Obežník Apríl 2012
/ Ewald Frank
Language: slovak
Other languages
7. Vo všetkej úprimnosti
S najväčším rešpektom naplnení vďačnosťou poznávame, čo Boh v našom čase nadprirodzeným spôsobom vykonal. Ale skrze to nám chcel ukázať cestu, priviesť nás na počiatok k prapôvodnému základu, k učeniam apoštolov, k jedinému absolútu Svojho Slova. Pretože len tak z milosti prežijeme dokonalú jednotu a dokončenie.
Pre štyroch evanjelistov bolo najdôležitejšie, aby všetko, čo sa stalo, od ev. Matúša 1 až po ev. Jána 21, bolo zoradené podľa Písma: „A to všetko sa stalo nato, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané od Pána skrze proroka…“ (ev. Matúša 1:22a) „Lebo sa to stalo nato, aby sa naplnilo Písmo…“ (ev. Jána 19:36a) To isté ešte pred letničným dňom konal aj Peter: „Lebo je napísané v knihe žalmov…“ (Skutky 1:20a), a potom obzvlášť po vyliatí Svätého Ducha: „…toto je to, čo je povedané skrze proroka Joela…“(Skutky 2) Po vzkriesení náš Pán povedal: „Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiž že sa musí naplniť všetko, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žalmoch.“ (ev. Lukáša 24:44) Áno, a len v spojení s naplnením Pán otvára tým Svojim porozumenie pre Písmo (v. 45).
Pavol sa tiež vždy znova odvolával na Sväté Písmo a mohol dokonca svoju službu začleniť, a to až k správnemu okamihu, keď spása prešla od Židov k pohanom, do Izaiáša 49:6: „Položil som ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme.“ (Skutky 13:41–51) Bol povolaný pohanom zvestovať „…evanjelium nášho Boha, ktoré vopred zasľúbil skrze Svojich prorokov vo Svätých Písmach…“ (Rimanom 1:1–5) Rovnako môžeme do Svätého Písma začleniť aj službu brata Branhama. Biblia je taktiež jediným základom môjho zvestovania. Musím sa odvolať na ev. Matúša 24:45–47, pretože mi to Pán sám nahlas prikázal. Aj práve prebiehajúca služba musí byť biblicky začlenená.
Nestačí byť úprimný a hovoriť o bratovi Branhamovi a jeho službe. Najdôležitejšie je biblické usporiadanie napísaného a zjaveného Slova. K tomu patrí napríklad aj to, aby sme zjavenie pečatí v marci 1963 nestotožňovali s ich naplnením, a už vôbec nie s návratom Krista. Zjavenie oblaku bolo predsa len upozornením na otvorenie pečatí! To brat Branham zreteľne povedal. Veci, ktoré ešte ležia v budúcnosti, boli vyslovené, akoby sa už stali. Ale také je celé biblické proroctvo. Izaiáš videl v kapitole 53 ukrižovanie ako minulosť, aj keď ešte ležalo 800 rokov v budúcnosti. Apoštol Ján videl všetko, čo príde, tak, akoby sa to už stalo: videl svadbu Baránkovu (kap. 19), v kapitole 20 videl súd pred bielym trónom, áno, dokonca nový Jeruzalem, ako zostúpil na zem – a predsa je ešte stále hore. Videl tiež nové nebesia a novú zem (kap. 21).
Veľmi jasne musí byť povedané, že ešte stále žijeme v čase milosti. Krv novej zmluvy je stále na tróne milosti. Ježiš Kristus je Prostredníkom novej zmluvy a ostáva našim Prímluvcom, až kým poslední vyvolení nebudú povolaní (Židom 9:11–22 a iné). V každom časovom období kládol Vykupiteľ nárok na vykúpených. Pri Svojom návrate dokoná skrze premenu tiel tento nárok so všetkými, ktorí sú Jeho. „No nie len to, ale aj sami, majúc prvotinu Ducha, aj my sami vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojho tela.“ (Rimanom 8:23) Podľa Zjavenia 7 nesčíselný zástup ešte v čase veľkého súženia obmyje svoje rúcha v krvi Baránka (v. 14). Blahoslavený, kto verí, ako hovorí Písmo a oslobodí sa od každého výkladu!
Jedinečnú službu brata Branhama sme roky vždy znova biblicky osvetľovali a stopercentne sme ju postavili na základ Svätého Písma. Takže je jasné, že bol zvestovateľom posledného cirkevného časového obdobia a skrze jeho službu boli zjavené tajomstvá, všetky učenia, v zásade všetko bolo privedené späť do prapôvodného stavu, ako to bolo na počiatku. Že očakával ešte viac, ako sa už stalo, je nám všetkým známe. Kto to môže vedieť lepšie ako ja, kto od roku 1958 prekladá do nemčiny jeho kázania? Keď brat Branham 28. novembra 1963 povedal, že jeho zvukové pásky sú v Nemecku pred stovkami poslucháčov prekladané a prehrávané, nemohol myslieť nikoho iného, pretože to nikto iný nerobil.
Je správne, aby sme všetky výroky brata Branhama povýšili ako absolút nad Písmo, ako to, žiaľ, činia mnohí, dokonca hromadne zneužívajú jeho citáty, aby ospravedlnili vlastné učenia? Neopakuje sa tak to, čo už vtedy napísal apoštol Peter, že tí, ktorí sú neupevnení, aj dnes všetko ťažko zrozumiteľné prevracajú k vlastnému zatrateniu? (2. Petra 3:14–18) V mnohých prípadoch sú citáty podávané vo všetkej úprimnosti – ale žiaľ bez toho, aby boli položené na Boží základ Svätého Písma. Áno, človek môže byť úprimný a zároveň úprimne prevrátený a môže chcieť Bohu preukázať službu bez toho, aby bol k tomu povolaný, a preto bez toho, aby to bolo v Jeho vôli.
Božie povolanie a poslanie, ktoré prorok v prítomnosti svedkov Sothmana a Woodsa 3. decembra 1962 potvrdil, je neodvolateľné. Moja služba je v spásnych dejinách spojená so službou brata Branhama. Čo sa týka istých očakávaní v kruhoch zvesti, ktoré sa odvolávajú na určité výroky, musím povedať ešte raz: Ak v Biblii nie je pre niečo zasľúbenie, tak nenastane ani naplnenie. Výklady obsahujú falošné nádeje a presne tie teraz nepotrebujeme, pretože vedú len k sklamaniu. Služba brata Branhama navždy skončila tak, ako skončila i služba Mojžiša, Eliáša, Jána Krstiteľa a všetkých ostatných služobníkov v minulosti. Na základe ev. Matúša 24:45–47 rozdeľujeme teraz spolu so všetkými služobníkmi duchovný pokrm do celého sveta. Ale najskôr musel byť uskladnený tak, ako to brat Branham opakovane povedal. Môžem dosvedčiť, že som na príkaz Pánov konal oboje: najprv uskladnenie a potom rozdeľovanie. Ešte nikdy nemohlo byť v súvislosti so Slovom: „Amen vám hovorím, že ho ustanoví nad celým Svojím majetkom“ (v. 47) povedané: „Dnes sa naplnilo toto Písmo pred vašimi očami.“ Posledná zvesť je priamo spojená s ev. Matúša 25: „Hľa, Ženích ide! Vyjdite mu vústrety!“ Múdre panny počúvajú, očisťujú svoje lampy a dopĺňajú svoje nádoby. Bláznivé prechádzajú popri tom bez povšimnutia, a tak zmeškajú svoju prípravu. Ak niekto odkladá službu, ktorá nasleduje, musí sa pýtať sám seba, či tú predchádzajúcu skutočne porozumel. Čo by sa stalo, ak by sa Pán sám roky dopredu nepostaral o to, aby bola zvesť po odchode zvestovateľa domov nesená do celého sveta?