Prepis kázania 3. 5. 2015 - Krefeld
/ Ewald Frank
Lingua slovacco
Watch Video - Krefeld - May 03, 2015 10:00
3. 5. 2015 10:00, Krefeld
„Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré Ja konám v mene Svojho Otca, tie svedčia o Mne; ale vy neveríte, pretože nie ste z Mojich oviec, ako som vám už povedal. Moje ovce čujú Môj hlas, a Ja ich znám, a nasledujú ma, a Ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z Mojej ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky Môjho Otca. Ja a Otec sme jedno.“ [Ján 10:25–30]
„Ja v nich a Ty vo Mne, aby boli dokonalí v jedno, aby svet vedel, že si ma Ty poslal, a že si ich miloval ako si Mňa miloval.“ [Ján 17:23]
Už sme všetkých srdečne privítali a všetci, ktorí tu včera večer boli, zistili, že Boh poslednú misijnú cestu výnimočne požehnal. Obaja bratia, ktorí ma od prvej po poslednú hodinu sprevádzali v Dubaji a Pakistane, sedia tu vpredu v prvej rade. Postavte sa ešte raz a otočte sa k publiku. Boh aj našich bratov mimoriadnym spôsobom požehnal, postavil ku požehnaniu a za to sme veľmi, veľmi vďační.
Pre mňa je jednoducho dôležité, aby vo všetkých jazykoch a národoch boli bratia, ktorí zjavené sväté Božie Slovo nesú ďalej. Ja prichádzam a odchádzam, ale bratia tam ostávajú a nesú večne platné evanjelium ďalej – vo svojich mestách a vo svojich krajinách. To nás privádza hneď k Matúšovi 24 – jeden rozdáva a ostatní taktiež rozdávajú ďalej to, čo nám Pán pre tento čas z milosti daroval. Ešte sa k tomu neskôr vrátime.
Dnes je pre nás aj z iného dôvodu mimoriadny deň. Máme dnes v našom strede dvoch bratov – brata Heinza Matthiasa poznám už roky – on sa postaral o to, že mám novinársky pas a že som sa v Berlíne stretol s tými najvyššími (aj s biskupom Hüberom a Richardom von Weizsäckerom). Heinz Matthias je „Nemec bezo ľsti“ ako to povedal vtedy náš Pán Natanaelovi: „Hľa, opravdivý Izraelita, v ktorom nieto lesti.“ [Ján 1:48]
Brat Heinz Matthias priviedol brata Güntera Wiebera a obaja dnes pár slovami mnohé povedia. Prosím, príď dopredu. Všemohúci Boh ťa požehnaj. Amen.
[Brat Heinz Matthias:]
Milé dámy a páni, súrodenci, chceli by sme dnes vyjadriť už dlho meškajúcu vďaku bratovi Frankovi. Pracovné spoločenstvo kresťanských novinárov odovzdalo počas svojej 44-ročnej histórie viac ako 30-krát zaslúžilým osobnostiam tzv. „Uznanie rešpektu“, ktoré vyjadruje ocenenie kresťanskej práce, ale zároveň aj mimoriadne poďakovanie. Medzi známymi ľuďmi, ktorí toto ocenenie dostali, boli osobnosti rôzneho významu, domáci i zahraniční, štátni i spolkoví prezidenti. Oni všetci dostali, tak ako aj vy dnes, toto poďakovanie od predstavenstva pracovného spoločenstva novinárov. Pri udeľovaní uznaní v minulosti aj teraz zohrával dôležitú úlohu husársky generál Hans Joachim von Zeiten…
[ďalšia, historická časť je málo zrozmiteľná]
[Br. Frank:]
Áno, vy milí, všetka česť náleží Pánu. Náš Pán sám povedal: „…keď učiníte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Neužitoční sluhovia sme; učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.“ [Lukáš 17:10] Nie služobník je niečím, ale Pán. Pán, v ktorého službe stojíme. Pavol sa stále znova predstavoval ako služobník a apoštol Ježiša Krista a to isté smieme činiť aj my dnes – že stojíme v službe Pánovej – nie v službe nejakej organizovanej cirkvi, ale v službe Pána a môžeme zvestovať to skutočne prapôvodné večne platné evanjelium.
Biblickými citátmi sa môžu ozdobovať všetci zdola nahor – všetci môžu biblické citáty používať. Ale ako je to s priamym vnútorným spojením s Bohom Pánom? A to, bratia a sestry, nám bolo na základe vykonaného diela spásy darované – našli sme u Boha milosť a náš Pán povedal: „…Ty, Otče, vo Mne a Ja v Tebe…“ [Ján 17:21]
Tak to predsa stojí aj v ev. Jána 17:23. Nie katolíci sem, protestanti tam, a potom „jednota“, ale ako tu stojí napísané:
„Ja v nich a Ty vo Mne, aby boli dokonalí v jedno, aby svet vedel, že si ma Ty poslal, a že si ich miloval ako si Mňa miloval.“
Potom veľmi dôležitý verš 26, bratia a sestry:
„A oznámil som im Tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a Ja v nich.“
Tu máme priame spojenie. Náš Pán skutočne hovoril len v podobenstvách a bez podobenstiev nepovedal nič. Až po Matúša 25: „Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám…“ Vždy hovoril v podobenstvách.
A potom povedal: „…príde hodina, keď vám už viacej nebudem hovoriť v podobenstvách, ale vám budem zjavne zvestovať o Otcovi.“ [Ján 16:25]
Potom čítame, že učeníkov si Pán vzal bokom, vysvetlil im podobenstvá a povedal: „Vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva…“ [Matúš 13:11] To nie je náboženské namýšľanie, to nie je nejaká výsada, ktorú by sme si sami vzali, to je milosť, ktorú nám Boh daroval.
Dnes budeme mimoriadnym spôsobom hovoriť o izraelskom národe.
14. 5. to bude 67 rokov, odkedy v roku 1948 Ben Gurion vyhlásil štát Izrael. Myslime na to, že zhromaždenie Izraela je hlavným znamením pred návratom Ježiša Krista – zemetrasenia, drahé časy, hlady, vojny, správy o vojnách…“ [Matúš 24:6-7] – všetko je do toho zahrnuté, ale potom prišiel výrok nášho Pána: „…od fíka sa naučte podobenstvu: keď už zmäkne jeho letorast a vyženie lístie, viete, že je už blízko leto.“ [v. 32]
Potom dokonca hovorí: „A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ [Lukáš 21:28]
Stručne som si to poznačil:
V roku 1948 bolo v Palestíne 650 tis. Židov. Prisťahovalectvo začalo už v roku 1882 a tento počet sa postupne zvyšoval.
Dnes je v Izraeli 6,3 mil. Židov a 2 mil. Arabov – to všetko je predsa naplnenie Svätého Písma pred našimi očami.
Povedzme to ešte raz: Existovali predpovede týkajúce sa prvého príchodu Krista a vtedy sa naplnilo 110 predpovedí Starého zákona. Preto o tom mohol zmŕtvychvstalý Pán so Svojimi učeníkmi hovoriť a v ev. Lukáša povedať: „že sa musí naplniť všetko, čo je napísané o Mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žalmoch.“ [Lukáš 24:44]. Potom im otvoril porozumenie pre Písmo, aby videli celú predpoveď zo Starého zákona už od prvého zasľúbenia z 1. Mojžišovej 3:15, že skrze ženu príde Božie semeno, aby hadovi rozdrvilo hlavu: „…ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.“ Tak predsa znie zasľúbenie.
My všetci sme pochopili, že sme boli strhnutí do pádu do hriechu. Tak ako Boh Pán Eve po zvedení nepriateľom povedal: „V bolestiach budeš rodiť deti…“ [1. Mojžišova 3:16] Tak až dodnes rodia všetky ženy všade na svete svoje deti v bolestiach, pretože sme boli všetci strhnutí do pádu do hriechu.
Preto Pán a Spasiteľ musel prísť v tele z mäsa. Slovo sa muselo stať telom a prebývať medzi nami. V tomto mäsitom tele, v ktorom sme zhrešili, boli sme oddelení od Boha a vydaní smrti, v takomto tele z mäsa nás Pán vykúpil, ako ten bez viny vzal na Seba všetku našu vinu, všetky naše prestúpenia, úplne všetko a trest, ktorý bol určený nám, vzal na Seba, ako to stojí napísané v Izaiášovi 53:4: „…my sme sa domnievali o Ňom, že je ranený a zbitý od Boha a strápený. A On bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola vzložená na Neho.“ Preto sme z moci dokonaného vykúpenia Bohom presadení do synovstva, ako to zreteľne napísal Pavol v Galatským 4, že sme boli v Božom Synovi ako Boží synovia a dcéry prenesení späť do nášho prapôvodného stavu, že sme dostali spojenie s Bohom, že sme znovuzrodení skrze Slovo a Božieho Ducha. Boh nám nepriniesol žiadne kresťanské náboženstvo, kresťanské strany ani kostoly. Náš Pán ešte dnes hovorí, ako povedal vtedy: „Ja chcem budovať Svoju Cirkev.“ [Matúš 16:18, podľa nem. prekladu] On za nás vylial Svoju krv, On nás vykúpil. „Ja chcem budovať Svoju Cirkev.“
Brat Borg čítal z Jána 10 „Moje ovce čujú Môj hlas.“
Bratia a sestry, k tomu len pár veršov a z toho sa chceme všetci poučiť.
Nie sme tu preto, aby sme Izrael súdili, pretože vtedy nepoznali čas Božieho milostivého navštívenia. Nie sme tu preto, aby sme súdili, sme tu preto, aby sme povedali, že všetci, ktorí uverili zvesti Jána Krstiteľa, počuli zasľúbenie: „Ja vás krstím vodou na pokánie; ale Ten ktorý prichádza po mne … Ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom…“ [Matúš 3:11] Kto počúval to, čo povedal Boží muž, ktorý bol predpovedaný v Izaiášovi a Malachiášovi, ten bol pripravený prijať Pána a taktiež prijať krst Duchom. Čo však bolo so všetkými učenými Písma a farizejmi, ktorí nášho Pána od prvého až po posledné zhromaždenie len hanili a stále mu len niečo vyčítali?! A potom náš Pán hovorí: „…pohŕdli radou Božou…“ [Lukáš 7:30]
Predstavte si to raz! Dodržiavali sobotu a zákon, prinášali obete, spievali žalmy, 4 000 rokov čakali na Mesiáša a On „…prišiel do Svojho vlastného, a Jeho vlastní Ho neprijali!“ [Ján 1:11]
Prečo nie? Oni mali náboženstvo! Každé náboženstvo nás zdržuje ďaleko od Boha! Potrebujeme vieru – vieru, ako hovorí Písmo.
Stručne miesta z proroka Ezechiela 20, kde je nám vlastne súhrnne ukázaná história Izraela. Prosím o to, aby sme sa sami bili do pŕs a pýtali sa:
Kde stojím? Komu verím? Koho nasledujem? Kde je moja pozícia dnes?
Tu v Ezechielovi 20:5 čítame: „A povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: V deň, v ktorý som si vyvolil Izraela a zdvihol som Svoju ruku semenu domu Jakobovho a dal som sa im poznať v Egyptskej zemi a pozdvihnul som im svoju ruku k prísahe a povedal som: Ja som Hospodin, váš Bôh…“ [podľa nem. prekladu]
Potom prichádza 40 rokov. Na základe 2. Mojžišovej 12 bol zabitý baránok, na veraje dverí bola natrená krv a nikto sa ich nemohol dotknúť – stáli pod zmierujúcou krvou – Boh sám pozdvihol ruku a prisahal, že sú Jeho národom. Vyvolenie musí byť vo viere prijaté a uchopené! V tom okamihu, keď Boh do nášho života vloží vyvolenie, je spojené s poslušnosťou.
A teraz to príde, Ezechiel 20:8:
„Ale oni sa spurne stavali proti Mne a nechceli počúvať na Mňa…“
Všetci môžete čítať ďalej – boli vzpurní, neprijali to, čo som im dal, mali vo svojom srdci odpor.
Vo verši 12 potom čítame: „Dal som im aj Svoje soboty, aby boli znamením zmluvy medzi Mnou a medzi nimi, aby vedeli, že Ja som Pán, ktorý ich posväcujem.“
Ale hneď v ďalšom verši stojí: „Ale dom Izraelov sa spurne stavali proti mne na púšti…“
Manna padala, skala bola udretá, oblačný a ohnivý stĺp ich sprevádzal vodne i v noci, Božia prítomnosť bola v ich strede a napriek tomu boli vo svojich srdciach vzpurní a neverili.
Verš 15: „Ale…“ A teraz príde niečo veľmi strašné: „Ale i Ja som im prisahajúc pozdvihol Svoju ruku na púšti, že ich nevovediem do zeme, ktorú som bol dal, tečúcu mliekom a medom, okrasu to všetkých zemí…“
Aká lekcia! Už skrze Mojžiša ich Boh vyviedol, ako to Abrahámovi zasľúbil v 1. Mojžišovej 15 – že po 400 rokoch vyvedie jeho potomstvo z otroctva. 400 rokov prešlo, Boh Pán sa zjavil Mojžišovi v horiacom kríku a povedal: „Istotne som videl trápenie Svojho ľudu … a zostúpil som, aby som ho vytrhol z ruky Egypťanov a aby som ho vyviedol z tej zeme…“ [2. Mojžišova 3:7-8] Stalo sa to tak, ako to Boh zasľúbil. Predstavte si – prvá prísaha: „Ja som s nimi … dám im zem … naplním s nimi Svoje zasľúbenie…“ A potom stále znova odpor na každom kroku, až musel všemohúci Boh sám pozdvihnúť Svoju ruku a povedať: „Nejde to! Nechceli ste. Odporujete. Neverili ste mi.“ Boh s neposlušnosťou nemôže vôbec nič začať! Absolútne nič! Bez viery neexistuje žiadne naplnenie biblických zasľúbení! „A bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu.“ [Židom 11:6]
Bratia a sestry, ak myslíme na to, že Pán s roztrhaným srdcom (tak to smieme povedať) Svojmu milovanému izraelskému národu musel oznámiť súdy, ako to je tu, obzvlášť v Matúšovom a Lukášovom evanjeliu… Najznámejšie je miesto z Lukáša 21:24: „…a budú padať ostrím meča a zajatí zavedení budú medzi všetky národy, a Jeruzalem bude šliapaný od pohanov, dokiaľ sa nenaplnia časy pohanov.“
Už v Lukášovi 19 náš Pán vo verši 42 povedal: „Ó, keby si aj ty bolo poznalo, a to aspoň v tento tvoj deň, čo je k tvojmu pokoju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami!“
Trhá to srdce. Kto môže potom ešte ostať pokojný? Kto môže neprepuknúť v plač? Že by si ty v tento tvoj deň, v deň spásy, v deň, v ktorom Boh daroval ľudstvu zmierenie, ak by si ty v tento tvoj deň chcelo poznať, čo slúži k tvojmu pokoju! Ale je to skryté pred tvojimi očami!
Už Izaiáš prorokoval, že majú oči a nevidia, majú uši a nepočujú a svoje srdcia zatvrdili [Izaiáš 6:10].
Vidíme, o čo sa jedná dnes? Poznali sme my deň, ktorý Pán učinil pre Cirkev teraz, pred návratom Ježiša Krista? Vieme, o čo sa Bohu jedná, alebo počujeme len to, čo sa hlása v náboženstvách a kresťanskom svete? Koľko programov! Môj Bože v nebesiach! Celý svet je plný tisícov kresťanských programov. Ale kde je Boh? Kde je Božie Slovo? Kde sú Božie zasľúbenia? Kde je Boží plán? Aké sú zasľúbenia pre tento čas? Na všetkých aj dnes Pán volá: „Ó, keby si aj ty bolo poznalo, a to aspoň v tento tvoj deň…“ Nie v iný deň, v tento tvoj deň. „Ó, keby si aj ty bolo poznalo, a to aspoň v tento tvoj deň, čo je k tvojmu pokoju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami!“
Smiem tu niečo povedať? V našom čase mohol Boh použiť obzvlášť dvoch mužov. Jedným bol Billy Graham, ktorý bol v roku 1948 juhobaptistickou cirkvou určený k tomu, aby cestoval. My všetci sme ho počuli – či už v Düsseldorfe alebo Essene. Mal zvesť pre všetkých a vždy volal k rozhodnutiu pre Krista. Ale predtým, ako bol tento muž slávny po svete a začal svoju službu, existoval muž poslaný od Boha – William Branham – a to musíme jednoducho povedať. To je Božie „musíš“. Nemôžeme Božiemu ľudu zamlčať to, čo Boh pre náš čas zasľúbil. Bez akéhokoľvek fanatizmu.
Skutočne existujú obe zasľúbenia – Malachiáš 3:1: „Hľa, posielam Svojho anjela, a upraví cestu pred Mojou tvárou“, potvrdené naším Pánom v Matúšovi 11, Markovi 1 a Lukášovi 7, že Ján Krstiteľ bol ten Bohom poslaný muž s Božou zvesťou, aby pripravil Boží ľud, ako stojí napísané v Lukášovi 1:16 a 17 – aby Pánovi priviedol dobre pripravený ľud.
Bratia a sestry, ďalšie zasľúbenie znie: „Hľa, Ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde deň Pánov, veľký a strašný.“ [Malachiáš 4:5] Toto je deň spásy – Izaiáš 49, 2. Korinťanom 6 – Toto je čas milosti! Keď tento deň milosti skončí, príde deň Pánov, a predtým ako príde deň Pánov – tak to nachádzame v Izaiášovi 13:6, tak to nachádzame opísané v Joelovi a prorokoch: „Slnce sa obráti na tmu a mesiac na krv, prv ako príde deň Pánov, veľký a strašný.“ [Joel 2:31]
Aby som to skrátil: Tento Boží muž – William Branham (za kazateľa ho ordinoval Dr. Roy Davis v tej istej juhobaptistickej cirkvi) – už v roku 1933 prijal priame Božie poslanie. Prečítam jednoducho, čo sa stalo 11. 6. 1933 pri rieke Ohio, keď brat Branham krstil po prvej stanovej misii. Tu je jeho svedectvo:
„Mnohí ľudia, aj reportéri z časopisov tam stáli na brehu a zaznelo: 'Pozri hore!' A keď som pozrel hore, zostúpilo svetlo. Ľudia strácali vedomie a zaznel hlas, ktorý otriasol celým okolím: 'Tak ako bol Ján Krstiteľ poslaný ako predchodca prvého príchodu Krista, tak budeš ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.' Nie že by som ja bol predchodcom, ale zvesť predíde.“
To nesmiem zamlčať! V žiadnom prípade! To musí byť oznamované po celej zemi. A naši bratia, obzvlášť brat Nobel Gill a brat Michael boli na poslednej misijnej ceste vo všetkých zhromaždeniach svedkami, či v Dubaji, Pakistane: Islamabáde, Lahore alebo Karáči – na základe Božieho povolania musím zvestovať celú Božiu radu. Nemôžem pristúpiť na žiadny kompromis. Nechcel by som, aby Boh musel po druhýkrát pozdvihnúť Svoju roku a povedať: „S vami nie!“
Chcel by som, aby všetci, ktorí teraz počujú Božie Slovo a zo srdca veria, boli pri tom, keď sa Pán vráti, zaznie Božia trúba, mŕtvi v Kristu povstanú najprv a my všetci, ktorí žijeme a pozostaneme, budeme premenení [1. Korinťanom 15:51, 1. Tesaloničanom 4:16-17].
Stručne vyjadrime, o čo sa dnes jedná:
Späť na začiatok! Náš Pán je Alfa a Omega, Prvý a Posledný, ktorý bol, je a ktorý príde, ten Všemohúci. Tento jeden Boh sa zjavil ako náš Otec v nebesiach, vo Svojom jednorodenom Synovi na zemi a v Cirkvi skrze Svätého Ducha.
Ale tu (pre všetkých, ktorým to môže byť nové) dal náš Pán po Svojom vzkriesení štyrikrát posledné poverenie – misijný príkaz. Nielen v Matúšovi 28, aj v Markovi 16, Lukášovi 24 a Jánovi 20. Musíme tieto 4 evanjeliá zhrnúť, aby sme dostali celkový prehľad o misijnom príkaze. V Matúšovi 28 sa jedná o meno: „...krstite ich v mene…“, v ktorom sa Boh ako Otec, Syn a Svätý Duch zjavil. Krstite ich do tohoto novozákonného zmluvného mena, v ktorom nastalo Božie uzatvorenie zmluvy. Zasľúbenie z Izaiáša 7:14: „…nazve Jeho meno Emmanuel.“ V Novom zákone: „…nazveš jeho meno Ježiš…“ [Matúš 1:21] Ježiš je Emanuel – „Bôh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu…“ [1. Timoteovi 3:16] Aj v tom vidíme dokonalý súlad Božieho Slova, ale musí nám to byť zjavené skrze Ducha.
Len pre informáciu našim milovaným bratom: Pojem „v mene Otca, Syna a Ducha Svätého“ nie je ani jeden jediný raz v Biblii použitý. Ani jeden jediný raz! Ani jeden jediný raz! Až do tretieho storočia všetci krstili v mene Ježiša Krista, pretože to je novozákonné meno zmluvy. Boh je Otec a my sa predsa modlíme: „Nech sa posvätí Tvoje meno!“ [Lukáš 11:2] Nuž, aké je teda meno Otca, ktoré má byť posvätené?
Vy milí, vidíme, že sa jedná o zjavenie skrze Svätého Ducha a zjavenie prichádza len tam, kde nie je žiadny vnútorný odpor.
Po celom svete jednoducho musí byť povedané: Prosím, skúmajte Skutky apoštolov, čítajte listy apoštolov až po Galatským 1:8:
„Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty!“
U Boha nie sú žiadne kompromisy, nie, pravda ostáva pravdou na všetky veky.
Milí bratia a sestry, povedzme aj to ešte raz: V celom svete som sa v 8 000 kázaniach, ktoré som smel kázať, ani raz nemiešal do politiky ani náboženstva, ale jednoducho zvestoval radu Božiu a všetko ostatné som prenechal im.
Aj dnes, čo koná 349 organizovaných cirkví, ktoré sú zjednotené vo Svetovej rade cirkví, je ich vec, nie moja. Mojou vecou je zvestovať prapôvodné večne platné evanjelium. Preto musíme na tomto mieste plávať proti prúdu, pretože všetci sú sami o sebe presvedčení, že sú v správnej cirkvi, správnej viere, v správnom náboženstve – inak by tam neostávali.
Povedzme aj to ešte raz: Náš Pán hovorí: „Ja chcem budovať moju Cirkev…“ [Matúš 16:18, podľa nem. prekladu] „Ja som ju vykúpil, Ja som ju vykúpil Mojou drahou krvou, ona patrí Mne.“ A ona bude pripravená pri návrate Ježiša Krista, nášho Pána.
Ako stojí napísané v ev. Matúša 24:14: „A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom…“ Nie nejaké evanjelium, ale evanjelium Božieho kráľovstva so všetkými zasľúbeniami, so všetkým, čo k tomu patrí – všetkým národom a jazykom sa teraz zvestuje plné evanjelium. Náš Pán to tak povedal: „…a potom príde koniec.“
Poznamenal som si dve poznámky, ktoré sa týkajú izraelského národa.
Keď sa v roku 1897 konal v Bazileji (Švajčiarsko) prvý kongres a Theodor Herzl, ktorý sa narodil v Budapešti a žil ako novinár vo Viedni, potom kontaktoval Židov z celého sveta a zvolal ich na prvý kongres do Bazileja, kde potom vyhlásil, že Židia majú domovské miesto a prišiel čas, aby sa opäť vrátili domov. V novembri 1917 britský minister zahraničia Balfour vyhlásil pred celým svetom, že židovský národ má právo na svoje domovské miesto v Palestíne. A potom prišiel 14. 5. 1946, ktorý sme všetci prežili. V roku 1948 prišiel Ben Gurion do Bonnu a hovoril s Adenauerom o tom, či by nemohli podporiť pozostalých, či by v ich núdzi predsa len nemohli z toho profitovať, žeby dostali podporu.
Nechceme zachádzať do všetkých týchto podrobností, ale musí to byť povedané. Prečítam vám tieto slová z Ezechiela, kde náš Pán v proroctve oznámil, čo sa stane a čo sa v našom čase aj stalo.
Ezechiel 36:24: „Lebo vás poberiem z národov a zhromaždím vás zo všetkých zemí a dovediem vás do vašej zeme.“
To predsa nepovedal Ezechiel! To povedal Boh skrze Ezechiela! Je to napísané v Slove proroctva. Mohli by sme prejsť k Izaiášovi 11, Jeremiášovi 31, Ezechielovi 36 a pridať k tomu všetky ostatné biblické miesta – bratia a sestry, my sme tá generácia, ktorá na vlastné oči vidí a prežila, ako bol z viac ako 150 krajín izraelský ľud zavolaný späť domov a sú v zemi zasľúbenia a modlia sa, aby videli Mesiáša a prežili vybudovanie chrámu.
Písmo sa predsa naplnilo pred našimi očami. Či náš Pán v Lukášovi 4 nečítal z Izaiáša 61 a potom nezvolal: „Dnes sa naplnilo toto miesto Písma pred vašimi očami!“? [verš 21, podľa nem. prekladu]
Nenapĺňajú sa dnes všetky proroctvá týkajúce sa konečného času, a že musí byť zvestovaná posledná zvesť, večne platné evanjelium?
Zhrňme, o čo sa jedná.
Toto je najdôležitejší časový úsek v ľudských dejinách. Toto je najdôležitejší úsek v dejinách Cirkvi Ježiša Krista, nášho Pána. Žijeme veľmi blízko pred návratom Ježiša Krista.
Prečo náš Pán v Matúšovi 24 a Lukášovi 21 priamo potom, čo vyslovil podobenstvo o figovníku, povedal: „Amen vám hovorím, že nepominie toto pokolenie, dokiaľ sa všetko nestane. Nebo a zem pominú, ale Moje Slová nikdy nepominú.“ [Lukáš 21:32]
Kto na to dbá? Kto na to počúva? Komu to je zjavené? Všetci vieme, že náš Pán povedal: „…pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prídem zase a poberiem si vás k Sebe…“ [Ján 14:]
Vezme Boh do nebies ľudí, ktorí mu protirečia a odporujú a ktorí chcú robiť v nebesiach divadlo? To predsa vôbec nejde! V nebesiach nebude žiadne divadlo! V nebesiach bude krvou vykúpený zástup! Tí, ktorí vo viere a poslušnosti prijali to, čo nám Boh v Ježišovi Kristovi z milosti daroval. Cirkev Pánova. Všetci ostatní môžu konať ďalej, čo chcú – aj to, čo sa týka „genderového hnutia“ a všetkého ostatného – môžu konať ďalej. Môžu sa Božiemu Slovu posmievať – môžu pokračovať. Ale Cirkev Ježiša Krista má ctibázeň a rešpekt pred Bohom a Božím Slovom a nemá absolútne žiadny odpor! Ona hovorí: Pane, Tvoja vôľa nech sa deje na nebi i na zemi.“
My všetci vieme, čo Pán povedal, keď k Nemu prišli a povedali mu: „Hľa, Tvoja matka i Tvoji bratia…“ [Matúš 12:47] a potom prišiel pramocný výrok: „Kto je Moja matka, a kto sú Moji bratia? … Lebo ktokoľvek by činil vôľu Môjho Otca, ktorý je v nebesiach, ten je Mojím bratom i sestrou i matkou.“ [v. 48-49]
Tvoja vôľa sa staň! Aká je Božia vôľa? Aby sme skutočne zanechali všetky učenia, ktoré nie sú v Biblii.
Niektorých to otrasie, ale výraz „trojjedinosť“ nestojí v Biblii ani raz. Výraz „trojjediný Boh“ nestojí v Biblii ani raz. Výraz „Boh Syn“ nestojí ani raz v Biblii. Výraz „Boh Svätý Duch“ nestojí ani raz v Biblii.
Bratia a sestry, narodili sme sa do bludu! Od 4. storočia, kedy vznikla v rímskej ríši „cirkev“, bola vynájdená trojjedinosť, trojičný krst a všetko možné, a preto musíme zdôrazňovať: Späť ku Bohu, späť ku Jeho Slovu! Pretože tak stojí napísané v Jánovi 17:17: „Posväť ich v Svojej pravde! Tvoje Slovo je pravda.“ Musíme byť v Božej vôli a tak v Božom Slove, aby sme boli skutočne posvätení.
Povedzme to ešte raz, predtým ako prídeme k záveru: Boh nám v tomto čase daroval veľkú zodpovednosť, aby sme prišli skutočne ku začiatku. Nezaujíma ma predsa to, čo povedal Atanázius, Arius, Augustín alebo niekto iný. Zaujíma ma to, čo Peter, Jakub, Ján a Pavol povedali, čo tu stojí napísané! Predsa nie to, čo povedali otcovia organizovaných cirkví! To ma vôbec nezaujíma. Oni predsa vôbec nehovorili ku mne. Oni hovorili ku tým, ktorí ich počúvali. To mňa nezaujíma.
Preto musíme jednoducho povedať: Späť k začiatku, späť k pôvodnému základu! „Lebo iný základ nemôže nikto položiť mimo toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus.“ [1. Korinťanom 3:11]
Vezmime si to k srdcu: Všetci tí, ktorí boli po Letniciach pokrstení, potom, čo uverili, boli pokrstení v mene Ježiša Krista. Čítajme predsa Bibliu a nie katechizmus. Bibliu! Bibliu!
Potom prichádzame k Skutkom apoštolov 2:37-38, Skutkom 8:16, Skutkom 10:48, Skutkom 19:5 a 6 – všetci, či židia, samaritáni alebo pohania. Všetko musí byť postavené na dvoch alebo troch svedkoch! Tu to máme.
Ó, vďaka buď Bohu za Sväté Slovo, ktoré ostáva naveky! A toto Slovo rešpektujme bez vnútorného odporu a sme jednoducho vďační, že v našom čase Pán poslal muža s mimoriadnym poverením:
„Tak ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“
A tak sme, Bohu buď vďaka, privedení späť na samý začiatok.
Naplní sa aj to, čo náš Pán povedal v ev. Matúša 7:21-22: „Mnohí mi povedia tamtoho dňa: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene a v Tvojom mene démonov vyháňali a v Tvojom mene mnoho divov nečinili?“
A Pán im povie: „Nikdy som vás neznal. Odídite odo mňa, páchatelia neprávosti!“
Bratia, ja nesúdim, hovorím to s veľkou bolesťou: všetci veľkí svetoznámi evanjelisti sú v učeniach trojjedinosti, všetci ostali tam, kde boli, a ľudu niečo predvádzajú! Ak je muž poslaný od Boha, tak hovorí Božie Slová, tak nezastupuje žiadnu organizovanú cirkev, ale zastupuje Boha a Božie Sväté Slovo! Preto jednoducho musí byť zdôrazňované, že my na tomto mieste nevytvárame charizmatiku, že nerobíme ramba-camba, nepredstierame, že sme mimoriadne požehnaní a pomazaní, až ľudia odpadávajú. To som videl spolu s bratom Menhertom, keď sme boli v zhromaždení v Atlante, a to všetko má byť vraj Svätý Duch. A ak ľudia neodpadnú sami, tak do nich strčia, aby padli… Nie a ešte raz nie! Náš Boh je pravdivý Boh! A zvestovanie musí byť pravdivé! Ak ma Pán skutočne povolal, tak musí dnešné zvestovanie 100 % súhlasiť s tým, čo tu stojí napísané.
Boh mohol použiť mocným spôsobom Billy Grahama ako evanjelistu vo všetkých organizovaných cirkvách a slobodných zboroch.
Rovnako Boh mohol použiť brata Branhama ako proroka, učiteľa, aby všetci Bohom omilostení a von vyvolaní dostali biblické základné poučenie a zavedenie späť na začiatok!
Boh nevezme domov cirkev, ktorá je v blude. Jedno srdce a jedna duša – „Jeden Pán, jedna viera, jeden krst…“ [Efežanom 4:5] Späť na začiatok.
Hovorím ešte raz: Kto by si pomyslel (aj v súvislosti s mojou maličkosťou), kto by si pomyslel, že nejaký brat Frank, ktorý prišiel na svet v roku 1933 v oblasti Danzig, na hospodárstve, kde nebolo žiadneho svetla, žiadnej elektriny, žiadnej vody… Ja ešte viem, čo je studňa. Dve pekné jazerá, malý potok, ale práve na tomto peknom hospodárstve to nebolo tak, ako v dedinách, vidiek bol ešte stále trochu ukrátený. Kto by si pomyslel, že Boh by vzal práve človeka, ktorý sa za to skutočne ani raz nemodlil? Skutočne ani jediný raz.
Ako som však často povedal, bratia a sestry, s priamym povolaním je spojená taká zodpovednosť, ako to nepochopí žiadny človek na zemi. Skutočne to nemôže pochopiť.
Boh to však tak viedol – útek a všetko, čo potom prišlo.
Mimochodom, milovaný brat Heinz Matthias: V roku 1948 som osobne pozdravil Bischoffa Lillieho v baptistickej cirkvi v Zelle. Tiež sa trochu vyznám. Poznal som Wilhelma Buscha i mnohých iných.
Som jednoducho veľmi vďačný, že nás Boh v tomto čase skutočne oslovil, že nemusí pozdvihnúť Svoju ruku a povedať: „Nie, vy ste nechceli, a preto ostaňte tam, kde ste!“
Netrhá naše srdce, že všemohúci Boh pozdvihol Svoju ruku a sám pri Sebe prisahal: „Vám dávam túto zem“ a potom prišiel odpor a všetko ostatné, až musel povedať: „Ostaňte tam, kde ste“?
Nech nám Boh daruje ochotné, poslušné srdce bez akéhokoľvek odporu! Aby sme jednoducho verili, ako hovorí Písmo.
Náš Pán povedal: „…ak neuveríte, že Ja som, zomriete vo svojich hriechoch.“ [Ján 8:24] Dokonané spasenie na kríži Golgoty pomáha len tým, ktorí ho vo viere prijímajú, uchopia a za vykúpenie a odpustenie ďakujú a potom poslušne nasledujú – ako stojí v Markovi 16:16: „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený…“
Čo je s tými, ktorí veria a nedajú sa pokrstiť? Čože je to? Tam prichádza neposlušnosť. Tam sa zjavuje odpor. Ak náš Pán hovorí: „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený…“, tak nepovedal „kto uverí, bude spasený“, ale „Ten, kto uverí a pokrstí sa…“ Kto nielen verí, ale poslušne koná, čo som prikázal! Ten, kto nemá žiadny odpor, ale povie: „Milovaný Pane, tu som, prijímam vykúpenie a odpustenie a som pripravený celú cestu kráčať vo viere a poslušnosti.“
Na záver ešte s hlboko vďačným srdcom: Boh aj mne dal možnosť zasiahnuť celý svet. Kto si dokázal predstaviť, že biblicky veriaci ľudia a celé skupiny v 172 krajinách sú dnes cez internet pripojení a počúvajú? Či už v nemčine, angličtine, ruštine, španielčine, francúzštine – vo všetkých svetových jazykoch môžu všetci po celej zemi počuť. To jediné, čo sa ma dotýkalo, bol arabský svet a tam si Boh skrze našich bratov otvoril dvere, aby sme mohli mať zhromaždenia a mohla byť zvestovaná celá Božia rada.
Streda 15. 4. bol ten deň, ktorý Boh učinil pre celý arabský svet. 23 arabských národov počulo to, čo bolo kázané v Lahore. Môžem teraz skutočne povedať: „Teraz prepúšťaš Svojho služobníka, Samovládca, podľa Svojho Slova, v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie…“ [Lukáš 2:29]
Predtým to bolo 145, ktoré som smel navštíviť osobne, a ako už bolo povedané 172, ktoré sú pripojené cez internet, ale arabský svet bol mimo. Teraz, skutočne v poslednom okamihu pred návratom Ježiša Krista, bude do toho zahrnutý celý úsek. Boh dodrží Svoje Slovo a plné evanjelium bude zvestované ku svedectvu všetkým národom a jazykom. Písmo sa naplnilo pred našimi očami a sme Bohu veľmi vďační.
Mohli by sme ešte zájsť na deň Pána a iné témy. Náš čas, ktorý nám Pán dnes daroval, využijeme na to, aby sme premýšľali a skutočne verili.
Aj všetci, ktorí majú osobné núdze: Prosím, bratia a sestry, dnes je ten deň. Nikto nemusí odísť taký, aký prišiel. Kto ešte vo viere neprijal odpustenie hriechov, smie a mal by to dnes učiniť. Kto ešte nie je biblicky pokrstený v mene Ježiša Krista, má dnes k tomu príležitosť.
„Dnes, keby ste počuli Jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc!“ [Židom 4:7]
Posledná zvesť dosahuje končiny zeme a Božie Slovo sa nikdy nevracia späť prázdne, ale vykoná to, k čomu bolo poslané [Izaiáš 55:11].
Bohu buď vďaka, že smieme dnes žiť, že ku nám Slovo Pánovo hovorí a skrze Svätého Ducha je nám zjavené. Boh Pán nás všetkých požehnaj a buď s nami všetkými v Ježišovom svätom mene.
Prosíme brata Jean-Clauda, aby prišiel a spieval nádherný chórus Maranatha. Tak to povedal vtedy Pavol: „Maranatha – náš Pán prichádza.“ [1. Korinťanom 16:22]
Zvesť teraz predchádza návratu Pána a myslime na Matúša 25:10:
„…tie, ktoré boli hotové, vošli s Ním na svadbu, a zavreli sa dvere.“ – tak to stojí napísané, tak sa to deje a tak sa to bude diať.
Haleluja, haleluja…
Vďaka Ježiš...
Očakávame ťa…
Ježiš príde...
Maranatha…
Práve som počul, že ešte má byť požehnanie detí. Prosím, príďte teraz dopredu. Ešte otázka: Chcel by sa niekto nechať pokrstiť? Máme tu bratov a sestry, ktorí by sa chceli nechať pokrstiť? Ak áno, tak príďte dopredu.
Brat Schmidt, modli sa dnes ty s deťmi.
[Požehnanie detí]
Dáme ešte niekoľkým bratom možnosť na tomto mieste vysloviť Pánovi vďaku. Prosíme brata Noble Gilla, brata Michaela, brata Njagiho, brata Erveho, a kohokoľvek iného, kto sa cíti vedený, aby s nami Pánovi ďakoval za tú prednosť, že smieme teraz žiť, dosiahnuť všetky národy a vykupovať čas. Myslite v modlitbách aj na mňa.
Chcel som vlastne, aby bola nasledujúca cesta trochu kratšia, ale nakoniec to teraz bude mimoriadne dlhá cesta do Indonézie, Malajzie, Bangkoku a Mjanmarska. Ľudia volajú a ja vždy znova hovorím: „Mohlo by to byť skutočne naposledy.“
Boh však ešte stále otvára dvere v letničných zboroch, kde ešte nikdy zvesť takto nepočuli a tak sme jednoducho vďační, že smieme využiť príležitosť.
Pozdravy sme všetci počuli a všetci, či z celej Južnej alebo Severnej Ameriky alebo odkiaľkoľvek – včera prišlo 62 a dnes ďalších 40 pozdravov e-mailom. Sme jednoducho vďační a ešte raz vďační, že celý svet smie spolu s nami počuť, vidieť a prežívať. Ste radi, že nám Boh daroval takéto zhromaždenia? Haleluja!
Príďte bratia a ďakujte Pánovi. Povstaňme. Ak chce byť niekto ešte pokrstený, môže prísť dopredu.
[modlitby bratov]
[brat Schmidt:]
Náš brat je živým svedectvom. On je jeden z tých, ktorých Pán viedol v Rusku, a Boh sa nad ním zmiloval a daroval milosť. Najprv mal ťažkosti s hlavou, dostal sa do núdze a priviezli ho do nemocnice. Jeho dcéra je tu v Nemecku a povedala nám: „Modlite sa za môjho otca, je to s ním zlé.“ Keď zbor predstúpil pred Pána a modlil sa a on podstúpil v nemocnici vyšetrenia, tak mu povedali niečo v zmysle: „Čo tu chceš, tebe predsa nič nie je.“ Chvála a vďaka buď za to Pánu. Opakujem. Je živým svedectvom. Muž, ktorý smel ako stratég veliť, je teraz podriadený Pánov a nasleduje v Jeho stopách. Boh mu požehnaj.
[modlitby bratov]
Tak aký som, tak to musí byť, nie moja sila, len Ty sám.
Tvoja krv ma obmýva od hriecha do čista,
Ó, Boží Baránok, idem, idem…
[brat Miskys:]
Súrodenci, vy z celého srdca veríte, že Pán Ježiš Kristus odpustil vaše hriechy, prijali ste ho ako svojho Spasiteľa a dosvedčujete teraz pred Cirkvou, že ste prijali do svojho srdca pokoj a vzývali ste Jeho meno a smiete sa tak teraz v poslušnosti viery nechať pokrstiť? Chceme to všetko odovzdať Pánu v modlitbe.
[modlitby bratov]
Haleluja, budiž chválen, Haleluja, amen.
Haleluja, budiž chválen, Pane teraz nás požehnaj.
[brat Frank:]
Veríme, že ani nikto z tých, ktorí tu boli po prvýkrát, sa na ničom nepohoršil a nemá žiadny odpor, ale všetci Slovo skutočne prijímajú, pretože všetky Božie zasľúbenia sú áno a Amen. Ale predtým ako sa v nás môžu zasľúbenia naplniť, musia nám byť zjavené, aby sme ich mohli vo viere prijať a uchopiť a potom prežiť, čo nám Boh daroval.
Aj sestre z Virgínie a všetkým z Južnej Afriky a celého sveta, zo všetkých krajín dávame pozdravy. Myslite na mňa vo svojich modlitbách.
Spoločne ostávame oboma nohami na zemi, triezvi a normálni, ale v srdci spojení s Bohom pod krvou Baránka, v Božom Slove a vôli.
Spoločne povieme Maranatha – príď Pane Ježišu. Amen.
Halelujah, budiž chválen, Pane, teraz nás požehnaj.
1 Hans Joachim von Zeiten – generál pruskej armády 1699-17862 David Ben Gurion (nar. 16. októbra 1886, † 1. decembra 1973) bol prvý izraelský predseda vlády – 1948-19633 Billy Graham - nar. 1918, americký evanjelista, považovaný za „pastora Ameriky“, ordinovaný baptistickou cirkvou v roku 19434 Svetová rada cirkví bola založená 23. 8. 1948 v Amsterdame a v ekumenickom duchu združuje 349 protestantských denominácií reprezentujúcich 590 mil. ľudí. Sídli v Ženeve.5 Theodor Herzl (nar. 2. mája 1860, Budapešť, † 3. júla 1904, Edlach, Rakúsko) bol židovský novinár, politik a publicista pôsobiaci vo Viedni, ktorý je pokladaný za zakladateľa sionizmu.6 Arthur Balfour – (1848-1930) - predseda vlády Veľkej Británie 1902-19057 Konrad Adenauer (1876-1967) - prvý povojnový predseda vlády Nemecka, 8 Genderové hnutie vyznáva rodovú rovnosť a slobodu rozhodovať nad svojím pohlavím