Obežník Apríl 2012
/ Ewald Frank
Langue: slovaque
Other languages
9. Vyplatí sa to
Môžem hľadieť späť na viac ako 60 rokov v kráľovstve Božom. V roku 1948 som prežil obrátenie ku Kristu a nadobudol som istotu spásy, že som sa stal Božím dieťaťom. Vďaka ďalším prežitiam, ktoré mi verný Pán daroval, som kráčal vpred v nasledovaní Ježiša Krista. Už v roku 1949 som sa zúčastnil letničnej konferencie v Hamburgu. Od roku 1952 som pravidelne kázal.
Prežitia v zhromaždeniach a osobných stretnutiach s br. Branhamom v rokoch 1955, 1958 a 1962 boli míľnikmi v mojom duchovnom živote. O priamom spojení s ním svedčí ešte dnes 21 dopisov. Prvý je z 11. novembra 1958 a posledný z 30. septembra 1965. Skrze jeho kázania, ktoré mi boli pravidelne zasielané, som bol uvádzaný stále hlbšie do Písma Svätého.
Doslovné znenie môjho povolania z 2. apríla 1962 je vám všetkým už roky známe. Slovo som kázal už predtým, ale od toho času som mal ísť do iných miest. Na základe priameho poslania som cestoval od mesta k mestu, od krajiny ku krajine, z kontinentu na kontinent a zvestoval som Slovo tak, ako mi to Pán prikázal.
Pre všetkých, ktorí tomu môžu veriť, svedčím ešte raz, že všetky prežitia, ktoré som kedy zmienil, sú pravdou a rovnako aj to, že som brata Branhama v piatok 24. decembra 1965 v okamihu jeho odchodu domov videl na oblaku, ktorý bol podobný ako oblak z 28. februára 1963, a videl som, ako bol vzatý. To je tak pravda, ako že Boh žije. Elizeus predsa tiež videl, ako bol Eliáš vzatý do nebies (2. Kráľovská 2). V tomto videní som povedal: „Brat Branham, ty predsa nie si Syn človeka. Prečo ťa vidím na oblaku?“ V tom okamihu som ešte nevedel nič o jeho autonehode, ktorá sa stala 18. decembra 1965.
Moje oči boli posledné, ktoré brata Branhama 10. apríla 1966 videli v truhle v prítomnosti zamestnanca pohrebnej služby p. Coota. Jeho skrze nehodu ťažko zranená tvár bola viditeľne bezchybne uzdravená a zabalzamovaná a vyzerala pekne a prirodzene sa usmievala.
Na veľkonočnú nedeľu 11. apríla 1966 sa uskutočnil pohreb. Očakávanie, že nastane vzkriesenie, bolo veľké. Preto sa pohreb zdržoval, a stále znova a znova sa spievali chórusy Jemu len ver a Na krídlach snehobielej holubice.
Večer po pohrebe mi bolo jasné, že teraz prišiel čas niesť Bohom darovanú zvesť do celého sveta. Tak ako mi to brat Branham povedal 3. decembra 1962, čakal som s rozdávaním duchovného pokrmu, až kým som neobdržal jeho zvyšok a kým neprišiel správny čas. Na základe Božieho predurčenia som teraz smel vykonávať spásne poverenie.
Tak som začal v rokoch 1966 a 1967 plánovať a konať zhromaždenia v 25 mestách západnej Európy, na ktoré som pozval aj kazateľa Pearry Greena. Od roku 1968 som cestoval aj po krajinách východnej Európy, vrátane Ruska. Za tým nasledovali ďalšie krajiny a kontinenty. Na pozvanie som kázal aj v Kanade a Spojených štátoch, v Latinskej Amerike, Afrike, Ázii, Austrálii a na Novom Zélande. Do roku 1979 som kázal v 85 krajinách a zvestoval zvesť konečného času, to večne platné Slovo Božie, a sial Slovo ako originálne semeno tak, ako to konal Pán sám (ev. Matúša 13:37–38, ev. Marka 4:14, ev. Lukáša 8:11). Boli to najpožehnanejšie roky mojej služby pre Pána. Verný Boh daroval ku každej ceste milosť a Svoje požehnanie.
Počas všetkých tých rokov sme mali aj tu v Krefelde vždy požehnané zhromaždenia v prítomnosti Božej a mocné pôsobenie Ducha bolo zjavné. V máji 1979 však chcel satan mňa, dielo Božie a Cirkev zničiť, ale preukázalo sa ako pravdivé to, čo náš Pán povedal o svojej Cirkvi: „…brány pekla ju nepremôžu“ (ev. Matúša 16:18b). Aj to, čo povedal Petrovi, som osobne prežil: „Šimone, Šimone, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, žeby nezašla tvoja viera. A ty, keď sa raz obrátiš, utvrdzuj svojich bratov!“ (ev. Lukáša 22:31–32)
Dnes hľadím na mnohé roky a nie je to 85 krajín ako v roku 1979, ale 155, v ktorých som napriek všetkému vražednému ohováraniu a osočovaniu smel zvestovať to cenné zjavené Slovo. V súčasnosti počujú každý týždeň prostredníctvom televíznych vysielaní Božie Slovo na celej zemi tisícky ľudí. Je dosiahnutý celý svet, kde nie osobne, tam prostredníctvom rozhlasových a televíznych vysielaní, prostredníctvom prenosov cez internet, literatúry, mesačne rozosielaných 7 500 diskov CD a DVD v 13 rôznych jazykoch. Napĺňasa Slovo: „Evanjelium o kráľovstve bude kázané na svedectvo všetkým národom…“ a zároveň Pán volá svojich vyvolených von z každého duchovného zmätku.
Na konci očakávame dvojnásobné navrátenie, tie najmocnejšie skutky Ducha Božieho a pravé naplnenie láskou Božou. Len dokonalá láska tam môže vojsť a to je láska Božia, ktorá je do našich sŕdc vliata skrze Svätého Ducha. Až potom bude zjavených deväť darov ducha (1. Korintským 12 a 14) na budovanie Cirkvi a deväť ovocí ducha v osobnom živote (Galatským 5:22–24). Láska Božia, ako bola zjavená na kríži Golgoty, spája všetkých spasených navzájom – a to vždy s odpustením a zmierením. Nie mimoriadna známosť, ale láska Božia, ktorá zahŕňa všetkých vyvolených, je putom dokonalosti. Pavol predsa Slovo adresuje vyvoleným a len pri nich sa naplní: „A tak si oblečte ako vyvolení Boží, svätí a milovaní srdečnú sústrasť milosrdnú, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, zhovievavosť znášajúc jeden druhého a odpúšťajúc si, keby mal niekto na niekoho žalobu, ako aj Kristus odpustil vám, tak aj vy. Ale nad to nado všetko oblečte si lásku, ktorá je pojivom dokonalosti.“ (Kolosenským 3:12-14)
Posledné pôsobenie Božie nastane v spojení s jarným a pozdným dažďom, ktorý je zasľúbený pred návratom Krista, a všetci v pravde veriaci budú jedno srdce a jedna duša: „A tedy pozhovejte, bratia, až do príchodu Pánovho. Hľa, roľník očakáva vzácny plod zeme a čaká naň trpezlivo, až dostane včasný a pozdný dážď.“ (Jakub 5:7)
„O pevnom vytrvaní Jobovom a o konci, ktorý mu Pán pripravil, ste počuli, a tak poznajte, že je Pán veľmi ľútostivý a milosrdný.“ (Jakub 5:10–11, nem. preklad)
Vytrvajme ako vytrval Jób (hebrejsky „ten osočovaný-nenávidený“), ktorý Boha po ťažkých skúškach prežil oveľa mocnejšie ako predtým. Už viac nevzdychajme jeden proti druhému, ale zostaňme verní až do návratu Pánovho. Verný Boh nás všetkých požehná tak, ako to učinil s Jóbom, a dal nám ho za príklad. Všetci, ktorí mu nerozumeli a obžalovávali ho, sedeli potom spolu s ním pri rovnakom stole. Vieme predsa, že náš Vykupiteľ žije a v dokončení všetko dobre učiní. Všetci, ktorí zostali verní a nenechali sa zviesť, to prežijú.
„A Pán navrátil to, čo bolo odňaté Jobovi, keď sa modlil za svojho priateľa. A Pán pridal všetkého toho, čo mal Job, dvojnásobne. A tak prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry ako i všetci, ktorí ho znali pred tým, a jedli s ním chlieb v jeho dome a mali s ním sústrasť a tešili ho nad všetkým tým zlým, ktoré bol Pán uviedol na neho. A dali mu každý jednu kesítu peňazí a každý jednu zlatú obrúčku.“ (Jób 42:10-11)