Mission Populaire Libre

Jésus-Christ est le même hier, aujourd'hui et éternellement" (Hèbreux 13:8)

Langue:

Prepis rozhlasového kázania 31. 10. 1976 / Ewald Frank

Langue: slovaque




31. 10. 1976

Vážení poslucháči! Aj dnes by som vás všetkých chcel čo najsrdečnejšie pozdraviť v drahocennom a svätom mene Pána Ježiša. Je pre mňa veľmi vzácne, že môžem byť s vami všetkými každé nedeľné ráno v spojení prostredníctvom týchto rozhlasových vysielaní, aby som sa s vami zamyslel nad Slovom Božím. Z množstva listov, ktoré sme dostali, poznávame, že Pán veľmi mocne pôsobí a dokazuje sa tým, ktorí Ho s úprimným srdcom hľadajú, a zjavuje sa im ako ten Živý.

Dnes budeme znova hovoriť o ev. Jána 17. Pán Ježiš tu v 9. verši hovorí: „Ja prosím za nich, neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú Tvoji. A všetko, čo je Moje, je Tvoje, a to, čo je Tvoje, je Moje. A oslávený som v nich.“

Na začiatku tejto kapitoly Pán povedal: „Otče, prišla hodina, osláv svojho Syna, aby aj Tvoj Syn oslávil Teba.“ Potom hovorí: „…oslávený som v nich“. Tá istá sláva Božia, ktorá bola na Synovi, prichádza na všetkých synov a dcéry Božie. Tak ako bol BohKristovi a zjavil sa v Ňom, tak je KristusCirkvi a zjavuje sa prostredníctvom nej. Ako Syn Boží povedal Pán Ježiš: „sám od seba nerobím ničoho, ale ako ma naučil môj Otec, tak a to hovorím.“ (ev. Jána 8:28) Toto musí byť aj náš postoj. Nie je to naše činenie, nie je to naše dielo, je to dielo Božie v nás a skrze nás, aby sa pred Pánom nechválil žiadny človek.

Pán Ježiš potom ďalej hovorí: „A už viac nie som na svete, ale oni sú na svete, a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich v svojom mene, ktorých si mi dal, aby boli jedno ako my.“ (ev. Jána 17:11) Pán Ježiš neprosil za neveriacich, nie za svet, ale za veriacich, ktorí sa stali Jeho vlastníctvom, za tých, v ktorých bol oslávený. Oni sú tí, ktorí dospejú k úplnej jednote.

Ďalej hovorí: „Ja som im dal Tvoje Slovo a svet ich vzal v nenávisť, pretože nie sú zo sveta, ako Ja nie som zo sveta. Neprosím, žeby si ich vzal zo sveta, ale žeby si ich zachoval od zlého.“ (ev. Jána 17:14-15) Pán Ježiš zostal na tomto svete tak dlho, pokiaľ nebolo Jeho dielo dokončené, kým nebol uskutočnený plán Božieho spasenia. Tak zostane aj Cirkev Ježiša Krista na svete, dokiaľ sa nesplní v nej a skrze ňu celý Boží plán spasenia. Pán celkom jasne rozlišuje medzi tými, ktorí mu patria, a tými, ktorí mu nepatria. Robí rozdiel medzi veriacimi a neveriacimi, medzi svetlom a tmou.

Ďalej hovorí: „Zo sveta nie sú, ako Ja nie som zo sveta. Posväť ich vo Svojej pravde! Tvoje slovo je pravda. Ako si Ty Mňa poslal na svet, tak som i Ja ich poslal do sveta.“ (ev. Jána 17:16-18) Aj tento verš má veľký význam. Boh nielenže Krista poslal, Boh bol v Kristovi a hovoril a pôsobil skrze Neho. Kto toto správne poznal, videl Boha. Rovnakým spôsobom majú reprezentovať Pána tí, ktorých On poslal – tak, že On skrze nich hovorí a pôsobí, aby Kristus mohol byť skrze všetkých v Cirkvi zjavený.

Pán ďalej povedal: „Ale neprosím len za týchto, ale aj za tých, ktorí majú skrze ich slovo uveriť vo Mňa.“ (ev. Jána 17:20) Tento verš hovorí o nás. Pán nemyslel len na tých, ktorí uverili v prakresťanstve, ale na všetkých, ktorí v čase milosti skrze zvestovanie evanjelia Ježiša Krista, skrze zvestovanie Božieho Slova, v Neho uveria. Pre nich platí aj ďalší verš: „…aby boli všetci jedno, ako si Ty, Otče, vo Mne a Ja v Tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma Ty poslal.“ Tým, ktorí jediného pravého Boha poznali a prijali večný život, tým, ktorým bolo zjavené meno Otca, ktorí Slovo Božie zachovávajú, ktorí nie sú z tohoto sveta, ale sú vlastníctvom Ježiša Krista, bolo dané zasľúbenie, že dospejú k tejto Božej jednote s Kristom a medzi sebou, tak ako boli jedno OtecSyn. Týmto pravým veriacim hovorí Pán Ježiš: „A slávu, ktorú si mi dal, dal som Ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno, Ja v nich a Ty vo Mne, aby boli dokonalí v jedno.“

Tu opäť vidíme tajomstvo Božej jednoty v Cirkvi Ježiša Krista. Nie je to zjednotenie v ekumenickom zmysle, spojenie cirkevných organizácií vo svetovej rade na náboženskom základe, ani v OSN na politickom základe – Cirkev Ježiša Krista je niečo úplne iné, než to, čo robia ľudia. My môžeme veriť tomu, čo Pán Ježiš povedal. On obdaril pravých veriacich tou istou slávou, ktorá bola daná Jemu, aby sme boli jedno. Priamy popis tejto dokonalej jednoty je zachytený jednoduchými slovami: „…Ja v nich a Ty vo Mne“.

Takže BohKristuKristusCirkvi. V liste Kolosenským 1. kapitole čítame o Ježišovi Kristovi: „…v ktorom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov, ktorý je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený všetkého stvorenstva, lebo v Ňom je stvorené všetko, všetko, čo je v nebesiach, i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny, buď panstvá, buď kniežatstvá, buď vrchnosti, to všetko je stvorené skrze Neho a cieľom Neho, a On je predo všetkým a všetko v Ňom povstalo a stojí a On je Hlavou tela, Cirkvi, ktorý je Počiatkom, Prvorodeným z mŕtvych, aby On bol vo všetkom prvý.“ (Kolosenským 1:14-18)

Len tam, kde Ježiš Kristus obdrží prvé miesto a kde má možnosť medzi tými Svojimi pôsobiť a zjaviť sa skrze Svoje SlovoSvojho Ducha, len tam sa táto dokonalá jednota stane realitou.

Potom prosí: „Otče, ktorých si mi dal, chcem, aby, kde som Ja, aj oni tam so Mnou boli, aby videli Moju slávu, ktorú si Mi dal, lebo si Ma miloval pred založením sveta.“ (ev. Jána 17:24)

Láska Božia k nám bola naklonená už pred ustanovením sveta. V tejto láske Boh našiel a prijal zámer spasenia v Kristovi. Podľa listu Efezským 1. kapitoly sme boli aj my pred ustanovením sveta predurčení za deti Božie podľa dobrej ľúbosti Jeho vôle (Efezským 1:5). Táto láska Božia bola kvôli nám zjavená v Kristu, pretože Boh tak miloval svet, že dal Svojho jednorodeného Syna ako obeť zmierenia, aby každý, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal večný život. Za nich sa Kristus modlil, aby boli v sláve, kde je On.

Vážení poslucháči, milí bratia a sestry! Skôr než bol Spasiteľ vzatý hore do slávy, dal zasľúbenie: „…pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prídem zase a zoberiem si vás k Sebe, aby ste tam, kde som Ja, aj vy boli.“ (ev. Jána 14:3) Žijeme teraz na konci času milosti. Vidíme to podľa znamení času. Poznávame to podľa toho, ako sa napĺňajú zasľúbenia Slova Božieho. Môžeme k ľudstvu prevolať: „Ježiš Kristus príde čoskoro, pripravte sa vyjsť mu v ústrety.“ Je to mocné volanie k prebudeniu, ktoré zaznieva po všetkých krajinách: „Kto má uši, nech počuje, čo Pán tým Svojim v tomto čase hovorí.“


Na záver hovorí Pán ešte raz: „A oznámil som im Tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a Ja v nich.“  (ev. Jána 17:26) A toto Slovo sa v čase milosti plnilo – nielen v prakresťanstve, ale aj neskôr bolo toto meno Božie oznámené všetkým, ktorí ku Kristu prišli. Láska Božia, ktorá napĺňala Ježiša Krista a viedla Ho k tomu, aby Svoj život obetoval za mnohých, je teraz v nás a my môžeme s Pavlom povedať: „…lebo láska Kristova nás núti“  (2. Korintským 5:14) (nem. preklad „Láska Kristova nás viaže“). Je to tá istá Božia láska, ktorá sa musí zjaviť medzi tými, ktorí sú Jeho. „Ja v nich a ty vo mne, aby boli dokonalí v jedno“ (ev. Jána 17:23) 

Nech dá Boh milosť, aby sa všetkým veriacim otvorili oči a porozumeli jednote Božej a jednote Ježiša Krista. Len ten, kto pozná jednotu Božiu podľa Písma Svätého, bude mať možnosť prežiť jednotu Cirkvi Ježiša Krista, lebo tak, ako bol Boh v Kristovi, tak je aj Kristus v Cirkvi. Bez Neho nie je Božej jednoty.

Modlime sa. Nebeský Otče, žehnaj všetkým, ktorí teraz počuli Tvoje Slovo a buď im nablízku. Kiež by tieto kázania neboli nadarmo. Ráč hovoriť k mnohým tisícom a zjav sa im, pretože Tvoj príchod je blízky, ó, Pane, Tvoje požehnanie nech je so všetkými, v Ježišovom mene. Amen.