Freie Volksmission

Jesus Christus ist derselbe gestern, heute und in Ewigkeit. Heb.13.8

Sprache

Prepis kázania 29. 11. 2015 14:00, Zürich, Švajčiarsko / Ewald Frank

Sprache slowakisch




29. 11. 2015 14:00, Zürich, Švajčiarsko

Je jednoducho nádherné, že Božie Slovo nielen počujeme, ale sa v ňom nachádzame. Už obe tie piesne, ktoré sme spievali, boli jednoducho pramocné. „Otvor moje uši, aby som počul a oči, aby som Ťa videl.“ Či nestojí v prorokovi Izaiášovi, že majú oči, ale nevidia, že majú uši, ale nepočujú? [Izaiáš 6:10, 43:8, Jeremiáš 5:21, Ezechiel 12:2] Či tiež nestojí v Zjavení: „Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!“? [2:7, 11, 17, 29, 3:6, 13, 22, 13:9] Či náš Pán nepovedal svojim učeníkom: „Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú.“ [Matúš 13:16]

A aj tá druhá pieseň: „Keď Pán tých svojich volá…“ Moje myšlienky šli okamžite do 2. Korinťanom 6:17: „Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého“. Kto teraz počuje Boží hlas a vyjde von, ten bude počuť hlas aj potom a bude môcť ísť nahor. 

Čítali sme 2. Korinťanom 6:2: „Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa, teraz deň spasenia!“ Otvorene a úprimne smieme povedať, že Boh nám v deň spásy z milosti pomohol. Pomohol z milosti.

Predtým ako podám správu a pripojím sa so zvestovaním Slova, poprosím nášho milovaného brata Helmuta Miskysa, aby prišiel dopredu a podal krátku správu o tom, čo sme spoločne prežili. Boh nášho brata skutočne nadmieru požehnal. Cíť sa slobodný a povedz, čo leží na tvojom srdci.

[Brat Miskys:]

Veľmi srdečne vás zdravím, drahí bratia a sestry, v drahom mene nášho Pána Ježiša Krista. S radosťou smiem zložiť svedectvo o Božej milosti. Ešte je čas spásy a Pán volá tých Svojich zo všetkých krajín, národov a jazykov, osobitne aj v portugalskom jazyku. Boli sme v hlavnom meste Brazílie a v štáte Guyana, v meste Goyas. Tam Pán skutočne učinil veľké veci, dvere sa otvorili, srdcia sa otvorili a boli sme prijatí ako anjeli Boží a Slovo bolo prijaté s takým radostným srdcom, slzy tiekli a my sme potom ešte počuli svedectvá od súrodencov, s ktorými sme spojení. Prišli správy o tom, akí boli premožení, že Božie Slovo je v našich dňoch také mocné. Bolo zvestované to najdôležitejšie – príprava na príchod nášho Pána Ježiša Krista, znovunapravenie všetkého toho, čo Boh zasľúbil. Boli sme privedení späť ku viere našich otcov, ale nielen ku viere – všetko bolo znovunapravené! Cirkev bude na konci znovu stáť tak dokonale ako na počiatku: plne vyzbrojená ovocím Ducha, so všetkými darmi a k tomu teraz spejeme. Som Bohu skutočne vďačný, že nášmu bratovi stále dáva silu konať naďalej tieto cesty. Predtým bol na Kube a v Peru, potom ešte v Brazílii. Je to veľmi veľká krajina, sú tam mnohé tisíce, a z milosti sú mnohé ďalšie tisíce pripojené aj prostredníctvom internetu a môžu počuť a Slovo sa nevracia späť prázdne, ono vykonáva. 

K modlitbe prišla dokonca jedna sestra, ktorá mala byť v pondelok operovaná na rakovinu, a brat Frank sa za ňu modlil v mene Pánovom a ona šla v pondelok do nemocnice, vyšetrili ju a nenašli v nej po rakovine viac žiadnu stopu! Dokonale uzdravená! To môžeme povedať ku cti Božej. Pán nádherným spôsobom pôsobí a potvrdzuje Svoje Slovo. 

Ja som mohol cestovať ešte ďalej a navštíviť našich súrodencov v Čile. Oni už boli skutočne vo veľkom očakávaní a Pán skutočne daroval milosť, že sme im smeli zvestovať Slovo a posilniť ich vo viere, pretože tiež prechádzajú cez ťažké skúšky, pretože sú prenasledovaní nie pre vonkajšie veci, ale z dôvodu viery, pre pravdu. Bratia tam sú vo väzení, a to z dôvodu pravdy. Aj oni nás pozdravujú. 

Sme veľmi vďační za všetky modlitby, ktoré nás nesú. Aj vám som veľmi vďačný. Skutočne všetci súrodenci zo srdca pozdravujú, či je to z Čile, či z Brazílie, z Guyany, kdekoľvek sme boli. Aj v São Paule sme mali zhromaždenie. Tam brat Frank ešte nebol, len moja maličkosť. Aj tam sú teraz súrodenci pripojení, aj v Portugalsku sú celé zbory pripojené, brat Oleg a jeho rodina, oni sú teraz s nami spojení a nechávajú všetkých srdečne pozdravovať. Boli sme pred krátkym časom na Azorských ostrovoch uprostred Atlantiku, a aj tam Boh otvoril dvere, požehnal a Slovo beží a dosahuje tých posledných, ktorí sú Pánom predurčení, a keď ten posledný vojde, tak Boh dokoná Svoje dielo a Svoju Nevestu vezme domov. Jemu, tomu živému Bohu, buď česť a klaňanie v Ježišovom mene. Amen.

[Brat Frank:] 

Srdečná vďaka. Pánu buď skutočne vďaka. On nádherne viedol osobitne aj na Kube. Vôbec si to nedokážeme predstaviť: všade zhromaždenia, v Havane, v Santiagu de Cuba… Dvere a srdcia sú otvorené. A keď je človek prijatý ako od Boha poslaný, tak Slovo vykonáva, k čomu bolo poslané. 

Smieme jednoducho dosvedčiť, že na Havane sme mali mimoriadne prežitie. Najprv sme museli 5 hodín čakať, kým sme mohli nastúpiť do lietadla, a keď bolo to lietadlo pri rozbehu v plnej rýchlosti, museli byť v momente vzlietnutia zatiahnuté núdzové brzdy a my sme zastavili skutočne na konci vzletovej dráhy a ja som Pánu ďakoval, že sa to stalo ešte na zemi a nie vo vzduchu. Predstavte si, že by sa niečo také stalo vo vzduchu. A potom sme museli čakať ďalších 5 hodín, aby sme mohli pokračovať. Ale to sú len tie vonkajšie veci a ruka Pánova je vždy s nami a nad nami. Musel som myslieť aj na rok 1976, keď došlo k tomu zrúteniu lietadla v Bombaji a Pán ma skutočne pramocným hlasom varoval: „Môj služobník, odriekni cestu do Indie!“ Je množstvo nadprirodzených prežití, ktoré Boh v priebehu rokov z milosti daroval. 

Odtiaľ sme šli do Panamy, do Peru, kde sme mali zhromaždenia, v televízii, v rádiu, s veriacimi a Boh skutočne daroval milosť, Slovo bolo prijaté, bolo verené a tí poslední boli vyvolaní von. 

V Brazílii to bolo prirodzene pramocné – bratov, ktorí vykročili do vlastných smerov, tam Boh priviedol späť do rovnováhy s Božím Slovom a ja som bol privítaný skutočne ako nikdy predtým. A jeden brat mi povedal: „Brat Frank, pred 45 rokmi si tu bol po prvýkrát. Tento zbor je tvoj zbor, cíť sa slobodný, povedz to, čo Boh na tvoje srdce položil.“ A môžete si predstaviť, ako som bol potom pohnutý a vďačný, že Boh všetko viedol tak, že posledná zvesť mohla zaznieť až do končín zeme. Boh sa postaral o všetky jazyky. Koľko sa ich pripojilo? Viac ako 631 sa pripojilo cez internet. Či bolo kázané v São Paule alebo Guyane, tu to bolo simultánne prekladané do rumunčiny, angličtiny a iných jazykov. Celý svet môže počuť a vidieť, čo Boh vo všetkých národoch, jazykoch a národnostiach koná. Chválený a velebený buď Pán, náš Boh! Aj čo sa týka pozemských, technických možností, ktoré máme, niesť Jeho drahé a sväté Slovo a nechať zaznieť poslednú zvesť až do končín zeme. 

Jemu, tomu všemohúcemu Bohu, buď česť. 

A keď bude ten posledný zavolaný, tak sa dvere zavrú. Keď Pán tých Svojich volá [pieseň] – a On volá naposledy v našom čase. Posledné volanie prichádza: „Hľa, ženích ide! Vyjdite mu v ústrety!“ [Matúš 25:6] A práve tak stojí napísané: „Tie, ktoré boli hotové, vošli s Ním na svadbu, a zavreli sa dvere.“  [Matúš 25:10] 

Mohlo by byť povedané mnoho. Teraz však povedzme len niečo o tom, čo sa deje v súčasnosti. 

Bratia a sestry, ak sme niekedy museli zdôrazniť, čo náš Pán vtedy povedal, tak je to teraz: „A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ [Lukáš 21:28] A stručne aj z Izaiáša 17:12-13: „Beda! Počuť hukot mnohých národov, ktoré hučia ako hukot morí, a dunenie ľudstiev, ktoré dunia ako dunenie mohutných vôd. Ľudstvá dunia ako dunenie mnohých vôd.“ 

Mohli by sme čítať ďalej. Čo sa teraz deje, to sa ešte nikdy predtým nedialo – aj to sústredenie okolo Damasku. Nemôžeme zájsť do všetkých podrobností, ale keď to všetko raz bude tak ďaleko, tak sa všetky národy vydajú proti Jeruzalemu. Stojí to tak napísané v Ezechielovi 38, v Joelovi 3, v Zjavení 9 a 16. Štyria anjeli súdu sú poviazaní pri Eufrate, pri ktorom bol Eden a ktorý pramení v Turecku. Všetci vieme, čo sa dnes deje, a ako už bolo povedané, úplne na záver sa zhromaždia všetky národy, tých 200 miliónov ľudí, ako stojí napísane v Zjavení 9, a potom prídu do údolia Jozafata. Ako často sme pri cestách do Izraela hľadeli do tohto údolia z hory Karmel, ako často sme hľadeli z Golanských výšin zase smerom na Damask a hovorili sme o tom, že všetko, čo stojí v Božom Slove napísané, sa naplní. Bratia a sestry, väčšina z toho sa stane po vytrhnutí, ale my vidíme, že už prebiehajú prípravy a môžeme v každom prípade naše hlavy pozdvihnúť a  vedieť, že vytrhnutie, návrat Pána je veľmi, veľmi blízko. 

Ako sme už povedali, posledná zvesť dosiahne tých posledných vo všetkých národoch a jazykoch a Pán sa vráti.

Chcel by som na úvod prečítať niekoľko veršov z listu Židom 11:5-6: 

„Vierou bol Enoch prenesený, aby nevidel smrti. A nenašli ho, pretože ho preniesol Bôh.“ Ale teraz prichádza druhá časť verša, ktorý by sme chceli dnes zdôrazniť: „Lebo pred svojím prenesením dostal svedectvo, že sa ľúbi Bohu.“ 

To je pramocné. Čítame, že Enoch putoval s Bohom a že Enoch pred svojím vytrhnutím dostal svedectvo, že sa Bohu ľúbi, že putoval v súlade s Bohom, Božím Slovom a Božou vôľou. Bratia a sestry, on je predsa naším predobrazom, ten siedmy po Adamovi. A my sme v siedmom – poslednom časovom období. Dnes je mojím vnútorným prianím, že by nám Boh mohol dať svedectvo, že na nás spočíva Božie zaľúbenie, že by sme skutočne prenikli k plnej viere, že by sme neboli len niekde na okraji a pritom ešte zvažovali, ale že by sa to stalo tak, ako je napísané v 1. Jána 5:4: „Toto je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom – naša viera.“ 

A keď potom čítame všetky miesta, či už v Starom alebo Novom zákone… Predtým ako prídeme k 2. Korinťanom 6, dovoľte mi čítať nasledujúce biblické miesta zo Starého zákona. O viere by mohlo byť povedané mnoho. Viera je pevnou dôverou v Boha [Židom 11:1], viera vie, že to, čo Boh povedal, súhlasí, že sa to stane tak, ako to On povedal. Osobitne o dni spásy, v ktorom my predsa ešte žijeme, stojí v prorokovi Izaiášovi 42:1: 

„Hľa, Môj služobník, ktorého podopriem, Môj vyvolený, v ktorom má záľubu Moja duša!“

Dnes sa jedná o kľúčové slovo „zaľúbenie“. 

„Hľa, Môj služobník, ktorého podopriem, Môj vyvolený, v ktorom má záľubu Moja duša! Dám Svojho Ducha na Neho, vynášať bude národom súd.“ 

Myslite teraz na slovo „záľuba“ vo svojom srdci, rozmýšľajte nad ním počas zvestovania a povedzte jednoducho: „Milovaný Pane, ako stojím ja pred Tebou? Plne a cele Ti dôverujem? Verím každému jednému Slovu? Putujem s Tebou? Buď mi milostivý, aby na mne a na nás mohlo spočinúť Tvoje zaľúbenie.“ Prosím, pevne sa toho držte. 

V jednotnom čísle je to napísané o našom Pánovi a Spasiteľovi, ktorý nabral podobu služobníka, prišiel k nám, zaujal naše miesto, a zaplatil cenu tak, že za nás vylial Svoju drahú a svätú krv – krv Novej zmluvy. Ale to isté Božie zaľúbenie, ktoré spočívalo na Božom Synovi, spočíva na všetkých synoch a dcérach, ktorí vo viere a poslušnosti putujú na Božej ceste. 

V Izaiášovi 49 máme pramocné Slovo, rovnako ako v kapitole 42. Izaiáš 49:8  [podľa nem. prekladu]:

„Takto hovorí Hospodin: Vyslyším ťa v čas zaľúbenia …“ 

A potom je tu Boží Syn, na ktorom na prvom spočívalo Božie zaľúbenie, aby skrze Božieho Syna mohlo prísť aj na všetkých Božích synov a dcéry, aby sme aj my mali Božie zaľúbenie. Čítajme verš 49:8 ešte raz: 

„Takto hovorí Hospodin: Vyslyším ťa v čas zaľúbenia a pomôžem ti v deň spasenia…“ 

Čo náš milovaný brat predtým čítal v 2. Korinťanom 6? Toto je deň spásy! Deň spásy, v ktorom prišlo na Božieho Syna Božie zaľúbenie, deň spásy, v ktorom nám Boh pomohol. Čítajme ešte raz 2. Korinťanom 6:2. Je premáhajúce, ako Starý a Nový zákon navzájom súhlasia. 2. Korinťanom 6:2 [podľa nem. prekladu]: 

„Lebo stojí napísané…“ 

Stojí to napísané v Izaiášovi 49:8, náš Pán sa na to odvolal a Pavol to tu zmieňuje. 

„Lebo stojí napísané: v čas zaľúbenia som ťa počul a v deň spasenia som ti pomohol.“ 

Nielen počul, ale aj pomohol! Musí nám byť v deň spásy pomožené. 

Všetci vieme, že aj v tomto preklade Biblie je slovo „evanjelium“ prekladané ako radostná zvesť. Zvesť Nového zákona je radostná zvesť. Boh nám daroval plnú spásu v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi a toto je ešte stále deň spásy, v ktorom Boh Svoje dielo privádza k záveru – a v deň spásy nám On pomohol. A potom ešte raz tie posledné dve vety: „Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa, teraz deň spasenia!“

Prejdeme k Matúšovi 3, kde je počiatok Božieho zaľúbenia. V Božom vzťahu ako Boží synovia a dcéry sme boli všetci do toho zahrnutí, aby na nás mohlo spočívať Božie zaľúbenie. Náš Pán predsa povedal: 

„…tak nám sluší, aby sme naplnili všetku spravodlivosť [Matúš 3:15]. 

Potom prebehol krst vo veršoch 16 a 17, kde čítame: 

„A keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa mu nebesia, a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval akoby holubica a prichádzal na neho. A hľa, bolo počuť hlas z nebies, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ 

Tak to začalo. Tak to začalo! Božie zaľúbenie na začiatku dňa spásy a Božie zaľúbenie až do dokonania dňa spásy na všetkých, ktorí konajú Božiu spravodlivosť. Ktorí veria a sú poslušní, totiž tí, ktorí vieru dokazujú poslušnosťou. Nemá vôbec zmysel hovoriť o viere, keď nie je dokázaná poslušnosťou. Abrahám veril Bohu, Abrahám Boha poslúchal! Neviera, ako brat Branham povedal opakovane, je to najhoršie. Tým to začalo v záhrade Eden, kde Satan zasial pochybnosť: „Či naozaj riekol Bôh? … Istotne nezomriete…“ [1. Mojžišova 3:1,4] Neviera bola výsledkom pochybnosti, ktorá bola zasiata. Viera je však výsledkom zvestovania Slova a už Izaiáš [53:1] povedal: 

„Kto uveril našej zvesti? A komu bolo zjavené rameno Hospodinovo?“ 

Povedzme to v mene Pánovom: všetci, ktorí teraz veria zvestovaniu, tým bude rameno Pánovo zjavené, im bude pomožené v deň spásy! Nezostane to len pri zvestovaní Slova, stane sa to z Božej milosti realitou. 

Aj Matúša 17 sme už opakovane čítali. Tu stojí napísané po druhýkrát o zaľúbení na Synovi Božom a my sme jednoducho zo srdca vďační, že sme do toho boli zahrnutí a ako synovia a dcéry Božie môžeme mať Božie zaľúbenie. Matúš 17:5: 

„A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte!

A to je to, o čo sa jedná, bratia a sestry! Ak má na nás spočinúť Božie zaľúbenie, tak musíme jednoducho počúvať nášho Pána a povedať: „Sme tu, aby sme počuli, čo Duch hovorí zborom.“ Potom sa Slovo stane Božou realitou aj v tomto zhromaždení! 

„Toho počúvajte.“ Božie zaľúbenie spočíva na tých, ktorí Ho počúvajú, ktorí vo viere prijímajú a v poslušnosti konajú to, čo On Cirkvi hovorí. 

Čas, do ktorého sme dorazili, je skutočne vážny. Stále znovu čítame a hovoríme: „Pane, Ty si otvoril naše porozumenie pre Písmo.“ 

Aj keď nezachádzame do podrobností – ako to bolo ukázané prorokovi Danielovi – že budú štyri kráľovstvá a o poslednom dostal mimoriadny výklad. A potom ďalej čítame, ako budú tieto kráľovstvá prebiehať: babylonské, médo-perzské, grécke a od roku 63 pred Kristom rímske svetové kráľovstvo. A to bolo, potom nebolo a znovu je – ako to stojí v biblickom proroctve. A potom stojí napísané, že v dňoch štvrtej svetovej ríše Boh nebies naplní Svoje Slovo. Všetko, čo sa ešte musí stať, to sa stane. 

Nebudem zachádzať do podrobností, ale všetci sme to predsa prežili a ešte teraz prežívame, ako sa tieto veci vyvíjajú, a musíme stále znova povedať: Nenachádzame sa len v konečnom čase, ale na konci konečného času. Z plného presvedčenia pred tvárou Božou verím, že brat Branham bol poslaný s poslednou zvesťou vyvolania, prípravy, oddelenia a znovunapravenia. V poslednej fáze pri poslednom nadprirodzenom pôsobení Ducha sa to predsa stane tak, ako stojí napísané v Zachariášovi 4:6: „Nie silou ani mocou, ale Mojím Duchom, hovorí Hospodin Zástupov.“

Dokonanie Cirkvi si Boh vymedzil sám pre seba, On je počiatok a koniec, on je alfa a omega. Ale príprava, vyvolanie von a oddelenie sa deje teraz. 

Myslím na to, že už budúci mesiac to bude 50 rokov, odkedy Pán zavolal domov brata Branhama, a potom myslím na to, že Boh týchto 50 rokov použil na to, aby som mohol osobne zvestovať v 150 krajinách Slovo, túto zvesť, toto posledné volanie, a že teraz dosahujeme prostredníctvom internetu celý svet a že tak je Písmo pred našimi očami naplnené, že evanjelium, radostná zvesť o kráľovstve Božom je na svedectvo zvestovaná všetkým národom a potom príde koniec. My nevykonávame nejakú náboženskú činnosť, my nie sme v nejakom charizmatickom hnutí, my sme v Božej vôli na základe Božieho Slova, počujeme Slovo hodiny a necháme sa pripravovať na slávny deň návratu Ježiša Krista, nášho Pána. 

Ako sme čítali zo Židom 11, Enoch putoval s Bohom. 

Putuješ ty s Bohom? Putujem ja s Bohom? Putujeme my s Bohom? Je ešte niekde niečo, čo nás odsudzuje? Stojí predsa napísané, že na tých, ktorí sú v Kristu Ježišovi, nie je nič k odsudzovaniu. Nechajte tiecť slzy! Nechajte Slovo Božie hovoriť k svojim srdciam a povedzte: „Pane, ako ja stojím pred Tebou?“ Že by sme skutočne dostali svedectvo, že viac nie je ničoho, čo by nás obviňovalo, ničoho, čo by nás odsudzovalo, ale že by sme mohli povedať: „Spasený skrze krv Baránka, ospravedlnený skrze vieru v to, čo sa za nás stalo.“ 

A že skutočne, ako to aj brat Branham často zdôrazňoval, skutočne veríme každému Božiemu Slovu. Aj v tejto súvislosti je jednoducho dôležité povedať: Koľkí zostali stáť pri službe brata Branhama? Najprv ako panny počuli volanie: „Hľa, Ženích prichádza“, a potom niekde nejako nedostali napojenie, ostali stáť, hľadeli späť a to, čo Boh práve teraz koná, jednoducho nechali bokom.

Bratia a sestry, Boh nám daroval milosť nájsť napojenie a vidieť to, čo Boh práve teraz koná, naše oči a uši boli otvorené, aby sme počuli. K tomu patrí aj zvestovanie Slova – rozdeľovanie duchovného pokrmu. Mám to ešte raz zdôrazniť? Je to skutočne spásny plán nášho Boha pre tento čas, ktorý nám bol z milosti zjavený. Ako som už často povedal, bratia a sestry: čo Boh konal v minulosti, nás spojilo s tým, čo Boh koná práve teraz, a to, čo Boh koná práve teraz, nás spája s tým, čo Boh ešte konať bude. S naším Pánom to vždy ide vpred, až kým prejdeme od viery ku realite. 

Takže: Božie zaľúbenie spočinulo na Synovi Božom tak, aby mohlo spočinúť na všetkých Božích synoch a dcérach. Ako často to mám ešte zopakovať? Tak, ako Mária prijala Slovo zasľúbenia a zatienil ju Svätý Duch a Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami, tak sme my prijali vo viere Slovo zasľúbenia pre tento čas a Svätý Duch prichádza na nás, aby priviedol toto Slovo k životu. 

A potom môžeme povedať: „…v Ňom žijeme, hýbeme sa a sme…“  [Skutky 17:28] Aj všetky ostatné biblické miesta, že Boh Pán Svoje započaté dielo dokoná. K tomu existuje mimoriadne miesto z listu Židom, kde sú tie najnádhernejšie výroky, že všetci, ktorí veria, sú raz a navždy dovedení do cieľa. My sa nemusíme báť –  kto zo srdca verí, čo Boh vo Svojom Slove zasľúbil, ten uvidí Božiu slávu. Inak to nejde. Boh je viazaný Svojimi zasľúbeniami a napĺňa to, čo zasľúbil. 

Existuje niekoľko miest, ale napríklad tu v liste Židom 10:14 stojí: 

„Lebo jednou obeťou doviedol do cieľa navždy tých, ktorí sa posväcujú.“ [podľa nem. prekladu] Boh má s nami cieľ a tento cieľ je predsa vytrhnutie a potom prebývanie s Pánom po všetky časy. Máme k tomu všetky zasľúbenia v Božom Slove – že Pán sa vráti a mŕtvi v Kristu povstanú ako prví a my, ktorí žijeme a pozostaneme, budeme premenení.

Bratia a sestry, Boh za to prevzal zodpovednosť! On vyslovuje Slovo a stane sa to! Aj to sme opakovane povedali: Čo sa dialo s naším Pánom, to sa bude diať aj s nami. Smrteľné telo bolo vložené do hrobu, ale On povstal. Povstal! Nebolo to viac smrteľné telo, ale telo, v ktorom Ho uvidíme vo večnosti. A takisto to bude s nami: Smrteľné oblečie nesmrteľnosť a budeme premenení [1. Korinťanom 15:51-54]. Boh vysloví Slovo a stane sa to. Ohľadom toho si skutočne nemusíme robiť žiadne starosti. 

Božie Slovo je jednoducho vzácne nad každú mieru. A môžeme ešte raz zdôrazniť: Toto je deň spásy, záver. A blaho všetkým tým, ktorí teraz do toho vchádzajú, stíšia sa pred Božou tvárou a nechajú Slovo k sebe hovoriť. Aj to, čo bolo bratovi Branhamovi povedané 11. júna 1933: „Ako bol poslaný Ján Krstiteľ pred prvým príchodom Krista, tak budeš ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Ja tomu verím. Boh vzal len zvestovateľa, ale zvesť nám zostala a tú skutočne nesieme do celého sveta a všetci, ktorí majú uši, aby počuli, tí zjavené Slovo počujú. Tí nečítajú len napísané Slovo, bratia a sestry, napísané Slovo čítajú všetci vo všetkých cirkviach, ale zjavené, živé Slovo, objasnené skrze Ducha svätého, má len Cirkev-Nevesta, len tí, ktorí skutočne počujú, čo Duch teraz hovorí zborom, ktorí nezostali stáť niekde v minulosti, ale s Pánom z milosti kráčajú vpred. Sme pred Božou tvárou jednoducho presvedčení, že smieme prežívať poslednú časť spásnych dejín tak priamo, ako to priamo prežili apoštoli a prvá Cirkev na začiatku – tak je to teraz s nami: my smieme z milosti úplne osobne prežívať záver. 

A povedzme aj to ešte raz: Či v prorokovi Izaiášovi, Jeremiášovi, Ezechielovi, Danielovi – kdekoľvek čítame, čo sa týka konečného času – alebo evanjelium Matúša, Marka, Lukáša, kdekoľvek čítame v Zjavení, skutočne neexistuje jedno jediné miesto Písma, ktoré by ostalo neosvetlené. Napísané Slovo sa z milosti stalo zjaveným živým Slovom a my smieme toto Slovo prijímať do našich sŕdc a rozmýšľať nad ním, vo viere nám bolo zjavené a tak je spojená viera s poslušnosťou. 

Ako to bolo s naším Pánom: „Patrí sa nám naplniť všetku spravodlivosť.“  [Matúš 3:15] A ako to bolo napísané o Ňom, o Spasiteľovi, v Jeho podobe sluhu: „…a súc v spôsobe najdený ako človek ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža.“ [Filipänom 2:8]. Tak nech je nám, ktorí sme boli s Kristom ukrižovaní, ktorí sme s Ním zomreli, daná milosť pridať k viere poslušnosť a skutočne prosiť nášho Pána: „Vezmi odo mňa, vezmi od nás všetko, čo pred tebou nemôže obstáť. Nech na nás, ó Bože, spočíva Tvoje zaľúbenie.“ Žeby sme skutočne všetci mohli zo srdca povedať: „Pán nám v deň spásy pomohol.“ Spomedzi všetkých miliárd ľudí je nám dané dedičstvo. Boh má vyvolený zástup, ktorý si vyhliadol pred založením sveta k tomu, aby sme boli s Ním na celú večnosť. 

Aj to sme stále znovu zdôrazňovali: Tak ako bol Spasiteľ ako Baránok Boží pred založením sveta určený k tomu, aby za nás zomrel a aby nám daroval spásu, tak sme my boli a sme vyvolení pred založením sveta, a preto sa teraz zoširoka-zďaleka zhromažďujeme, aby sme počuli Božie Slovo, z milosti prežívali našu prípravu, aby Božie zaľúbenie mohlo z milosti spočinúť na našej viere a poslušnosti. Nie to, čo si ty a ja prinesieme so sebou, nie, my sa posväcujeme Pánovi a hovoríme zo srdca: „Tvoja vôľa nech sa deje ako v nebi tak aj na zemi. Ty, Pane, maj Svoju cestu s nami, so Svojou Cirkvou v tomto čase.“ 

Zhrňme: Mohol by som ešte zájsť na ďalšie biblické miesta, na Daniela 7, na Zjavenie 7 a 9, ale to dnes nie je našou témou. Nie vzbury, ktoré sa dejú medzi národmi, nie to, čo sa deje okolo Damasku. My to vidíme a pozorujeme to a poznávame podľa toho, že sa čas priblížil. O čo sa však teraz jedná? Skutočne sa jedná o to, poznať čas, hodinu a zvesť a mať na tom účasť, čo Boh práve teraz koná. A že to On tak určil, že posledná zvesť bude skutočne nesená všetkým národom, bolo Jeho rozhodnutie. Sme vďační, že aj to sme z milosti smeli prežiť. 

Prosím nezabudnite na tieto biblické miesta: Izaiáš 42:1, 49:8, Matúš 3:17, Matúš 17:5, 2. Korinťanom 6:2. „V deň spásy nám Boh pomohol“, „Toto je Môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo…“ a potom spojenie s Enochom – že dostal od Božieho Ducha svedectvo, že nielenže s Bohom putuje, ale že je Bohu ľúby. A hľa, bol vzatý a nebolo ho viac na zemi [Židom 11:5]. Veríme aj my dnes, že aj s nami všetkými sa to stane skrze krv Novej zmluvy, skrze Slovo Novej zmluvy, skrze Svätého Ducha, ktorý nás vedie skutočne do všetkej pravdy? Dnes Boh môže s nami všetkými učiniť začiatok a darovať nám z milosti túto plnú vieru, žeby sme nielen verili, ale žeby na nás spočinulo Božie zaľúbenie, pretože veríme každému zasľúbeniu a máme účasť na tom, čo Boh práve teraz koná. Máme na tom účasť, preukázali sme tomu rešpekt a prijímame a smieme uchopiť, čo Boh koná v našom čase. Viac dnes nemusí byť povedané. 

Som veľmi premožený týmito vzácnymi miestami až po 2. Korinťanom 6:2. Nielenže je toto deň spásy, ale že Boh tebe a mne, že Boh nám v deň spásy pomohol. My všetci predsa prichádzame z rôznych smerov viery, z rôznych krajín, dokonca možno aj z rôznych kultúr, ale Božie Slovo je to isté a ostáva na všetky veky. A to nesieme, v to veríme, to počúvame z celého srdca a smieme na všetko povedať áno a amen – ku všetkému, čo nám Boh vo Svojom Slove povedal. 

Aj toto zhromaždenie nesmie skončiť bez toho, aby sme čítali Židom 4. To musíme čítať stále znova. Židom 4:1-2. Skutočne sa to stalo mojou hlavnou žiadosťou – že by všetci, ktorí teraz Božie Slovo počujú, už viac dlho nepremýšľali, ale zo srdca verili a že by sa pri žiadnom z nás, ktorí teraz nielenže čítame napísané Slovo, ale ktorí počujeme aj zjavené Slovo, že by sa pri nás nezistilo, že by niekto z nás zaostal alebo zostal späť. 

Čítajme toto vzácne napomenutie. Židom 4:1-2: 

„Bojme sa tedy, aby snáď nejako, keď sa ešte ponecháva zasľúbenie vojsť do Jeho odpočinku, nezdal sa niekto z vás, že zaostal.“ 

Bratia a sestry, to nielenže čítam, to musí byť podčiarknuté, musí to byť v najhlbšom srdci prijaté, že by každý sám pre seba dal odpoveď: „Milovaný Pane, ja som Tvoje Slovo počul, vo viere som ho prijal, nech na mne spočinie Tvoje zaľúbenie, že by som patril k tým, ktorí pri vytrhnutí budú pri tom.“ 

A potom je nám vo verši 2 dané napomenutie: 

„Lebo aj nám sa zvestovalo evanjelium ako aj tamtým. Ale tamtým neosožilo slovo zvesti, pretože sa nezmiešalo s vierou tých, ktorí počuli.“ 

Takže nielen Božie Slovo a Božie zasľúbenia počuť, ale spojiť ich s vierou, mať ich zjavené a mať na tom účasť. Predtým je v kapitole 3 v posledných 2 veršoch ešte raz zdôraznená neviera a neposlušnosť.

Čítajme aj tieto verše zo Židom 3:18: 

„A ktorýmže prisahal, že nevojdú do Jeho odpočinku, ak nie tým, ktorí neposlúchali?“ 

Najprv Boh prisahal, že ich vovedie do zeme, že ich privedie k pokoju a že naplní zasľúbenie a potom skrze neveru a všetko, čo sa dialo, hľa – potom Boh Pán vyslovuje karhanie a vo verši 19 potom stojí: 

„A vidíme že nemohli vojsť pre neveru.“

Vezmime si tieto slová k srdcu. Oba posledné verše z 3. kapitoly a prvé dva verše zo 4. kapitoly Židom. Čítajme ich znova a pýtajme sa: „Pane, kam ma Tvoje Slovo zaraďuje, je tu viera a poslušnosť alebo neviera a neposlušnosť?“ A potom stojí zasľúbenie, že nikto nebude pri návrate Pána zanechaný. Všetci, ktorí Pánovo Slovo počujú, veria zasľúbeniam a poslušne vytrvajú, budú pri tom a Pán nás vezme domov. 

Aj to sme už často povedali, bratia a sestry: Ak tí, ktorí teraz veria Bohu a každému Slovu a zasľúbeniu, ktoré On pre tento čas dal, ak to z milosti nie sme my, tak kto by to potom mal byť? Majú to byť tí, ktorí na svojich vlastných cestách budujú svoje vlastné kráľovstvá a zvestujú svoje vlastné učenia? Alebo to máme byť my, ktorých Boh priviedol späť k pravému základu, ktorý bol položený na začiatku – o božstve, o krste, o večeri Pánovej, o vyvolení, všetky tieto základné biblické učenia Boh vrátil späť a my sme boli založení na tomto základe a nikto nemôže položiť iný základ ako ten, ktorý už bol položený. A na tomto základe sme vybudovaní. Nemali sme žiadny odpor.

Keď som počul od brata Branhama, že všetci, ktorí sú pokrstení v trojičnej forme, sú vlastne pokrstení do rímsko-katolíckej cirkvi, tak som zastavil pásku a bol som šokovaný, zhrozil som sa, išlo to ako osteň cez moje srdce a vypol som to. A viete vy čo? Brat Frank si sám pre seba dokonca povedal: „Som predsa Svätým Duchom pokrstený, Boh predsa potvrdil, že verím.“ Potom som to pretočil späť, ešte raz som si to vypočul a potom sme išli k rieke Rýn a nechali sme sa pokrstiť v mene Pána Ježiša Krista. 

Krst Duchom potvrdzuje len, že sme uverili, nie, že veríme správne – ale že nás Boh prijal, ale musíme sa nechať napraviť a opraviť skrze Božie Slovo. Preto nám bolo z milosti dané poučenie, pretože tak to Boh povedal – že z hory Sion vyjde zákon a Slovo z Jeruzalema [Izaiáš 2:3, Micheáš 4:2]. 

Pozrite sa dnes na charizmatické hnutie – 550 miliónov po celom svete, a keď to všetko počujeme a vidíme, tak je všade hudba, všade tanec a všetci hovoria v jazykoch a všetci hovoria mimo Boha a prechádzajú pomimo Boha. Tak potom vidíme milosť, ktorá bola darovaná nám. 

Nie poukazovať na požehnania, ktoré nám Boh daroval, ale skloniť sa pod pramocnú Božiu ruku, dať Božiemu Slovu za pravdu a nechať sa napraviť, aby sme skutočne na konci verili tak, ako verili na počiatku a z milosti sme smeli prežiť plné znovunapravenie. 

Náš Boh je verný Boh. Nepočuli sme nejakú teoretickú zvesť – počuli sme poslednú Božiu zvesť a zopakujme ešte raz: Napísané Slovo sa nám stalo zjaveným živým Slovom a my sme ho vo viere prijali a smieme Pánu ďakovať a skloniť sa pod pramocnú Božiu ruku. 

Prepáčte, ak to raz tak poviem, ale obzvlášť v roku 1966 som si sám pre seba myslel: Choď predsa do Erzhausenu pri Darnstadte pri Frankfurte, tam je hlavný stan, biblická škola letničnej cirkvi. A vydali sme sa na cestu, brat Schmidt, brat Russ, brat Borg a brat Ehlling, a šli sme tam a tým predstaveným bratom hnutia sme jednoducho povedali: „Počúvajte, to a to Boh v našom čase učinil.“ A potom som skutočne vybral z kufríka fotografiu (poznáte tú fotografiu s ohnivým stĺpom nad hlavou brata Branhama) a povedal som: „Ako môžete, bratia, odkladať to, čo Boh nadprirodzeným spôsobom potvrdil?“ Nebudem menovať brata, ktorého som aj osobne poznal. On tú fotku vzal do ruky, jednoducho ju odhodil preč a povedal: „To mi nemá čo povedať. My ostávame pri tom, čomu veríme.“

Môžete si predstaviť, aká bolesť ma prenikla? Konal som skutočne všetko, čo bolo možné. Šiel som za doktorom Gögenbuhlom tu v Zürichu a hovoril som s ním… urobil som všetko… Za bratom Müllerom som šiel do Karlsruhe… Konal som všetko, čo bolo človeku možné, aby som bratom, ktorí mali zodpovednosť a poznali službu brata Branhama, jednoducho povedal: „Toto je zvesť hodiny, on bol muž poslaný od Boha.“ A hľa: Len ten, komu Boh otvorí srdce, oči a uši… Preto opakujem: „Blahoslavené sú vaše oči, pretože vidia, blahoslavené sú vaše uši, pretože počujú.“ [Matúš 13:16] 

Ó, chválený a velebený buď Pán, všemohúci Boh. On nám v deň spásy pomohol a tak v pravde, ako Božie zaľúbenie tu na zemi spočinulo na Božom Synovi, tak v pravde sme sa my skrze krv Božieho Syna stali Božími synmi a dcérami a to isté Božie zaľúbenie spočíva na nás a my veríme tak, ako hovorí Písmo a môžeme spoločne dosvedčiť: „Pane, Ty si nám, Ty si mne a nám v deň spásy pomohol a Ty sa postaráš o to, aby Tvoje zaľúbenie spočinulo na nás všetkých, že by sa skutočne nedalo nájsť nič takého, čo by nás odsudzovalo a obviňovalo.“ Ak nás obviňujú ľudia a satan, to nehrá žiadnu rolu, to on musí činiť – on je predsa žalobník bratov. Dôležité je, že teba ani mňa viac nič neobviňuje, ale že sme prežili plné ospravedlnenie skrze vieru v preliatu krv Baránka, a ako sme čítali z listu Židom: Skrze jednu jedinú obeť On naveky doviedol do cieľa tých, ktorí sa Ním nechajú posvätiť. Teba a mňa Pán už doviedol do cieľa a pri návrate Ježiša Krista bude zjavené, že budeme z milosti vidieť Jeho slávu. 

Jemu, Pánovi, nášmu Bohu, buď česť v Ježišovom svätom mene. Haleluja. Amen. 

Povstaňme a spoločne ďakujme Pánu. Zaspievajme ešte ten chórus Taký aký som, tak to musí byť. 

V čase, keď máme naše hlavy sklonené v modlitbe a otvorené naše srdcia, nech Slovo nikoho neubíja, ale vzpriami, posilní vo viere a dodá novú dôveru. To je dôvod, prečo k nám náš Pán takto hovorí – že by sme boli nanovo posilnení vo viere, naše životy nanovo vo viere posvätili Pánovi a verili, že keď On zomrel na kríži Golgoty a prelial Svoju krv, krv Novej zmluvy, nastalo naše spasenie. Bolo nám darované stať sa Božími deťmi. Ako stojí v Jánovi 17:4: „…dielo som dokonal.“ Náš Pán zvolal: „Je dokonané!“ [Ján 19:30] Prijmime to, uchopme to a ďakujme za to Pánovi. Aj nad tými vzácnymi biblickými miestami budeme i naďalej premýšľať a povieme: „Pane, ďakujeme Ti, v deň spásy si nám pomohol.“ 

Máme ešte v našom strede niektorých, ktorí sú noví, ktorí možno počujú všetky tieto veci po prvýkrát – aj tie veci, ktoré Boh konal v našom čase a čo ešte práve teraz koná? My viac nepotrebujeme čas na rozmyslenie, nie zajtra, ale: „Dnes, ak by ste počuli Jeho hlas…“ [Židom 3:15] A Jeho hlas je Jeho Slovo. 

Ako sme čítali v úvodnom Slove: náš Pán mohol povedať: „Ja som vzkriesenie a život, kto vo Mňa verí, bude žiť, aj keby zomrel.“ Áno, kto verí, má večný život a prechádza len z času do večnosti, ale smie si byť na veky istý, že bude žiť. Akú milosť nám Boh daroval! Aké Božie bohatstvo nám bolo v deň spásy darované! Nech Božie zaľúbenie spočinie na nás všetkých, ktorí teraz zo srdca skutočne veríme, tak a čo Písmo hovorí, a nemáme žiadny vnútorný odpor, ale všetko prijímame. Nech sa to stane pravdou, že napísané Slovo, to drahé sväté Slovo, litera, sa nám stala živým zjaveným Slovom. 

Ó, chválené a velebené buď meno nášho Pána. Dnes smiem na tomto mieste zvestovať Božie víťazstvo. Ježiš je víťaz nad smrťou. On premohol. On zvolal: „Bol som mŕtvy a hľa žijem a mám kľúče smrti a pekla.“ [Zjavenie 1:18] On všetko premohol: smrť, diabla i peklo. Jeho víťazstvo je naším víťazstvom a viera, ktorá sa nám stala zjavením, je víťazstvo, ktoré premohlo svet. 

Prosím, drahí bratia a sestry, buďte posilnení vo viere, nech toto zhromaždenie má cenu pre večnosť a prinesie ovocie pre večnosť v nás všetkých. Boh Pán požehnaj obzvlášť všetky naše sestry a bratov v Čile, On požehnaj všetkých vo všetkých jazykoch, ktorí dnes počujú. Slovo Pánovo vykoná, k čomu bolo poslané a nikdy a ani dnes sa nevracia ku Bohu späť prázdne. Ono nás berie so sebou, ono nás do toho zahŕňa a v deň spásy nám je pomožené. Povedzte: Haleluja! Česť a vďaka a chvála buď nášmu Bohu. 

Milovaný Pane, ďakujem Ti z celého srdca. Sme premožení Tvojím Slovom, Tvojou milosťou a Tvojou prítomnosťou. Ty si dnes v našom strede. Ty si hovoril skrze Svoje Slovo priamo k nám. Našli sme sa v ňom a môžeme zvolať: Dnes je deň spásy, teraz je príjemný čas! A Ty si nám v deň spásy pomohol. Ty si nám daroval milosť, pomazal si naše oči a naše uši nakloniť počuť. Milovaný Pane, preto sa pri nás napĺňa: Blahoslavené sú vaše oči, pretože vidia a vaše uši, pretože počujú a vaše srdcia, pretože veria. A potom nasleduje zasľúbenie: „Blahoslavený a svätý, kto má diel na prvom vzkriesení.“ [Zjavenie 20:6] Milovaný Pane, Ty máš zástup prvorodených, zástup, ktorý má právo prvorodenstva, ó, Pane. Ty voláš von, oddeľuješ, posväcuješ v Tvojej pravde a my smieme veriť všetkému, čo si nám zasľúbil. 

Spoločne Ti ďakujeme za Starý a Nový zákon, za ich plný súlad. Ďakujeme Ti za to, že tak, ako vtedy v prvej generácii bolo všetko biblicky zoradené, tak sa to deje i teraz, že je všetko biblicky zoradené a my sme sa nechali zaradiť do Božieho spásneho plánu.

Prosím Ťa s úprimným a pohnutým srdcom, žeby ani jeden z nás, ktorí sme dnes a v tomto čase počuli Tvoje Slovo, neostal späť, ale žeby boli všetci pripravení, keď sa vrátiš, aby sme s Tebou vošli do nádhery. 

Ďakujem Ti, milovaný Pane, že si mi v januári 1981 ukázal vytrhnutie, ako nám v ústrety zostupoval nový Jeruzalem a Nevesta, všetci oblečení v bielom, všetci mladí, smeli vstúpiť do nového Jeruzalema. Milovaný Pane, Ty, Ženích našej duše, Ty máš na zemi Nevestu! Ďakujeme Ti za to, že Tvoja Nevesta sa teraz pripravuje na slávny deň Tvojho návratu. 

Nech na nás všetkých spočíva Tvoj Svätý Duch. Nech z milosti daruje božskú orientáciu a biblické poučenie, žeby sme všetci došli k jednote viery a poznania Syna Božieho. 

Požehnaj všetkých, ktorí k tomu prichádzajú noví, zachráň, čo je stratené, uzdrav, čo je choré, osloboď, čo je poviazané! Aj dnes smieme prichádzať k Tebe a ďakovať Ti za to, že si s nami hovoril, vypočul si nás a požehnal.

Tebe, všemohúcemu Bohu buď česť v Ježišovom svätom mene. Amen.