Szabad Népmisszió

Jézus Krisztus tegnap és ma és mindörökké ugyanaz (Zsid.13:8)

nyelv :

Prepis rozhlasového kázania 22. 7. 1976 /A / Ewald Frank

nyelv : Szlovák




22. 8. 1976 A

Vážení poslucháči! Veľmi srdečne vás zdravím v drahocennom mene Pána Ježiša Krista. Najskôr by som znova rád srdečne poďakoval tým, ktorí mi písali a vyjadrili svoju vďačnosť za tieto rozhlasové vysielania.

Dnes budeme hovoriť o 10. kapitole listu Židom. Ak sa pozeráme na listy, ktoré Pavol písal Korintským, môžeme povedať, že tí, čo prežili zmierenie, našli milosť pred Bohom a že táto milosť nám dáva všetko, čo je potrebné k životu, v ktorom má Boh zaľúbenie. Tí, ktorí prišli k Ježišovi Kristovi, poznávajú, že On je verný Veľkňaz a má súcit s našimi slabosťami. On vošiel raz prevždy do nebeskej svätyne a dokonal večné spasenie. Spolu s apoštolom hovoríme: „…o koľko viacej krv Kristova, ktorý skrze večného Ducha obetoval sám seba bezvadného Bohu, očistí vaše svedomie od mŕtvych skutkov, aby ste svätoslúžili živému Bohu.“ (Židom 9:14)

V kapitolách listu Židom sú pre porovnanie pribrané mnohé miesta zo Starého zákona. Vo verši 10:1 sa hovorí o tom, že veci, ktoré boli vykonávané v Zákone, sú len tieňovým obrazom a nemohli viesť k dokonalosti. Rok čo rok prinášal veľkňaz tú istú obeť – čítame od piateho verša: „Preto vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a posvätného daru si nechcel, ale si mi ustrojil telo. V zápalných obetiach ani v obetiach za hriech si nemal záľuby. Vtedy som povedal: Hľa, idem – v záhlaví knihy je napísané o mne – aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu.“ V knihe kníh je napísané, že vďaka poslušnosti Syna Božieho, druhého Adama, môžeme byť do tejto poslušnosti zahrnutí aj my.

O Ňom je napísané: „Hľa, idem, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu.“ V tejto vôli sme raz a navždy posvätení. Ak vložíme našu vôľu do vôle Božej a môžeme sa zo srdca modliť: „Nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane!“, potom sa Bohu v nás zaľúbi. (Lukáš 22:42) Tak, ako činil tu na zemi vôľu Božiu Ježiš Kristus, tak sme aj my povolaní k tomu, aby sme činili vôľu Božiu. Ďalej čítame: „…v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy.“ (Židom 10:10)

Obeť Ježiša Krista by nebola vykonala nič, ak by sa tým nebola naplnila dokonalá vôľa Božia tu na zemi. Nie je nám nič platné, že sa vidíme ako obeť na oltári Kristovom, ak sa v našom živote nedeje vôľa Božia. Pavol píše Rimanom: „Prosím vás tedy, bratia, pre rôzne milosrdenstvo Božie, žeby ste ta dali svoje telá v živú obeť svätú a ľúbu Bohu, rozumnú to vašu svätoslužbu.“ (Rimanom 12:1) Už tu vidíme, že nejde len o pojem, ale o skutočnosť – byť Pánovi posvätenou obeťou, na ktorú môže pozerať so zaľúbením, pretože len medzi takými ľuďmi sa môže konať rozumná bohoslužba, v ktorej sa Boh môže preukázať ako živý. Všetko ostatné bude len mŕtvou formou bez živej prítomnosti živého Boha.

Hneď vzápätí hovorí: „A svoj život neveďte podľa spôsobu tohoto sveta, ale sa premeňte obnovením svojej mysle, aby ste tak získali istotu o tom, aká je vôľa Božia, totiž to dobré, ľúbe a dokonalé!“  (Rimanom 12:2, podľa nem.prekladu) Tieto veci patria k sebe. Najprv sa musíme znovuzrodiť k živej nádeji, ako synovia a dcéry Božie. Musíme tak, ako všetky deti Božie, vyznať svoje hriechy a v hlbokej pokore hľadať tvár Božiu. U nikoho nebude márne, ak sa bude s Dávidom modliť Žalm 51: „Zmiluj sa nado mnou, ó, Bože, podľa svojej milosti! Podľa množstva svojho milosrdenstva zahlaď moje prestúpenia. Dokonale ma umy od mojej neprávosti a očisti ma od môjho hriechu; lebo znám svoje prestúpenia, a môj hriech je vždycky predo mnou. Tebe samému som zhrešil a učinil som to, čo je zlé v tvojich očiach.“ (v.  3-6)

Myslieť si: „Ja som lepší ako ostatní“ ešte nikdy nikomu nepomohlo. Pavol, ten veľký apoštol, vyznáva, že bol tým najhorším hriešnikom, ktorému Boh preukázal milosť a zmiloval sa nad ním. V Božích očiach je hriešnym každý človek, a preto musíme spolu s Dávidom zvolať: „Hľa, v neprávosti som splodený, a v hriechu ma počala moja matka. Očisti ma od hriechu yzopom, a budem čistý; umy ma, a budem belší ako sneh. Daj mi počuť veselosť a radosť, aby plesali moje kosti, ktoré si zdrtil. Skry svoju tvár pred mojimi hriechmi a zahľaď všetky moje neprávosti. Stvor mi čisté srdce, ó, Bože, a obnov priameho ducha v mojom vnútri. Nezavrhni ma spred svojej tvári a nevezmi odo mňa svojho Svätého Ducha.“ (Žalm 51:7-13) 

Tento človek, ktorý bol Bohom omilostený a zažil veľké veci s Pánom, bol privedený k hlbokému poznaniu svojho hriechu, takže svoje srdce pred Bohom vylieval s veľkou ľútosťou a v pokání. Často sme príliš hrdí na to, aby sme priznali svoju vinu a hriech, ale odpustenie môžeme dostať jedine vtedy, ak túto pýchu zlomíme, pokoríme sa a vyznáme. Neexistuje nikto, kto by mohol zdvihnúť kameň alebo prstom ukázať na iných ľudí. Všetci sme pred Bohom vinní a sme odkázaní na Jeho milosť. Písmo Sväté hovorí: „Nie je toho, kto by činil dobré, nie je ani jedného.“ (Žalm 14:3) a nám všetkým sa potom nedostáva slávy, ktorú Boh udeľuje. 

Už sme preberali, že Pán v týchto dňoch Svoj ľud dôkladne očisťuje. V 10. kapitole listu Židom sme čítali, že Pán prišiel, aby konal vôľu Božiu a že my sme v tejto vôli raz a navždy posvätení obeťou tela Ježiša Krista. Pokračujme veršom 14 (podľa nemeckého prekladu): „Lebo jednou obeťou navždy doviedol do cieľa tých, ktorí sa posväcujú.“ Ak chceme dosiahnuť náš nebeský cieľ, musíme našu vôľu vložiť do vôle Božej, aby sme zažili posvätenie, ktoré platí pred Bohom, „…lebo jednou obeťou navždy doviedol do cieľa tých, ktorí sa posväcujú.“

Skrze dokonalú obeť bolo uskutočnené dokonalé spasenie. Všetci, ktorí sa nechajú posvätiť v pravde, sú Bohom skrze Ježiša Krista učinení na veky dokonalí. Hneď potom čítame vo verši 15: „A o tom nám dáva Svoje svedectvo i Svätý Duch.“

Vážení poslucháči, milí bratia a sestry! Duch Svätý musí v našom živote vydávať svedectvo, že o biblických pravdách nie je len písané, ale že sú pri nás zjavné. Ďalej je napísané: „Toto je zmluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán: Dám Svoje zákony do ich sŕdc a napíšem ich do ich myslí a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem. A kde je toto odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.“ (Židom 10:16-18) Potom apoštol vyzýva všetkých veriacich: „Tak máme, bratia, skrze krv Ježišovu radostnú dôveru ku vstupu do svätyne. To je nová, živá cesta…“ (v. 19, podľa nem. prekladu)

Je to živé Slovo, živý Boh, živá cesta, pretože všetko, čo tvorí Boh, má v sebe život, totiž Boží život.

V nasledujúcom vysielaní budeme musieť ešte raz hovoriť o týchto myšlienkach Slova Božieho, aby všetci porozumeli, o čo v živote veriaceho ide. Pán nás vykúpil pre veľmi konkrétny účel. Poznávame, že ak má nastať dokonalé očistenie a posvätenie, naša vôľa musí byť úplne vložená do vôle Božej, aby sme mohli spievať so skladateľom piesní: „Žiadna vlastná cesta, žiadna vlastná vôľa viac, veď nás Ty sám.“

S pojmami „svätý“ alebo „posvätený“ je spojené úplné oddelenie, tak aby sme boli posvätení a pripravení pre službu Bohu. Tak ako boli nádoby v chráme Bohu posvätené svätým pomazaním, tak aj my musíme byť ako očistené a posvätené nádoby skrze sväté pomazanie Ducha Svätého Bohu posvätení a postavení do Jeho služby.

Modlime sa. Nebeský Otče, ďakujeme Ti z celého srdca za Tvoju milosť. Obzvlášť Ti ďakujeme za Tvoje Slovo, ktoré sa stalo sviecou našim nohám a svieti nám ako jasné svetlo na našej ceste viery. Zjav sa každému jednotlivcovi. Daruj očistenie a posvätenie z milosti v mene Pána Ježiša. Amen.