Mission Populaire Libre

Jésus-Christ est le même hier, aujourd'hui et éternellement" (Hèbreux 13:8)

Langue:

Obežník Marec 1985 / Ewald Frank

Langue: slovaque




„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.” 

(Židom 13:8)

Milosť a pokoj Boží buď s vami všetkými skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Zdravím vás ako tých Bohom vyvolených a v Kristu požehnaných slovom z Izaiáša 43:1–2:

„Ale teraz takto hovorí Pán, ktorý ťa stvoril, Jakobe, a Ten, ktorý ťa utvoril, Izraelu: Neboj sa, lebo som ťa vykúpil: povolal som ťa tvojím menom; Môj si ty! Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezatopia ťa; keď pôjdeš cez oheň nepopáliš sa, a plameň sa ťa nechytí.“ 

V celej Biblii nachádzame slová útechy pre každú situáciu nášho života. Musíme sa iba na toto zasľúbenie postaviť a veriť, že Pán Svoje Slovo dodrží a bude s nami po všetky dni až do konca sveta. Nebude to bez skúšok; to je zrejmé z tohto i z iných miest Písma. Pán nás však cez ne prenáša. Dokonca v temnom údolí je s nami a vyvádza nás znovu hore na svetlo. Jeho prút a Jeho palica nás potešujú (Žalm 23).

Svoju nádej skladáme jedine v Ňom, ktorý nám rozumie a ako veľkňaz má s nami súcit a prihovára sa za nás s prosbami pred trónom milosti (Židom 7:22–25). On to dielo v nás započal a On ho aj dokončí.

Kalendár nám opäť ukazuje na tie veľké udalosti spásnych dejín, ktorým sa nič nevyrovná. Boh skrze Ježiša Krista, nášho Pána, vykonal od Veľkého piatka až po veľkonočnú nedeľu zasľúbené vykúpenie. Bol to veľký deň zmierenia, v ktorom prikryl vinu všetkých detí Božích, takže sa im odpustili všetky prestúpenia a vyhladili sa všetky hriechy. Bol to deň, v ktorom sa Boh zmieril s ľudstvom, obrátil k nám Svoju tvár, vzniknutú škodu opäť napravil a daroval večne platné vykúpenie. Pri umieraní náš Vykupiteľ zvolal: „Je dokonané!“

Zo srdca veríme, čo Pavol píše v 2. Korintským 5:19: „Lebo Boh bol v Kristovi a zmieril svet so Sebou tým, že im ich prestúpenia nepočítal a vložil do nás Slovo zmierenia“ (podľa nemeckého prekladu). Kto skutočne toto zmierenie prežil, ten má vo svojom srdci a vo svojich ústach rovnaké Slovo zmierenia. Všetka nenávisť, každé nepriateľstvo je ukončené – nastalo dokonalé odpustenie a zmierenie.

Vykúpenie je jadrom spásnych dejín s ľudstvom. Jeho kráľovstvo je večné kráľovstvo, preto sa musel On, ktorý jediný má nesmrteľnosť, zjaviť v smrteľnom tele, aby nás premiestnil zo smrteľnosti späť do nesmrteľnosti, z porušiteľnosti do neporušiteľnosti, a tým do Jeho večného kráľovstva. Vykonaným vykúpením nám z milosti daroval večný život a nepominuteľné bytie (existenciu). Nehľadíme na slabosť našich tiel, ktoré ešte očakávajú na premenenie, ale ďakujeme Bohu, že nám daroval nového Ducha a nový Boží život. Premenenie tela sa stane, ako vieme, pri návrate Ježiša Krista. Potom tí v Kristu zosnulí povstanú do neporušiteľnosti a my, ktorí Jeho príchod milujeme, nechávame sa pripraviť a boli sme zapečatení Duchom Svätým, budeme premenení a spoločne s nimi budeme vzatí hore. Aký slávny deň to bude.

Mocné svedectvo

Dnes mi leží na srdci, aby som napísal niečo o nápise, ktorý bol umiestnený v troch jazykoch nad naším ukrižovaným Vykupiteľom. Najpresnejšie, alebo lepšie povedané najúplnejšie, to uvádza Ján takto: „Ježiš Nazarejský, kráľ Židov“. Kto číta v 19. kapitole verše 16 až 22, zistí, že Gréci a Rimania, v ktorých jazyku bolo napísané to isté, sa na tom nijako nepohoršovali, ale židovskí veľkňazi sa pohoršili. Prišli k Pilátovi a prosili ho, aby text zmenil. Navrhli mu inú formuláciu a povedali: „Nepíš: Kráľ Židov, ale že on povedal: Som kráľ Židov.“ Buď však vďaka živému Bohu za Pilátovu stálosť. Veľmi rýchlo odbil zaslepených hodnostárov vysvetlením: „Čo som napísal, to som napísal.“ Tak to ostalo až do dnešného dňa.

Musíme sa presadiť do pozície Židov vtedy, aby sme ich nespravodlivo neobviňovali, lebo to bolo v podstate všetko Bohom tak riadené. Židia na základe mnohých zasľúbení z Písma právom očakávali od svojho Mesiáša, že ich oslobodí od ich nepriateľov, od každého útlaku, a že zriadi Svoje kráľovstvo. Neboli však schopní rozlíšiť prvý a druhý príchod Mesiáša a tomu zodpovedajúce miesta Písma. Pre nich existoval len jeden príchod. V Lukášovi v 19. kapitole je nám oznámené, čo sa stalo, keď Ježiš zostupoval z Olivovej hory a vošiel do Jeruzalema: „… začalo celé to množstvo učeníkov radujúc sa chváliť Boha velikým hlasom za všetky divy, ktoré videli, a hovorili: Požehnaný Kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ (verše 37 a 38)

Predtým než nášho Pána vydali na ukrižovanie, bol podrobený výsluchu. Pri ňom sa ho Pilát spýtal: „Teda si ty predsa kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Ty dobre hovoríš, že som ja Kráľ. Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal pravde svedectvo. Každý, kto je z pravdy, čuje Môj hlas.“ Čas, aby zriadil Svoje kráľovstvo, ešte neprišiel. Práve to však vtedy ľudia očakávali. Časové rozpätie Nového zákona, deň spasenia, najmä čas milosti, ktorý Boh daroval národom, zostali Židom skryté. Počítali s naplnením všetkých zaľúbení naraz, pretože nemali prehľad o Božom pláne.

My, ktorí teraz žijeme na konci času milosti a ktorým bola zjavená rada Božia, to máme v tomto smere podstatne ľahšie. Môžeme jasne rozpoznávať, ktoré zasľúbenia sa naplnili pri prvom príchode Mesiáša a ktoré sú napísané v súvislosti s Jeho návratom. Práve tak poznáme zasľúbenia, ktoré súvisia so zriadením Jeho kráľovstva. My sme – ako brat Branham často hovoril – núdzny ľud, ale sme aj uprednostnený ľud, ktorému bol teraz, na konci spásnych dejín, poskytnutý súhrnný prehľad o Božom pláne s ľudstvom. Venujme sa ešte raz nadpisu, ktorý bol umiestnený na kríži, a snažme sa porozumieť, prečo sa nad ním Židia tak veľmi pohoršovali. Bol to tento text:

4 3 2 1

Hjahudim Wmelech Hanozrim Jahshua

1 2 3 4

Ježiš Nazarejský Kráľ Židov

Pretože v hebrejčine sa píše sprava doľava, musí sa aj čítať sprava doľava. Začiatočné písmená tohto nápisu tvoria tajuplné meno Božie, J H W H. Táto skutočnosť urážala veľkňazov znalých Písma až do najvyššej miery, pretože im tak bolo ukázané, kto je ten, ktorého vydali napospas ukrižovaniu. V žiadnom bode nezodpovedal ich predstavám o príchode Vykupiteľa ako Mesiáša, ako Záchrancu. Úplne prehliadli, že musel trpieť a zomrieť. Aby upokojili svoje svedomie, pokúsili sa dosiahnuť, aby bol nápis zmenený. Práve on však bol mocným svedectvom Božím o Jeho sebaobetovaní a Boh to tak riadil, že pohanský panovník nechal túto všetko presahujúcu pravdu napísať v troch jazykoch.

Pôvodnú hebrejskú abecedu tvorili iba tak zvané „základné písmená“, pričom neobsahovala samohlásky. Tie sa museli vkladať pri čítaní podľa zmyslu a významu. Hebrejskí učenci sa neodvažovali vkladať do Božieho mena samohlásky a vyhlasovali, že sa jedná o tajuplné meno, ktoré nemôže a nesmie nikto vysloviť. Namiesto tohto mena používajú až do dnešného dňa vo svojich modlitbách formuláciu „Alohim – Adonai“ namiesto „Elohim – JAHWEH“.

Ako úplne inak to bolo u prorokov, ktorí boli v obecenstve s Bohom a poznali Jeho aj Jeho meno! Mojžišovi povedal Boh: „Ja som Jahweh (Pán). Zjavil som sa Abrahamovi, Izákovi, Jakobovi ako Elohim (ten všemohúci Boh), ale Svojím menom Elohim – Jahweh som sa im nezjavil.“ Mojžiš bol prvý, komu bolo z úst Božích toto meno zmluvy oznámené, pretože sa blížilo uzatvorenie zmluvy s národom Izrael. Mojžiš bol poverený vyviesť ľud izraelský z Egypta a prijať zákon na hore Sinai. Bol to on, koho Boh poveril, aby spísal úplné časové rozpätie od Adama až do jeho doby, teda dejiny za takmer 2 800 rokov. Meno Božie mu bolo zjavené, preto ho vždy použil v správnej súvislosti, po prvýkrát v 1. Mojžišovej 2:4. Celkovo je toto tajuplné meno Božie použité v Starom zákone 6 700-krát.

Bolo by žiaduce, keby prekladatelia Biblie mali to isté Božie zjavenie ako proroci a nechali tie mená v ich pôvodnej forme. Na základe mena sa poznal význam, ktorý z toho vyplýva. V priebehu uplynulých storočí vynaložili jazykovedci veľa námahy na to, aby prebádali jazyky Biblie. Vždy však zostane iba pri tom, že to Božie môže byť zjavené iba Duchom Svätým.

Zo štyroch základných písmen mena Božieho boli v priebehu času odvodené rôzne slová až k tomu základnému pojmu „Jehova“. Je to nesprávny výklad, ktorý určite neprišiel sám od seba. Tak ako obe písmená „el“ odkazujú na Boha, tak tie tri písmená „Jah“ patria menu Pána. Meno Immanuel tak napríklad znamená „Boh s nami“, výraz hallelujah „Chváľte Pána“ a meno Elijah (Eliáš) „Boh je Jahweh“. Dalo by sa pokračovať celým zoznamom kombinácií mien.

Neporozumenia vznikajú len tam, kde báda ľudský duch a Boží Duch nezjavuje. Hieronymus (Jeroným), jeden z najznámejších mužov cirkevných dejín (347 – 420), preložil Starý zákon z hebrejčiny do latinčiny (tzv. Vulgáta). Keď prišiel po miesto v 2. Mojžišovej 34:29, našiel tie tri základné písmená „k r n“. Namiesto toho, aby z toho vyčítal slovo „karan“, čo znamená „lúč svetla“, použil „keren“, čo znamená „roh“. Tak sa vo Vulgáte text „žiarivá tvár Mojžišova“ objavil ako „tvár s rohom“ (facies cornuta). Na základe tohto neporozumenia vytvoril Michelangelo svoju sochu Mojžiša s dvoma rohmi na čele.

Vráťme sa k našej téme mocného svedectva. Je zbytočné sa pýtať, prečo Boh nenechal všetko napísať jednoznačne a jasne. Ako brat Branham stále zdôrazňoval, všetko je založené na zjavení. Aj Pán Ježiš hovoril iba v podobenstvách a komu Duch Boží nezjaví tajomstvo, ktoré je v nich obsiahnuté, tomu to zostáva skryté. To sa týka celého Písma Svätého. Myslime pritom na meno, ktoré je v príkaze ku krstu jednému zastrené a druhému zjavené.

Možno vás napadlo, že v hebrejčine (v hebrejskom nápise) znie meno nášho Pána Jahshua. V našich Bibliách je na rozdiel od toho uvedená forma „Ježiš“ odvodená z gréčtiny. Je dobré vedieť, že anjel to meno vyslovil hebrejsky, pretože znamená Jahweh – Záchranca. Preto je napísané: „a porodí syna a nazveš jeho meno JEŽIŠ, lebo On zachráni Svoj ľud od ich hriechov.“ (ev. Matúša 1:21). Aký je to presvedčivý dôkaz, že Jahweh Starého zákona je Jahshua Nového zákona! On je Immanuel – Boh s nami. To, čo Židia vtedy nemohli poznať, nás napĺňa nesmiernou radosťou.

Anjel povedal Márii: „Tento bude veľký a bude nazvaný Synom Najvyššieho a Boh Jahweh mu dá trón Jeho otca Dávida, a bude panovať ako Kráľ nad domom Jakobovým po všetky veky, a Jeho kráľovstvu nebude konca.“ (ev. Lukáša 1:32–33, podľa nemeckého prekladu) Dnes vieme, že tento výrok bol proroctvom, ktoré sa naplní, keď sa Pán po svadobnej hostine vráti, aby sa ako Kráľ ujal vlády. Pretože tak je to napísané: „… a povstali veľké hlasy na nebi, ktoré hovorili: Kráľovstvá sveta sa stali kráľovstvami nášho Pána a jeho Krista, a bude kraľovať na veky vekov.“ (Zjavenie 11:15) K tejto téme by sme mohli uviesť veľa biblických miest zo Starého aj Nového zákona. Prorok Zachariáš napríklad vyslovil v súvislosti s tým toto proroctvo: „Jahweh bude kráľom nad celou zemou; toho dňa bude Jahweh jeden a Jeho meno jedno.“ (Zachariáš 14:9) Aj Židia, ktorí predsa právom očakávali kraľovanie Kráľa, budú mať na ňom účasť. Keď sa naplní počet pohanov, bude im sňatá zástera, ktorá až do dnešného dňa Izrael zakrýva a ktorá môže byť z nich sňatá iba v Kristovi (2. Korintským 3:12–16). Táto hodina už nie je ďaleko, a v nej budú hľadieť na Toho, ktorého prebodli (Zachariáš 12:9–10). Boh všetko obdivuhodne usporiadal.

Aby sme predišli neporozumeniu, rád by som poznamenal, že samozrejme budeme naďalej používať nám dôverne známe meno Ježiš (a podobne i v prípade mena Jehova, pozn. prekl.). Týmto výkladom mi išlo iba o to, aby som zdôraznil jeho skutočný význam v hebrejskej reči. Iba Boh môže zjaviť každému jednému, že On sám sa v tomto mene ľudstvu zjavil a že sa preto k Nemu môžeme priblížiť iba v tomto mene. V prvotnom kresťanstve sa diali veľké divy a znamenia, áno, moc Božia sa mocne zjavovala všade, kde bolo meno Ježiša Krista oznamované v plnej moci Ducha. Dialo sa toho toľko, že vrchnosť nakoniec apoštolom dokonca zakázala, aby v tomto mene kázali.

Keď Cirkev stratila pravé poznanie o Božstve, zostal skrytý aj význam mena a používajú sa tituly. Podobne ako vtedy u Židov vládne aj u dnešných kresťanov nevedomosť o tom, kto Ježiš z Nazareta skutočne je. Ak dosvedčujeme, že nám toto meno bolo v jeho Božom význame znovu zjavené, potom sa musí teraz diať to isté ako na počiatku. Vzkriesený Pán najlepšie vedel, aká moc bude skrze vykúpených zjavená v Jeho vykupiteľskom mene. On dal tým, ktorí uverili, plnú moc a povedal: „… v Mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazykmi, hadov budú brať, a keby vypili niečo smrtonosné, neuškodí im; na chorých budú klásť ruky, a budú sa mať dobre.“ (ev. Marka 16:17–18) Nech sa to živému Bohu podarí, aby ešte raz zjavil moc novozákonného mena Zmluvy v novozákonnej Cirkvi. S tým, že sme spoznali toto meno v jeho pôvodnom význame, musí byť spojený zmysel aj účel.

Nemení sa teda nič: Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. Ľuďom nebolo dané žiadne iné meno pod nebom, v ktorom by mohli byť spasení. Áno, všetko, čo praví veriaci konajú slovom alebo skutkom, to majú konať v mene Pána Ježiša Krista. Zo srdca veríme, že Ježiš z Nazareta je Kráľom Židov a naším Vykupiteľom. On je Jahweh, On je Jahshua, On je Záchranca a Uzdravovateľ. Jemu buď česť na veky. Amen!

Dúfam, že všetci budú týmto krátkym výkladom vnútorne premožení a dojatí.

Pán vás všetkých požehnaj a buď s vami.



fotografie sa nezachovali


Fotografie hore ukazujú časť poslucháčov, ktorí sa v čase od 17. do 21. februára zúčastnili zhromaždení v Nairobi v Keni. S veľkou radosťou som zistil, že Pán v súlade s mojím očakávaním otvára nové dvere pre zvestovanie. V tomto čase to sú krajiny Afriky, kde je veľký hlad po Slove Božom. Davy poslucháčov v počte niekoľko tisíc ľudí nie sú žiadnou vzácnosťou.

Slovo do hĺbky uchvátilo nielen veriacich a neveriacich, ale aj zodpovedných bratov z rôznych denominácií. Jeden biskup sľúbil, že kázania zaznamenané na video rozošle dvom stovkám zborov. Tieto zhromaždenia boli mocným prielomom pre vec Božiu a zúčastnení na ne iste nikdy nezabudnú.

Možno, že my tu v Európe máme často dojem, že Boh nič nekoná. Nie je to tak. Stále ešte žijeme v čase milosti, a Pán vyvoláva tých Svojich zo všetkých národov, rečí a jazykov. Duch Boží pôsobí, kde chce a kedy On chce. Brat Branham túžil priniesť zástupom v Afrike posolstvo. Jeho želanie sa teraz plní.

Všetkým ďakujem za vaše modlitby, ktoré ma nesú. Myslite na mňa aj naďalej, aby sa v každom smere diala vôľa Pána a On dosiahol Svoje právo vo všetkom.

V Božom poverení pôsobiaci

Ewald Frank