Slobonda Narodna Misija

Isukrst juče je i danas onaj isti i u vijek.

Jezik

Prepis internetového zhrnutia - október 2012 / Ewald Frank




Milovaní bratia a sestry v Kristu,

prihovára sa vám brat Frank z medzinárodného misijného centra v Krefelde. Máme za sebou mimoriadne požehnaný víkend, počas ktorého sa zišlo približne osemsto veriacich k tomu, aby počuli Slovo Božie, z rôznych krajín, od Fínska po Taliansko, od Rumunska po Spojené kráľovstvo, jednoducho z celého kontinentu sa tak ako každý prvý víkend v mesiaci zišli všetci praví veriaci, ktorým možnosti dovolili prísť.

Tento krát sa konala aj Večera Pánova a v tejto súvislosti chcem alebo musím spomenúť niekoľko vecí. Ak si prečítate 26. kapitolu ev. Matúša, 14. kapitolu ev. Marka, 22. kapitolu ev. Lukáša, Pán vzal jeden chlieb, požehnal ho, lámal a dával svojim učeníkom. Potom v 10. kapitole listu Korinťanom, v 16. a 17. verši píše apoštol Pavol o tom, čo a ako náš Pán urobil, keď slávil Večeru Pánovu. V 11. kapitole listu Korinťanom, od 23. verša tiež čítame: „…jeden chlieb, jeden kalich…” – to je biblické učenie, to je spôsob, akým náš Pán konal pri Večeri Pánovej… nepoužívam označenie „prijímanie“ (z angl. „communion“), pretože to nie je biblické, je to Večera Pánova.

Milovaní bratia a sestry, aj brat Branham v otázkach a odpovediach z augusta 1964 povedal, že to má byť jeden chlieb pripravený svätými rukami a jeden kalich. Toto je apoštolské učenie a takto to učil aj brat Branham. A preto tak konáme aj my. Rešpektujeme Slovo Božie, mám však otázku: Prečo ľudia vo zvesti po celom svete slávia to, čo oni nazývajú „prijímanie“, s podnosom s 36 samostatnými pohárikmi alebo niečím podobným? Prečo nepoužívajú jeden chlieb? Prečo sa nevrátia späť k Slovu Božiemu? Prečo nerešpektujú Slovo a nekonajú podľa neho?

Prečo to hovorím? Musíme povedať toto: berieme jeden kalich tak, ako to urobil náš Pán, ako to urobil apoštol Pavol a ako to učil brať Branham. Milovaní, nastal čas nielen hovoriť o zvesti a poslovi, a pritom ísť vlastnými cestami, nie, nastal čas veľmi jasne povedať to, čo musel povedať náš Pán v evanjeliu Matúša 25:10„…tie, ktoré boli hotové, vošli s ním na svadbu, a zavreli sa dvere.“ To, čo bolo cieľom služby br. Branhama – obnoviť, postaviť nás späť na pôvodný základ, na pôvodné učenie apoštolov – to je zvesť tejto hodiny. A preto, milovaní bratia a sestry, bolo v roku 1933 – v roku, keď som sa narodil – z nadprirodzeného svetla br. Branhamovi povedané, keď krstil v rieke Ohio: „Ako bol Ján Krstiteľ poslaný, aby predišiel prvému príchodu Krista, budeš ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Čo musí táto zvesť dosiahnuť? Boh nepotrebuje vaše výklady, Boh nepotrebuje moje výklady, všetci by sme však mali veriť a poslúchať Písmo a vrátiť sa späť k biblickému vzoru. Prvé a posledné kázanie musí byť rovnaké, prvý a posledný krst musí byť rovnaký, prvá a posledná Večera Pánova musí byť rovnaká. Prosím, rešpektujte Slovo Božie. Ak nemôžete rešpektovať Slovo Božie, potom si musíte uvedomiť, že Boh nemôže rešpektovať vás.

Ak sa vrátime späť k Abrahámovi, v 18. kapitole 1. knihy Mojžišovej Abrahám veril Bohu. V 22. kapitole 1. knihy Mojžišovej bol Abrahám poslušný Bohu. Keď potom prejdeme k listu Jakuba, tento apoštol tam hovorí, že viera Abrahámova bola ospravedlnená zo skutkov. Boh dáva zasľúbenia a On ich aj napĺňa, ale my, ako deti zasľúbenia, musíme v poslušnosti konať, čo nám Pán povedal. Zvesť tejto hodiny je preto sväté Slovo Božie,ktoré nám je adresované v originálne podobe a zjavené Svätým Duchom. Milovaní, aj zjavené Slovo musí byť vzaté späť do Slova Božieho. Matúš, 11. kapitola: „…a nikto nezná Syna, iba Otec, ani Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjaviť.“ Je to všetko božské zjavenie. Matúš, 16. kapitola: „…telo a krv ti toho nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“ Opäť božské zjavenie vo všetkom. A Ježiš Kristus, náš Pán a Spasiteľ, je skutočným zjavením Boha v tele – Emanuel, Boh s nami. Preto veríme Slovu Božiemu a Slovo je nám skrze Svätého Ducha zjavené.

Keď sa ešte vrátime späť, pretože sme mali Večeru Pánovu, rád by som znova zdôraznil toto: nemôžete ísť vlastnými cestami a mať vlastné učenia. Priatelia, dovoľte mi v láske povedať: čokoľvek bolo zasľúbené v Starom zákone sa napĺňa v priebehu Nového zákona. A my sme porozumeli tomu, že zvesť tejto hodiny musí byť zasľúbeným Slovom Božím pre tento deň a zasľúbené Slovo musí byť zvesťou – všetko musí byť v súlade.

Ako som už spomenul, narodil som sa v roku 1933, keď Pán sám hovoril k bratovi Branhamovi, že jemu daná zvesť predíde Jeho druhému príchodu. Mnoho rokov uplynulo odo dňa, keď brat Branham 24. decembra 1965 – na moje narodeniny – odišiel k Pánu. Avšak odvtedy sa pravé zasľúbené Slovo – prvá zvesť tejto hodiny šírila do všetkých končín zeme. Žijeme v posledných chvíľach času milosti a príchod nášho Pána je blízko. „Hľa, Ženích ide!” „…tie, ktoré boli hotové, vošli s ním na svadbu, a zavreli sa dvere.”

Keď som v roku 1966 začal túto službu, predložil som Pánovi prosbu, aby som všetkých, ktorí počujú Jeho Slovo z mojich úst a veria a poslúchajú Slovo Božie, znova videl v sláve. Prosím, verte, nechajte sa obnoviť, pripraviť, buďte poslušní a spoločne uvidíme Pán pri jeho návrate.

Maran atha, náš Pán ide. A Duch a nevesta hovoria: Prijdi! Áno, prijdi, Pane Ježišu! Nech vás Boh žehná a je s vami.

Verím, že sa k nám budete môcť pripojiť nasledujúci prvý víkend tak ako tento krát, keď sa pripojilo viac ako deväťsto poslucháčov z celého sveta, aby počulo Slovo Božie vo svojim vlastnom jazyku. Boh vám žehnaj a sprevádzaj vás vo svätom mene Pána Ježiša. Amen.