“
Tu v Izaiášovi 42:1–4 sa predsa píše o našom milovanom Pánovi:
„Hľa, Môj Služobník, ktorého podopriem, Môj vyvolený, v ktorom má záľubu moja duša! Dám Svojho Ducha na Neho, vynášať bude národom súd.“
A potom je napísané, čo presne sa stane. V Matúšovi 12:15 to je potom presne opísané. A potom príde nejaký na duchu porušený muž, ktorý tvrdí: „To je Slovo, ktoré je písané o mne.“ Musíme skutočne povedať: Ľudia majú porušenú myseľ!
Predstavte si, aj tu, v Izaiášovi 46 verš 10 a 11: „…ktorý zavolám dravého orla od východu, z ďalekej zeme muža svojej rady.“
Tento brat a iní vzťahujú toto miesto na seba a tvrdia: „Ja som tento muž. Ja som tento muž.“ Jednoducho neuveriteľné, aké bludy ľudia prinášajú. A kedy sa to deje? Keď sú sami sebou uchopení.
Preto, bratia a sestry, buďme vďační! Budem musieť stále znova hovoriť: Boh nie je nikdy v blude, Boh je vždy pravdivý a Božie Slovo je večná pravda. Tak, ako povedal Peter: „Slovo Pánovo zostáva na veky. A to je to Slovo, ktoré sa vám zvestovalo.“ [1. Petra 1:25]
Preto späť k Božiemu Slovu, späť k biblickému poučeniu. Pavol písal v Rimanom 16:17 o bratoch, ktorí vystúpia a spôsobia rozdelenia. Takí bratia musia byť okamžite vyvrhnutí, oni viac nemajú vôbec žiadne miesto. S nimi sa nedá hovoriť, pretože sú zvedení. So žiadnym zvedeným nemôžeme vôbec hovoriť. Aj takýmto bratom v telefóne skutočne hovorím: „Po telefóne nevediem žiadne súkromné rozhovory.“ Všetko, čo sa má zvestovať, je zvestované verejne. Celý svet má počuť, čo je povedané. Preto zdôrazňujeme, že ostávame v Slove a Božej vôli. Len Slovo je semeno a len viera ukotvená v Božom Slove je víťazstvom, ktoré premohlo svet. Len v Slove môžeme byť posvätení a prežiť dokonanie [Ján 17:17, Efežanom 5:26].
Prejdime k Rimanom 9. Jednoducho pramocné, ako Pavol vyložil spásny plán s Izraelom a Cirkvou. Ako sme už zdôraznili, v kapitole 9 vyjadruje svoju bolesť vo verši 4: „…ktorí sú Izraeliti, ktorých je synovstvo i sláva i zmluvy i zákonodarstvo i svätoslužba i zasľúbenia…“
Toto je ten bod! Zasľúbenia musia byť prijaté! Musia byť uchopené! Musia byť verené! A bratia a sestry, potom čítame v kapitole 11, a to mi dovoľte zdôrazniť už teraz: Izrael – vyvolený národ! A Boh potom z vyvoleného národa ešte vyvolal svojich vyvolených, pretože ako celok neprijali a neuchopili to, čo im Boh daroval. Tak Boh z vyvoleného národa vyvolal tých, ktorí prijali a verili tomu, čo Boh zasľúbil a oni cieľ dosiahli.
Jednoducho nádherné. Aj Cirkvi dal Boh Slovo, bohoslužbu a pokyny, ako má všetko prebiehať. Teraz sa jedná o to, aby sme to osobne prežili.
Ešte z Rimanom 9 od verša 6: „Tým však nechcem povedať, že by bolo Božie Slovo zasľúbenia zmarené. Lebo nie všetci, ktorí sú pôvodom z Izraela, sú Izraelom…“
Takže Božie zasľúbené Slovo nebolo zmarené, Božie zasľúbené Slovo obstálo, ale naplnenie našlo len v tých, ktorí poznali deň spásy a prijali to, čo im Boh daroval. Rovnako je to dnes.
Aj my by sme mohli povedať, ako oni vtedy: „Máme Mojžiša a prorokov…“ Všetci učení Písma sa posadili na učiteľskú stolicu Mojžiša a ľud zdržali od viery a od toho, aby sa pevne držali toho, čo Boh zasľúbil.
Čo máme dnes? Dnes máme učených Písma, ktorí sa posadili na tróne a hovoria o Božom prorokovi a o tom, čo povedal. Mám 246 výrokov, ktoré majú byť prejednané. Vy milí, čo sa vlastne stalo? Kto týchto ľudí poveril?! Kto ich postavil na učiteľskú stolicu? Kedy dostali od Boha povolanie?! Nikto mi nemusí objasňovať to, čo brat Branham povedal. Nie! Je to jasné! Spočíva na nás Boží Duch, aby všetko, čo bolo skrze Svätého Ducha povedané, bolo tebe a mne zjavené skrze toho istého Ducha Svätého. Nepotrebujem nikoho, kto príde, aby mi rozprával o siedmich hromoch, o treťom ťahu, o stanovom videní a pod. Nie. Služba brata Branhama sa konala tak ako služba Mojžiša.
A čo učinil Jozua? Božie Slovo, ktoré bolo dané Mojžišovi, dal do truhly zmluvy, vydal sa k Jordánu a potom s truhlou zmluvy, so zjaveným Slovom pre ten čas, prešli Jordán. Zasľúbenie znelo: „Každé miesto, na ktoré šľapí vaša noha, dal som vám…“ [Jozua 1:3], pretože Boh predsa dal zasľúbenie. Ak Boh priviedol Mojžiša na horu Nebo, a povedal mu: „Toto je tá zem … ale ta neprejdeš…“ [5. Mojžišova 34:4], tak je to predsa Božie rozhodnutie a my na to hovoríme Amen. Potom prišlo pokračovanie a zem bola dobytá a nakoniec mohlo byť povedané „…nepadlo ani jediné Slovo, aby sa nebolo splnilo“ [Jozua 23:14]
Takže nie špekulácie, ale viera, že Boh bdie nad Svojím Slovom a že sme skutočne deti zasľúbenia, že sme prijali a uchopili Slovo zasľúbenia, dostali ho zjavené, sme v Božom kráľovstve a máme účasť na tom, čo Pán práve teraz koná. Aj tí, ktorí píšu knihy a hovoria, že sa prorok musí vrátiť. Dokonca aj tá najnovšia správa, že Jozef Branham je prorok a že svojho otca Williama Branhama prebudí z mŕtvych atď… Prestaňte! Prestaňte! My čakáme na Pána! Na návrat Pána. Nie že sa vráti nejaký prorok. Mojžiš sa tiež nemusí vrátiť. Ani Ján Krstiteľ sa nemusel vrátiť. Prečo?
A potom sme skutočne pri veci – či sa vám to páči alebo nie, ale, prosím, nemajte vnútorný odpor – stále znova musí byť povedané: Tak iste ako bolo bratovi Branhamovi povedané: „Tak ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Potom Boží muž ešte dodáva: „Nie žeby som bol ja predchodcom, ale zvesť bude predchodcom.“ Pýtam sa sám seba: Prečo títo falošní bratia nenachádzajú to, čo prorok skutočne povedal? My nachádzame to, čo bolo prorokovi skutočne povedané z nadprirodzeného svetla, a tomu veríme z celého srdca.
Povedzme aj to s radostným srdcom: V uplynulých 50 rokoch bola zvesť nesená do celého sveta. Kto môže ignorovať skutočnosť a povedať, že to nesúhlasí, keď po odchode brata Branhama dosiahlo Slovo všetky národy a jazyky? Tak, ako mu to bolo povedané, tak sa to i stalo.
Teraz prežívame, že sú k tomu pridané aj tie najmenšie národy a tie najmenšie ostrovy, ako zmienil brat Helmut Miskys. Oba portugalsky hovoriace ostrovy – tam starosta pozýva a hovorí: „Ja sa postarám o všetky náklady. Tento muž musí prísť a musí nám zvestovať Božie Slovo.“ To si raz predstavte! Boh otvára dvere a srdcia a dáva milosť, aby bolo Jeho sväté Slovo zvestované a nesené až do končín zeme.
Takže: V Neveste Baránka nesmie byť žiadny vlastný výklad, len Božie sväté Slovo spojené so zasľúbeniami, ktoré nám Boh vo Svojom Slove daroval.
Boh dal už v prorokovi Ámosovi zasľúbenie, že pošle na zem hlad a že ľudia prídu z východu a západu, aby počuli Slovo. A ten istý Boh a Pán prikázal bratovi Branhamovi uskladniť pokrm. Áno. Ten istý Boh sa nad nami zľutoval a dal nám poverenie pokrm rozdávať. Bratia a sestry, to nielen hovorím, to hovorím pred všemohúcim Bohom. Pán nám daroval priamu účasť na tom, čo sa práve teraz na zemi deje na základe Božích zasľúbení. Skutočné vyvolanie von zo všetkých denominácií. Povedzte mi: Kto zo všetkých tých ľudí, ktorí kážu Williama Branhama, káže celú spásnu radu Božiu? Kto informuje v tomto čase podľa Božieho Slova? Kto káže: „Vyjdite von!“? Oni sami sú v zmätku. Ako môže niekto, kto je sám v zmätku, v babylonskom zajatí, iným kázať, že majú vyjsť zo zajatia? Najprv musíme vyjsť my sami, aby sme mohli iným zvestovať: „Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa…“ [2. Korinťanom 6:17]
Tak sa to z milosti stalo v našom čase.
Čítajme ešte verše 7 – 9 z Rimanom 9:
„…ani preto, že sú semä Abrahámovo, nie sú všetci deťmi, ale: V Izákovi sa ti bude volať semä, to jest, nie deti tela sú deťmi Božími, ale deti zasľúbenia počítajú sa za semä. Lebo Slovo zasľúbenia je toto…“
Stále znova zasľúbenie! „Lebo Slovo zasľúbenia je toto: O tomto čase prídem…“ A to skutočne stojí napísané trikrát. Raz v 1. Mojžišovej 17, dvakrát v 1. Mojžišovej 18: „O tomto čase prídem a Sára bude mať syna.“ Tak to bolo zasľúbené a tak sa to stalo.
Bratia a sestry, prosím, chceme to raz prevždy vo viere prijať a uchopiť, že nepatríme len všeobecne k Cirkvi Pánovej, ale k zástupu premožiteľov! V Zjavení 2 a 3 sedemkrát stojí: „…kto premôže…“ Je tam reč o mikulášencoch a Balámovi a o tom, čo on povedal. Ak čítame listy, tak sme informovaní o tom, čo Boží Duch vytýkal, a pravá Cirkev ostala stáť na Slove, spasená skrze krv Baránka, ospravedlnená skrze vieru v dokonalé dielo spásy a posvätená v Božom Slove. „Posväť ich v Svojej pravde! Tvoje Slovo je pravda.“ [Ján 17:17]
Takže teraz sa jedná o zasľúbenie návratu Ježiša Krista. Jedná sa o zasľúbenie: „Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety!“ [Matúš 25:6] Jedná sa o to, ako sme v poslednom čase čítali z listu Židom 4:1: „Bojme sa tedy, aby snáď nejako, keď sa ešte ponecháva zasľúbenie vojsť do Jeho odpočinku, nezdal sa niekto z vás, že zaostal.“
Jedná sa jednoducho o to, aby sme niesli vnútornú bolesť za to, žeby Boh prišiel ku Svojmu právu v Cirkvi. Aby nikto neprednášal vlastné výklady vo vlastnej múdrosti, ale aby všetci ostali v Slove zasľúbenia a dostali Ducha zasľúbenia.
Povedzme to ešte raz: Abrahám mal mnohých synov, ale len jedného, ktorý sa narodil na základe zasľúbenia. „Ale my, bratia, sme ako Izák, deťmi zasľúbenia…“ [Galatským 4:28]
Deti zasľúbenia. Zdôraznime to z celého srdca v prítomnosti všemohúceho Boha: Všemohúci Boh bdel nad Svojím Slovom. Naplnil zasľúbenie: „…pošlem proroka Eliáša, prv ako príde deň Pánov, veľký a strašný.“ [Malachiáš 4:5] Boh bdie nad Svojím Slovom a zasľúbenie nemohlo zostať nenaplnené, muselo sa naplniť, pretože Boh bdie nad Svojím Slovom a aj my budeme môcť povedať: „…že nepadlo ani jediné Slovo, aby sa nebolo splnilo…“
Tu je však tá vec: Kto verí, že zasľúbenie sa naplnilo? Kto verí našej zvesti? Komu je zjavené rameno Pánovo? My nesúdime, všetci majú právo veriť, čomu chcú… Pozrite sa však na letničné a charizmatické hnutie… čo sú platné tie milióny, ktoré prechádzajú pomimo toho, čo Boh pre tento čas zasľúbil?
A teraz to príde: Ty a ja sme to smeli spoznať, Boh neprešiel pomimo nás a my sme neprešli pomimo Boha, ale Boh nám daroval milosť poznať naplnenie zasľúbení a vo viere ich prijať a vidieť: Tak, ako vzal Eliáš 12 kameňov a znovu vybudoval Pánov oltár, položil naň obeť a Pán dal potvrdenie tak, ako sa Boží muž modlil: „…nech sa dnes pozná, že si Ty Bôh Izraelovi, a ja že som Tvoj služobník…“ [1. Kráľovská 18:36] Nebolo to tak s bratom Branhamom? Nebolo to tak 7. 5. 1946, keď zostúpil anjel Pánov k bratovi Branhamovi? Čítam to rád stále znova: Nadprirodzené svetlo zostúpilo k bratovi Branhamovi a anjel povedal: „Neboj sa!“ – to boli prvé slová. „Neboj sa! Bol som k tebe poslaný z Božej prítomnosti, aby som ti dal poverenie. Tak, ako boli dané dve znamenia Mojžišovi, tak budú dané aj tebe dve znamenia.“ A tie mu boli dané.
Bratia a sestry, viete, aká zodpovednosť je spojená s tým, keď sme to všetko osobne prežili? Viete, aká bolesť týkajúca sa Božieho ľudu v človeku povstáva, ak ľudia prechádzajú pomimo naplnenia zasľúbenia? Práve podľa toho však vidíme: Deti zasľúbenia veria Slovu zasľúbenia, dostávajú Ducha zasľúbenia a budú vedení do každej pravdy. Potom poznávame, prečo brat Branham povedal: „V poslednom časovom období Cirkvi prejde časové obdobie Cirkvi do obdobia Nevesty. Poznamenali sme niekde, ako často brat Branham spomenul slovo „nevesta“. Možno si to prinesiem zajtra. Je to jednoducho pramocné.
„Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety!“ [Matúš 25]
Priateľ Ženícha povstal, priniesol Božiu zvesť a táto zvesť dosahuje celú nevestu na celej zemi.
„Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety!“ [Matúš 25]
Niekedy povieme aj to… a to je jedna z hlavných otázok: „Aký je rozdiel medzi múdrymi a bláznivými pannami?“ To s Božou pomocou tiež ešte niekedy povieme – rozdiel medzi múdrymi a bláznivými pannami.
V každom prípade sa Boh postaral o to, aby všetci, ktorí poznali zasľúbenie a nehovoria: „Prorok sa musí vrátiť…“ Buďte úprimní, nie je to bláznivé? Nie je to bláznivé? Ak niekde niekto hovorí, že sa prorok musí vrátiť? To je bláznivé. Čo je múdre? Protiklad bláznivého. Ak vezmeme všetky tieto veci, ktoré sú skutočne bláznivé a ktorým blázniví veria, tak potom, bratia a sestry, budeme jasať, budeme sa radovať a z celej duše a z celého srdca Bohu ďakovať, že nepatríme k bláznivým, ale k múdrym, ktoré zo srdca veria, ako a čo Písmo hovorí!
Jemu, všemohúcemu Bohu buď vzdaná česť na všetky veky. Haleluja. Amen. Povstaňme. Možno ešte zaspievame Taký, aký som. Možno budú spievať aj dve sestry. Máme ešte trochu času. Sme v Božej prítomnosti a zavoláme všetkých, ktorí by chceli svoje životy posvätiť Pánovi, a obzvlášť tých, ktorí prichádzajú po prvýkrát.
Dovoľte mi povedať, bratia, sestry a priatelia: Sme tu, aby sme vám slúžili, aby sme sa s vami a za vás modlili, sme tu v mene Pánovom, nielen aby sme zvestovali Slovo, ale aby bolo Slovo potvrdené, aby skutočne všetci, ktorí Slovo teraz počujú a veria, boli požehnaní, zachránení a uzdravení.
Aby som nezabudol, máme mimoriadne modlitebné prianie. Náš brat Peinelt (mnohí ho poznajú z minulosti) sa pripravuje na odchod domov. Zavolal mi a povedal: „Spomínam si na čas v Krefelde.“ Už 17 rokov sám nemôže chodiť, je ochrnutý a musí byť zaopatrovaný a my by sme chceli vidieť, ako to Boh povedie. Som pripravený kamkoľvek ísť, ak by Boh dal i ten najmenší pokyn. Ale toto modlitebné prianie i všetky ostatné však dnes prinesieme Pánovi. Všetci, ktorých núdze nie a nie skončiť – všetko dnes prinesieme Pánovi. Nikto nemusí ísť z tohoto zhromaždenia taký, aký prišiel.
Prosím, nechajte Slovo padnúť hlboko, hlboko do srdca. Tak iste, ako sme my deťmi zasľúbenia a patria nám všetky Božie zasľúbenia a boli nám darované „…ako by nám [Boh] s Ním potom i všetkého nedaroval!?“ [Rimanom 8:32] Skrze dokonané dielo spásy nám bolo všetko darované. Ktorých zachránil, tých aj ospravedlnil, ale tak to musí začať: Záchrana musí byť prijatá a uchopená. Všetci musíme vojsť skrze úzku bránu a vykročiť na úzku cestu, aby sme prišli k Pánovi.
Vypočujme si pieseň a uvidíme, ako Boží Duch povedie ďalej.
[pieseň]
Amen. Už skoro, už skoro tam jasajúc vojdeme. Jednoducho pekné, že smieme veriť zasľúbeniu.
Skloňme hlavy, naše srdcia bijú pre Pána, Jeho Slovo nás oslovilo, vo viere ho prijímame. Veríme, že Božie zasľúbenia pevne stoja a naveky sa nepohnú – Ježiš krvou spečatil, čo v Slove zasľúbil [slová piesne].
Čo povedal Peter v prvom kázaní v deň Letníc pod vedením Svätého Ducha?
„Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha. Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Bôh.“ [Sk. 2:38]
On ešte volá, ešte smieme prichádzať a plne a cele mu posvätiť náš život.
Boh požehnaj mimoriadnym spôsobom našich bratov a všetkých, ktorí prekladajú, aby mohli všetci tu i po celom svete počuť. Ešte je čas milosti, ešte Pán volá: „Poďte ku Mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a Ja vám dám odpočinutie.“ [Matúš 11:28]
Čas milosti sa blíži k záveru, zasľúbený návrat je predo dverami a zvesť dosahuje končiny sveta. Nech Boh Pán aj dnes požehná v Austrálii, na Novom Zélande, na východe, západe, severe a juhu a vyvolá tých posledných. A obzvlášť na africkom svetadiele, kde prichádzajú tisíce a tisíce, aby počuli prenosy.
Milovaný Pane, prosíme Ťa za naše mesto, prosíme za našu krajinu, prosíme za Európu! Koľkí sú tu, ktorí ešte musia byť zavolaní! Prinášame ti všetko, ó, Bože a stojíme Ti k dispozícii. Ty si až doteraz daroval milosť a Ty ju i naďalej daruješ.
Spievajme chórus Taký, aký som, a ak chcú niektorí prísť dopredu, tak nech počas spevu prídu.
Taký aký som, tak to musí byť, nie moja sila, len Ty sám.
Tvoja krv ma obmýva od hriecha do čista,
Ó, Boží Baránok, idem, idem…
Posuňte sa trochu dopredu, aby mohol prísť aj zvyšok. Ó, chválený a velebený buď Pán, všemohúci Boh. Ešte je čas milosti, posledné volanie zaznieva.
Vidíte, akú veľkú bolesť niesol Pavol, pretože mnohí z izraelského ľudu nepoznali deň milostivého navštívenia a musel im povedať: „Vám bolo dané zákonodarstvo, s vami bola predsa uzatvorená zmluva. Prečo? Prečo? Prečo neprichádzate?“?
To isté sa predsa deje aj dnes. Ó, bratia a sestry, to isté sa všade deje i dnes. Všade sú náboženské programy, všade je hudba, všade je charizmatika, ale všetci kráčajú ďalej po vlastných cestách.
Prosím, pozrite sa sem. Vy neprichádzate k nejakému človeku. My sme len zvestovatelia Slova. On je Slovo, On je ten, v koho veríme. Preto stojí napísané: „Uver v Pána Ježiša Krista…“ [Skutky 16:31] Musí sa to stať, áno, stane sa to aj dnes v tomto zhromaždení.
Ak Pán volá, tak je pripravený aj prijať a každému povedať: „Dnes smieš zložiť bremeno. Dnes prichádzaš ku Mne. Ja som bol za teba ukrižovaný. Ja som tvoju vinu, tvoje prestúpenia, všetko som vzal na seba. Preto som prišiel v tele, aby som cítil a vedel, čo môže všetkých ľudí postihnúť.“ Prijmite to dnes skutočne vo viere. Nevieme, koľko času ešte máme. Ostaňme triezvi. Aj vy mladiství, ostaňte všetci triezvi a rozumní. Vo vašej práci, v povolaní, úplne triezvi, oboma nohami na zemi, v srdci spojení s Bohom, veriaci každému zasľúbeniu, ktoré nám z milosti daroval. Verte dnes: „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, budú biele ako sneh; keby boli červené ako červec, dvakrát farbený, budú ako vlna.“ [Izaiáš 1:18] Tak to stojí napísané v prorokovi Izaiášovi, a tak sa to stalo.
Rúcha, ktoré budeme mať oblečené, sú snehovo biele, nie sú len biele, majú jasnú žiaru. Na tej snehobielej farbe je ešte jasná žiara, aby bola tá beloba ešte výraznejšia. Videl som to. Videl som to.
Bratia a sestry, prosím, je to skutočne deň, ktorý Pán učinil. Veríte všetci Božím zasľúbeniam? Aj zasľúbeniu, že On pošle proroka? Amen. Zasľúbeniu, že sa On vráti? Amen. Aj zasľúbeniu, že tí, ktorí sú pripravení, vojdú na svadobnú hostinu? Až potom sa dvere zavrú.
Dnes by som chcel zavolať dvoch bratov, aby sa s nami modlili: Brat Müller a brat Forestieri, príďte a modlite sa. Príď aj ty, brat Arben, a prekladaj. Sme zhromaždení medzinárodne. Brat Gilbert môže tiež prísť, aby sa s nami jednoducho modlil a Pánu dôveroval, že všetko dobre vykoná.
[modlitby bratov]
Verný Bože, z plného presvedčenia a v plnej viere Ti prinášame všetkých, ktorí tu teraz sú, či už prišli dopredu alebo sú v zhromaždení. My všetci prichádzame k Tebe a ďakujeme Ti za vykúpenie, ďakujeme Ti za krv Novej zmluvy, ďakujeme Ti za odpustenie našich hriechov, ďakujeme Ti za zmierenie, ďakujeme Ti za večný život, ďakujeme Ti za Tvoje Slovo a za Tvoju milosť.
Milovaný Pane, aká je to milosť, že Tvoje Slovo sa nevracia späť prázdne, ale vyvoláva von, aby všetci, ktorí počujú Tvoj hlas, prišli k Tebe. Prijmi ich, odpusti všetkým, buď milostivý, žeby absolútne všetci, ktorí prišli, odišli s vierou a istotou, že si im odpustil, že toto je deň, ktorý si Ty pre nich určil a ktorý si Ty z milosti učinil.
Požehnaj všetkých, ktorí sú teraz s nami spojení cez internet a ktorí svoje životy taktiež posväcujú Tebe. Milovaný Pane, maj vďaku za to, že Tvoje Slovo dosahuje končiny zeme a že všetci sú nielen cez internet na kázanie napojení, ale spojení priamo s Tebou, Bohom a so všetkými zasľúbeniami, ktoré si dal. Spoločne po celom svete Ti smieme ďakovať za Tvoju milosť. Ďakujeme Ti, že si prijal všetkých bratov a sestry, ktorí prišli dopredu. Povedzte všetci Amen! Spievajme Toto je deň.
|: Toto je deň, toto je deň, ktorý učinil Pán :|
Buďme radostní a vďační, nechajme Slovo a Ducha vojsť dnu.
Toto je deň, toto je deň, ktorý učinil Pán.
Na to všetci hovoríme Amen. Amen. My všetci sme ďakovali spolu s vami. Drahá sestra, aj s tebou. Pán ti požehnaj. Nech On požehná všetkých. Prijmite a uchopte to vo viere.
Ešte niečo. Ak niekto z vás ešte potrebuje osobnú modlitbu. Všetci, ktorí hovoria francúzsky, idú k francúzsky hovoriacim bratom. Všetci nemecky hovoriaci… každý v rôznych jazykoch… Sú tu bratia, ktorí stoja k dispozícii, a ak sú v našom strede chorí, ktorí by chceli byť pomazaní olejom, ostaňte a príďte dopredu. Ešte žijeme v čase Biblie a každé Božie Slovo je áno a amen.
[modlitba brata Schmidta]
Prosím, choďte domov so Slovom: „…všetkým, ktorí Ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v Jeho meno…“ [Ján 1:12]
A ďalším: „Poďte ku Mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a Ja vám dám odpočinutie. “ [Matúš 11:28]
Pán to učinil, On to zasľúbil a my zasľúbeniu veríme. Stalo sa to pre vás dnes veľkým?
Jednoducho veľmi dobré. Náš Boh je verný. Náš Boh je verný. Kto navrhne chórus?
Ruka ktorá ma našla, krv, ktorá ma vykúpila.
milosť, ktorá ma učinila opäť slobodným.
Chvála a česť buď Tvojej moci lásky!
1 Valdénstvo bolo stredoveké náboženské hnutie smerujúce k reforme kresťanského života založené Pierrom Valdesom (1140 – 1206). Získal ich jeho strhujúci príklad – pôvodne bohatý lyonský obchodník sa vzdal svojho bohatstva a sveta, aby kázal o chudobe a ctnostnom živote podľa vzoru Krista a prvých apoštolov. Dal si preložiť časti Písma svätého a na ich základe začal so svojimi prívržencami misijnú činnosť.2 Albigénstvo (katarstvo) bolo prvé veľké stredoveké kacírske hnutie na Západe od rokov 1143 – 1144. S vyhlásením, že každý, kto sa pokúša vytvoriť si osobný názor na Boha, musí byť bez zľutovania upálený, rozhodol pápež Inocent III. v roku 1208 o križiackej výprave proti albigéncom na juhu Francúzska.