Mission Populaire Libre

Jésus-Christ est le même hier, aujourd'hui et éternellement" (Hèbreux 13:8)

Langue:

Prepis kázania 26. 3. 2017, 14:00, Zürich / Ewald Frank

Langue: slovaque




Nedeľa, 26. 3. 2017, 14:00, Zürich, Švajčiarsko

„Kto uveril našej zvesti? A komu bolo zjavené rameno Hospodinovo? Lebo vyrástol pred Ním ako nežný prútok a ako koreň z vypráhlej zeme; nemal podoby ani krásy; videli sme Ho, ale nebolo na Ňom vidieť toho, pre čo by sme Ho boli bývali žiadostiví. Opovrhnutý bol a opustený od ľudí, muž bolestí, a oboznámený s nemocou, a ako ten, pred ktorým skrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si Ho nevážili, kým On vzal na Seba naše nemoci a niesol naše bolesti, a my sme sa domnievali o Ňom, že je ranený a zbitý od Boha a strápený. A On bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola vzložená na Neho, a Jeho sinavicou sme uzdravení. My všetci sme zblúdili ako ovce; každý z nás sme sa obrátili na svoju vlastnú cestu, a Hospodin uvalil na Neho neprávosť všetkých nás.“ [Iz 53:1-6]

Aj ja by som chcel všetkých srdečne privítať v drahom mene nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Priniesli sme pozdravy z mnohých krajín, predovšetkým z Kuby, kde sme s bratom Pacheco strávili niekoľko dní. Boh vo všetkých troch veľkých mestách nad mieru požehnal. Cestovali sme mnoho taxíkmi po cestách, ktoré sú staré 60 – 70 rokov, rovnako ako autá. Pánu buď vďaka, všetko šlo dobre. Bratia a sestry vyjadrili, čo pociťujú, keď počujú Božie pravdivé Slovo. Je jednoducho mocné, že môžeme do posledného pravdivého zvestovania pred návratom Ježiša Krista, nášho Pána, zahrnúť celý svet.

Prosím brata Miskysa, aby tiež rýchlo prišiel, povedal pár slov a odovzdal pozdravy.

Tiež by som chcel mimoriadnym spôsobom pozdraviť sestru Boppe z Johannesburgu a spolu s ňou aj jej známych. Postavte sa, prosím. Boh vám požehnaj. Sme veľmi vďační. Brat Boppe je hlavný lekár vo veľkej nemocnici, od samého začiatku je pri veci a sme v Pánu zo srdca spojení a vďační za každého človeka na zemi, ktorý verí Božiemu Slovu.

Spievali sme o viere. Kto dnes ešte nehovorí o viere? Všetci, vo všetkých zboroch a náboženstvách, hovoria o viere. Keď hovorí o viere Božie Slovo, tak hovorí o viere v to, čo Boh povedal a zasľúbil! Pravá viera predsa nevisí niekde vo vzduchu, pravá viera je zakotvená v Božom Slove, v Slove nášho Pána. Chválené a velebené buď meno nášho Pána.

[brat Miskys:]

Bratia a sestry, aj ja vás srdečne zdravím v mene nášho drahého Pána Ježiša Krista. Tiež môžem vydať dobré svedectvo. 14 dní som bol v Portugalsku, v Lisabone a aj tam Pán daroval milosť. Naši súrodenci sú aj teraz cez internet naživo pripojení a môj brat Klaudio prekladá do portugalčiny. Máme pripojenia z Angoly a Mozambiku. Nie ste to len vy, ktorí ste tu, ale aj všade inde počúvajú Božie Slovo. Krásne je skutočne to, že zvestujeme len to, čo zvestovali apoštoli. To, čo stojí napísané v Písme, v originále, bez toho, aby sme niečo ohýbali, vykladali alebo niečo k tomu pridávali – jednoducho Slovo v originále. Slovo o kríži je Božou mocou, ktorá prináša spásu. [Rm 1:16, 1Kor 1:18] Pán žehná nad prosby a porozumenie. Práve sme spievali o viere a čítali nádherné Slovo z Izaiáša 53. V liste Rimanom 3:4 stojí [podľa nem. prekladu]:

„Nech sa nestane! Ale Boh je pravdivý, a každý človek lhár…“

Boh je pravdivý. Bratia a sestry, smieme Bohu dôverovať a veriť, že to, čo On zasľúbil, to On naplní. Musíme veriť tak, ako Abrahám, ktorý hľadel nahor. Tu, v liste Rimanom 3 nachádzame nádherné slová o spravodlivosti, ktorá bola zjavená. V liste Rimanom 3:23 stojí napísané [podľa nem. prekladu]:

„Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej ospravedlňovaní súc darmo Jeho milosťou, skrze vykúpenie, vykúpenie v Kristu Ježišovi, ktorého preduložil Boh v Jeho krvi za skrze vieru pôsobiaci prostriedok zmierenia, aby preukázal Svoju spravodlivosť…“

Pôsobiaci prostriedok zmierenia! Smieme prichádzať ku Pánu takí, akí sme. Všetci sme zábudliví a slabí ľudia, a keď sa skúšame, stále ešte na nás vidíme nedostatky, že ešte nie sme dokonalí, ale sme v Božej škole a nachádzame sa v čase prípravy. Boh vezme domov Nevestu bez poškvrny a vrásky, čistú a svätú [Ef 5:27]. Je to ten najvzácnejší čas, ktorý nám Boh daroval. Dnes opäť podstúpime vodný kúpeľ Slova a budeme očisťovaní a posvätení v Božej prítomnosti. Chceme preto otvoriť naše srdcia a našu pozornosť darovať Slovu, aby Boží Duch ku nám mohol hovoriť. Pánu buď prinesená česť, chvála a klaňanie. Amen.

[brat Frank:]

Sme Bohu Pánu skutočne zo srdca vďační aj za všetkých bratov, ktorí prekladajú do všetkých jazykov. Nech Boh teraz všetkých požehná, aj tých, ktorí prekladajú do rôznych jazykov.

Náš milovaný brat už čítal [Iz 53:1]:

„Kto uveril našej zvesti a komu je zjavené rameno Pánovo?“

„Pravica Pánova zostáva vyvýšená, pravica Pánova podrží víťazstvo!“ [Ž 118:16 podľa Lutherovho prekladu] – u tých, ktorí veria. Kto neverí, bude zahanbený, ale kto verí, nemôže byť zahanbený [Rm 9:33, 10:11], pretože viera v Boha a v Božie Slovo vedie ku naplneniu toho, čo Boh zasľúbil.

Už prorok Izaiáš to vtedy veľmi jasne vyjadril a Pavol to v 10. kapitole Rimanom zopakoval: „Kto uveril nášmu kázaniu, našej zvesti?“ Bratia a sestry, naša zvesť je Božia zvesť, evanjelium Ježiša Krista, nášho Pána. Smieme z milosti vykonávať posledné poverenie, ktoré náš Pán dal v Matúšovi 24:14, že evanjelium o Božom kráľovstve so všetkým, čo ku kráľovstvu Božiemu patrí, bude na svedectvo zvestované všetkým národom, jazykom a národnostiam.

Potom existujú dve skupiny – jedni to odmietajú a druhí to prijímajú. Kto to skutočne prijme, kto dával dobrý pozor pri čítaní Izaiáša 53, videl, že tam je náš Pán ukázaný na Svojej ceste na Golgotu. Náš trest bol položený na Neho, aby sme mali pokoj. Skrze Jeho rany sme uzdravení [Iz 53:5, 1Pt 2:24]. Nielen nejaká zvesť, ale Božia zvesť. Boh bol v Kristu a zmieril svet sám so Sebou a nám bola daná úloha, poverenie niesť toto zmierenie ďalej [2Kor 5:18-19], ponúkať ho ľudstvu a povedať: „Verte z celého srdca a budete vidieť Božiu slávu.“ [Jn 11:40]

Žijeme v mimoriadnom čase, bratia a sestry, to sme všetci pochopili. Dnes len veľmi stručne zájdeme na tento mimoriadny deň roka. Pred 60 rokmi boli vo Vatikáne podpísané Rímske zmluvy a včera sa v rovnakej sále, v ktorej ich 25. marca 1957 podpísali, zišli zástupcovia 27 členských štátov EÚ.

Daniel videl 4 po sebe nasledujúce svetové ríše: Babylonskú, Médo-perzskú, potom Grécku svetovú ríšu a Rímsku ríšu, ktorá začala 63 rokov pred Kristom a teraz na konci mohla nanovo povstať a bude mať svetový význam. Nezájdeme na to bližšie, existuje však mnoho vecí, nad ktorými by sme mohli premýšľať. Je to hlavne zhromažďovanie izraelského národa. Aká je to milosť teraz žiť a vidieť, prežívať a počuť, ako sa biblické proroctvá napĺňajú pred našimi očami.

Poznačil som si, že pred 120 rokmi, v roku 1897, sa v Bazileji uskutočnil prvý sionistický kongres.

Pred 100 rokmi prišla Balfourova deklarácia v Londýne, v ktorej stálo, že Židia majú právo na vlastný štát.

V roku 1947 OSN vyhlásila, že Izrael má právo na vlastnú zem.

Potom prišiel rok 1948 a založenie štátu Izrael.

Bratia a sestry, ak náš Pán hovorí o konečnom čase a o zeme­traseniach, hladomoroch a všetkých katastrofách, že to v tom čase bude ako v čase Sodomy a Gomory a ako v čase Noeho [Lk 17], tak potom je s tým v súlade to, čo teraz vidíme. To všetko vidíme.

Potom však hovorí: „Vidzte fík a všetko stromovie: keď už pučia…“ [Luk 21:29-30] Už v Starom zákone Pán označil Izrael symbolom figovníka: „…ako prvé ovocie na fíku v jeho prvotine…“ [Hoz 9:10] Teraz sa to pred našimi očami všetko napĺňa a od roku 1967 je Jeruzalem zjednotený. Dovtedy bol Jeruzalem rozdelený a potom bol zjednotený. Bol som v Izraeli ešte v roku 1964 a vtedy sme šli cez Mandelbaumovu bránu, kde bol ostnatý drôt a človek nemohol ísť s jedným pasom do oboch krajín. Šli sme autobusom z Jordánska do Jeruzalema a tu som musel vybrať svoj druhý pas, v ktorom nebola žiadna pečiatka. Myslíme na to, čo všetko sa v našom čase stalo. A teraz aj zmluva, ktorá bude uzavretá – všetko je už pripravené až na 2 – 3 maličkosti.

Boh sa skutočne o všetko postaral, aby sme my v tomto čase boli privedení späť ku Bohu a Božiemu Slovu a smeli vidieť, ako sa pred našim očami napĺňajú biblické proroctvá.

To, čo nám mimoriadnym spôsobom leží na srdci, sú zasľúbenia pre náš čas. Našiel som v Starom zákone Slovo, ktoré mnou mimoriadnym spôsobom preniklo a bol som ním požehnaný. V Starom zákone, a síce v Micheášovi 7:18-20 Boh povedal nasledovné:

„Kde kto je silný Boh ako Ty, ktorý odpúšťaš neprávosť a netrestajúc ideš popri prestúpení ostatku Svojho dedičstva? Nedrží navždy Svojho hnevu, lebo má záľubu v milosti.“

Čítali ste to už niekedy? Boh Pán tu povedal, že má záľubu v milosti! Nie v hneve, nie v odsúdení, ale v milosti! Boh Pán má záľubu v radosti! Žijeme v čase milosti. Zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda skrze Ježiša Krista, nášho Pána [Jn 1:17].

Po tomto mocnom Slove, že nedrží navždy Svojho hnevu, ale má záľubu v milosti – záľubu vo svojom omilostenom ľude, záľubu v ľude, ktorý u Neho našiel milosť, ktorý prijal to, čo mu zasľúbil a daroval – vo verši 19 stojí:

„Zase sa zľutuje nad nami; zdeptá naše neprávosti. A zahodí všetky ich hriechy do hlbín mora.“

Do mora Božej lásky. Tak Boh miloval svet, že dal Svojho jednorodeného Syna, aby všetci, ktorí veria v dokonané spasenie, neboli stratení, ale mali večný život [Jn 3:15].

Radujem sa z toho, že tu stojí napísané, že Boh Pán má záľubu v milosti. Chválený a velebený buď Pán, náš Boh. My sme u Boha našli milosť. On nám oznámil Svoje cesty a zasľúbenia pre náš čas. Veríme, že skrze dokonané spasenie na kríži Golgoty bola všetka naša vina a hriech odpustené a skutočne hodené do mora Božej lásky. Naveky odpustené. „Od viny som čistý a vošiel som do radosti, naveky chválim Jeho, Spasiteľa…“ [pieseň] Verš 20:

„Dáš Jakobovi pravdu, milosť Abrahámovi, čo si prisahal našim otcom od pradávnych dní.“

Ty, ako verný Boh, dodržíš a vykonáš, čo si z milosti našim otcom zasľúbil!

Stále znovu prichádzame k tej najdôležitejšej téme – Božie zasľúbenia zostávajú, na veky sa nepohnú, Ježiš vlastnou krvou zapečatil, čo vo Svojom Slove zasľúbil… [pieseň]

Je ešte jedno Slovo, ktoré by som chcel čítať, predtým ako vojdeme do ďalších biblických miest, a síce v 4. Mojžišovej 16:28. Vy viete, že Mojžiš bol poverený Pánom samým. Potom prišiel čas naplnenia a zasľúbenie, ktoré dal Boh Abrahámovi, sa malo naplniť – 1. Mojžišova 15 – zasľúbenie, že po 400 rokoch vyvedie Abrahámove potomstvo z otroctva. Keď sa čas naplnil, zjavil sa Boh Pán Mojžišovi, poslal ho, šiel s ním a potvrdil Svoje Slovo. Tu, v 4. Mojžišovej 16 čítame verš 28:

„A Mojžiš povedal: Po tom poznáte, že ma poslal Hospodin, aby som činil všetky tieto skutky.“

A teraz príde to, čo by som chcel mimoriadnym spôsobom zdôrazniť:

„Lebo ich nerobím z vlastného srdca alebo z vlastného rozumu.“

Vďaka buď všemohúcemu Bohu! Vy viete, že Mojžiš to nemal jednoduché. Žiaľ, aj uprostred izraelského národa boli dve rozdielne skupiny. Jedni verili, tí druhí neverili. Potom prišiel Kóre a Dátan [4M 16] a niektorí ďalší, ktorí sa postavili proti Mojžišovi, a preto ich tu pred tvárou Božou uistil: „Potom poznáte, že to nerobím z vlastného srdca, podľa vlastného uváženia, ale vykonávam Božie poverenie tak, ako znelo zasľúbenie, tak sa naplnilo…“ Mohol Mojžiš za to, že ho Boh povolal a poslal? Žiadny prorok, žiadny Boží muž nemohol nič za to, že Boh vyslovil povolanie a poslanie, ktoré bolo spojené s Božím spásnym plánom.

Pán do Cirkvi ustanovil rôzne služby – apoštolov, prorokov, pastierov, učiteľov a evanjelistov [Ef 4], ale ak sa jedná o spásne dejiny, tak existoval Ján Krstiteľ – muž Bohom poslaný.

Dovoľte mi k tomu čítať biblické miesto z Marka, aby ste vedeli, čo musíme jednoducho zdôrazniť. V Markovi 1 čítame mocné slová o začiatku. Teraz sme na konci času milosti, no tu je reč o počiatku. Marka 1:1:

Počiatok evanjelia Ježiša Krista, Syna Božieho, bol, ako je napísané v prorokoch…“

Chválený a velebený buď náš Pán! Tento muž nehovorí svoj vlastný názor, ale hneď na konci verša vraví:

„…ako je napísané v prorokoch…“

Čo dnes činíme my? Môžeme povedať tak, ako vtedy Mojžiš, ako mohli povedať všetci proroci i Ján Krstiteľ – ani ja nevystupujem podľa svojho srdca, ale na základe Božej vôle v súlade s Božím Slovom a prinášam vám Božiu spásnu zvesť. Tu čítame o počiatku evanjelia Ježiša Krista, že bol taký, ako je napísané u proroka Izaiáša.

Bratia a sestry, ste si všetci vedomí toho, aké sa pre mňa stalo Božie Slovo vzácne a dôležité? Totiž prorocké Slovo – že Boh skrze Svojich služobníkov prorokov dopredu oznámil celé spásne dejiny. Aj to, čo sa bude diať až po samý koniec, pretože tak to čítame potom ďalej – v Markovi 1 sa evanjelista odvoláva na Izaiáša a píše:

„Tak, ako stojí u proroka Izaiáša napísané: Ja pošlem Svojho anjela pred Svojou tvárou…“ [Mal 3:1] Odkazovanie na Božie Slovo, založené na všetkých jednotlivých podrobnostiach biblických miest, ktoré sa napĺňajú – o to sa dnes jedná.

Povedzme to ešte raz a stále znovu: Všetci hovoria o viere. Všetci majú svoju vieru a svoje vyznania viery. Bohu sa však jedná o to, aby ľudia, ktorí pred Ním našli milosť, v ktorých má On záľubu, lebo prijali a uchopili to, čo nám Boh daroval, žeby On s nimi hovoril a aby to hovorené mohlo byť a bolo zjavené skrze Božieho Ducha.

Bratia a sestry, vy všetci viete, prinajmenšom tí, ktorí nie sú úplne noví – presne o týždeň to bude 55 rokov od 2. 4. 1962. Kto by si bol vtedy pomyslel alebo počítal s tým, že prejde ešte toľko času? Ale Boh sa o všetko postaral. Môžem skutočne pred Bohom a všetkými ľuďmi povedať, že som nezvestoval nič z vlastného srdca alebo z vlastného rozumu ani nepredstavil vlastný program. Nie. Skutočne som v Pánovom poverení zvestoval pravé Slovo a z tých viac ako 9 000 kázaní nemusím nič odvolať, pretože som kázal len to, čo stojí napísané v Biblii! Viem, že nebesia i zem pominú, ale Božie Slovo zostáva naveky [Ž 119:89, Iz 40:8, 1Pt 1:25].

Bratia a sestry, aj to, čo sa týka služby brata Branhama – hovorím to s veľkou bolesťou – kto sa pozrie na YouTube a vidí, čo sa z brata Branhama robí, tomu z toho príde zle. Všade sa koná modloslužba a zvedenie. My však môžeme pred tvárou živého Boha, ktorý má záľubu v milosti, má záľubu v tých, ktorí sú omilostnení, uznať za platné len Jeho Slovo a neprijímať žiadny ľudský výklad, ale byť posvätení v Slove pravdy. Čo brat Branham stále nanovo zdôrazňoval? Späť k Bohu, späť k Slovu, späť k Biblii! Predsa nie späť k nejakému novému náboženstvu alebo smeru viery.

Bratia a sestry, to musí byť raz zreteľne povedané: Existujú tri veci – viera, neviera a povera. Len ten, kto zostáva vo viere a nenechá povstať žiadnu pochybnosť, skrze ktorú začne vládnuť neviera, pretože po neviere nasleduje povera. To, čo nasleduje potom, viac nemá s Bohom nič spoločné. Len viera má niečo spoločné s Bohom. Len viera v to, čo Boh povedal a zasľúbil vo Svojom Slove! Verím v to, že tí, ktorí sú narodení z Boha a znovuzrodení k živej nádeji, majú vo Svojej duši vložený večný život, a Boží život nemôže byť zmiešaný. Už od záhrady Eden existovali dve rôzne semená. Sme narodení z Boha, znovuzrodení ku živej nádeji skrze Božie Slovo ako semeno a skrze moc Svätého Ducha. Preto máme priame spojenie s Bohom a Jeho drahým a svätým Slovom.

Keď som to dnes predpoludním v 4. Mojžišovej čítal, tak to mnou vnútorne pohlo. Musel som dávať pozor, aby som nezačal zo srdca plakať vďačnosťou. Nekonal som nič z vlastného uváženia, ale všetko podľa Božej vôle a Božieho Slova.

V obežníku práve píšem o niekoľkých prežitiach. Dokážete si predstaviť, že Boh hovoril ku bratovi Frankovi, ktorý nie je nič viac ako ktorýkoľvek z vás, ktorí ste dnes tu alebo ktorí počúvate? U Boha nie je žiadny rozdiel, všetci sme si rovní. Povolania a služby môžu byť rôzne, ale pred Bohom sme si všetci rovní. Dokážete si to predstaviť? Počuteľným, všetko prenikajúcim hlasom povedal: „Môj služobník, Ja ťa pošlem z mesta do mesta.“ Alebo: „Môj služobník, nezakladaj žiadne lokálne zbory…“ Keď myslím na všetky pokyny, ktoré mi Pán dal počas všetkých tých rokov, až po – a to je vám všetkým známe – napomenutie: „Odriekni cestu do Indie!“ Stále znovu tieto uši počuli ten mocný, všetko prenikajúci hlas Pánov. Som za to Bohu vďačný. Také prežitia si človek berie so sebou do večnosti a  nikdy na ne nemôže zabudnúť. Na to, čo Boh učinil, nemôžeme zabudnúť.

Môžete si spomenúť na moje svedectvo: V stredu som vyzdvihol lístky z cestovnej kancelárie, zrovna som sa vrátil do kancelárie a tak, ako počujete môj hlas, zaznelo: „Môj služobník, odriekni cestu do Indie!“ Vedel som však, že všetky zhromaždenia v Bombaji, Madrase, Vellore a všade inde boli už pripravené. Vyšiel som von z kancelárie a krátko som sa modlil a o 11:15 som sa vrátil späť a chcel som túto cestu napriek tomu učiniť. Vstúpil som opäť do kancelárie a hlas zaznel ešte mocnejšie: „Odriekni cestu do Indie!“ Potom, a to ste určite čítali v novinách… aj ja som si uschoval časopis, v ktorom stálo, že lietadlo z Bombaja, v ktorom som mal zakúpený lístok, pri štarte vzbĺklo, zrútilo sa a všetkých 96 pasažierov v týchto plameňoch zahynulo – a moje meno bolo na zozname cestujúcich. Zavolali nám z tlačového úradu z Bonnu a oznámili nám: „Váš misionár Ewald Frank už nežije.“ A ja som sedel vedľa v kancelárii. Nebol som v Bombaji, ale doma.

Keď myslím na všetky pokyny a prežitia, ktoré Boh z milosti daroval a potom na tú veľkú prednosť – nielen prijať povolanie, ale aj spojenie ku službe, ktorú Boh v našom čase daroval… V mene Pánovom vám hovorím, bratia a sestry: Náš milovaný brat Branham mal skutočne tú istú službu, akú mal náš Pán, keď putoval po tejto zemi. Bolo to zopakovanie toho, čo sa dialo vtedy.

Aj to som na tomto mieste už niekoľkokrát povedal: Náš Pán a Spasiteľ musel byť aj prorokom. Mojžiš prorokoval:

„Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, z vašich bratov, ako mňa, toho budete počúvať vo všetkom, čokoľvek vám bude hovoriť, a bude, že každá duša, ktorá by nepočúvala toho proroka, bude vyplienená z ľudu.“ [Sk 3:22-23, 5M 18:15,18]

Náš Pán musel vykonať prorockú službu. On mohol Natanaelovi povedať: „Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa.“ [Jn 1:49] On mohol žene pri studni povedať: „…mala si päť mužov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž.“ [Jn 4:18] On mohol Petrovi povedať: „Ty si Šimon, syn Jonášov…“ [Jn 1:43] On mohol mužom povedať: „…keď vojdete do mesta, stretne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody … A poviete pánovi toho domu: Učiteľ ti odkazuje: Kde je tá jedáleň, kde mám jesť baránka so Svojimi učeníkmi?“ [Lk 22:10] Všetko mohol prorocky oznámiť. Tak mohol brat Branham vo svojej službe v modlitebnej rade ľuďom jednému za druhým povedať, odkiaľ prichádzajú a kto sú. Ja som bol pri tom a počul som to, môžem o tom hovoriť ako svedok na vlastné oči a uši.

Potom brat Branham zdôraznil, že tá istá služba, aká prebiehala vtedy pre Židov a Samaritánov, sa teraz musela zopakovať ako posledné znamenie pred návratom Ježiša Krista pre všetky národy z pohanov. Vieme, že s touto službou je spojené zasľúbenie, že sa naplnilo biblické proroctvo.

Čítali sme to v Markovi 1 – tak evanjelium Ježiša Krista započalo. Dnes sa jedná o to, ako ono prichádza ku svojmu záveru, ako prichádza dielo Božie k záveru – aký bude koniec.

Náš Pán sám povedal: „Evanjelium bude zvestované všetkým národom a potom príde koniec.“ [Mt 24:14] Ale keď potom zistíme, že brat Branham dostal priame poverenie a naplnilo sa posledné zasľúbenie z proroka Malachiáša, že Boh pošle proroka ako Eliáša, aby všetko priviedol späť do správneho stavu [Mt 17:11, Mk 9:12], bratia a sestry, to je Božia absolútna istota pred návratom Ježiša Krista! Vo všetkom tom zmätku sme boli vyvolaní von a oddelení. Dnu môžeme vojsť, len ak sme vyšli von.

Aj to musí byť v láske a všetkej vážnosti povedané. V nebesiach nebude žiadny zmätok, nebudú sa odohrávať žiadne diskusie. V nebesiach bude len Nevesta, ktorá vojde do slávy bez poškvrny a vrásky, jednoducho čistá a posvätená [Ef 5:27]. Žiadna neviera ani povera. Ale ak viera, tak viera, ako hovorí Písmo [Jn 7:38].

Ak potom ešte smieme stručne zmieniť, že brat Branham dostal priamy pokyn: „Tak, ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista“, tak aj to je predsa Božie zasľúbenie!

Tak to môžeme čítať o službe Jána Krstiteľa. Stále znovu sa radujem, keď to môžem čítať v Lukášovi 1. V Starom zákone stojí skutočne napísané oboje – že sa srdcia otcov obrátia k deťom a srdcia detí sa obrátia k otcom [Mal 4:5-6]. Ale v Novom zákone, v službe Jána Krstiteľa, sa naplnila len prvá časť. Druhá sa naplnila a napĺňa v našom čase. Lukáš 1, kde stojí vo verši 16 a 17 napísané:

„A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu.“

Od všetkých tradícii! Od všetkých výkladov! Od všetkého, čo mali ako náboženstvo, ich zavedie späť ku Pánu, ich Bohu. Potom prichádza vo verši 18 dôležitý výrok:

„A on sám pôjde pred Ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravodlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud.“

O to sa jednalo! O to sa jednalo vtedy a o to sa jedná dnes! Vtedy sa jednalo o to obrátiť srdcia starozákonných otcov ku viere detí Novej zmluvy – vytvoriť most, pretože Zákon platil až do Jána a odvtedy sa zvestuje evanjelium. Most bol vybudovaný – Lukáš 16:16. Boží muž vystúpil a všetci, ktorí boli z Boha, vyšli a počuli zvesť, uverili jej a nechali sa pokrstiť. Učení Písma to odmietli a plán Boží sami pre seba zavrhli [Lk 7:30].

Bratia a sestry, ako je to dnes? To musíme takmer každý raz nanovo zopakovať: Keď som čítal, že letnično-charizmatické hnutie má teraz 300 miliónov členov – nie 37 miliónov, nie 73 miliónov, ako majú ostatné cirkvi. Všetko je tu uvedené, koľko členov má ktorá cirkev, a potom prichádza letnično-charizmatické hnutie, ktoré s 300 miliónmi prevyšuje všetkých. Potom sa skutočne pýtam: „Môj Bože v nebesiach, všetci zostali v starom kvase – kto bol katolíkom, zostal katolíkom – všetci zostali tým, čím boli…“ Potom sa hrá hudba, všetci niečo predvádzajú a vytvárajú atmosféru, v ktorej sa cítia dobre. A keď im človek povie niečo o Božej zvesti a Božej jednote, tak sú veľmi nepríjemní a rozčúlení. Keď týmto ľuďom povieme, že Boh je len jeden a nepozostáva z troch večných osôb, tak začnú byť skutočne zlostní. Ja som to prežil. Keď k tomu ešte pridáme, že v Biblii nebol vykonávaný krst na meno Otca, Syna i Ducha Svätého, ale vždy len v mene Pána Ježiša Krista, tak je to príliš, to odmietajú.

Predstavte si to: Na jednej strane hovoria: „Máme Svätého Ducha“ a na druhej strane radikálne odmietajú základné pravdy Božieho Slova!

V mojej Biblii stojí napísané, že keď príde Svätý Duch, ten Duch pravdy, tak vás bude viesť do celej pravdy [Jn 16:13]. „Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ [Jn 8:32] Tak to stojí napísané v Biblii, a tak to je! Všetci, ktorí sú vedení Svätým Duchom – nie tí, ktorí sú pomazaní, ale tí, ktorí sú vedení – to sú synovia a dcéry Božie [Rm 8:14] a Duch Boží nás vedie do každej pravdy.

Bratia a sestry, poznačil som si mnoho biblických miest, ktoré sú pre mňa veľmi vzácne. Zhrňme, o čo sa dnes jedná. Tak, ako to náš Pán potvrdil – pred návratom Ježiša Krista bude zaznievať posledná zvesť všetkým národom a jazykom [Mt 24:14]. Kto má potom ucho, aby počul, ten počuj, čo Duch skrze Slovo hovorí zborom [Zj 2-3].

Mojžiš mohol vtedy pred Bohom a ľuďmi povedať, že nerobil nič z vlastného srdca, ale vykonal to, ku čomu ho Boh určil. Rovnako mohol povedať Noe, že učinil všetko presne podľa Pánovho príkazu. Eliáš mohol na hore Karmel povedať, že toto všetko učinil podľa Slova Pánovho. Praví Boží služobníci nemôžu inak, len všetko konať podľa Božieho Slova. Toto je skutočne ten najdôležitejší čas v celých spásnych dejinách, v ktorom musíme byť vytrhnutí zo všetkého zmätku a bludov, pretože [Mt 7:21]:

„Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu Môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“

Bratia a sestry, aj keď musíme prechádzať cez rôzne skúšky, cez posmech, vďaka buď živému Bohu, my potupu Ježiša Krista budeme niesť a budeme Pána prosiť o to, aby nám dal vždy novú silu. Obzvlášť všetci, ktorí zostarli a prechádzajú skúškami, niekedy potrebujú lekársku opateru – Pán zasľúbil: „A hľa, Ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta.“ [Mt 28:20] Čokoľvek príde, Pán bude s nami a z milosti potvrdí Svoje drahé a sväté Slovo a my, ktorí mu veríme, to z milosti aj prežijeme.

V Skutkoch apoštolov 13 sa Pavol obracia ku pohanom, aby sa naplnilo Písmo. A bratia a sestry, stále znovu môžeme čítať: „Aby sa naplnilo Písmo…“ Všetko, čo Boh zasľúbil a čo sa v Novom zákone deje, je naplnením biblického proroctva. Dokonca i Lukáš 4, kde náš Pán čítal z proroka Izaiáša 61 a potom povedal: „Toto Písmo sa dnes naplnilo pred vašimi očami.“ [v. 21 podľa nem. prekladu] My vidíme Písmo naplnené pred našimi očami – na Izraeli, na národoch – všade vidíme Písmo naplnené.

Tu, v Skutkoch apoštolov 13, sa Boží muž obrátil k pohanom. Pred tým, ako sa obrátil k národom, stojí v kapitole 13 napísané vo verši 32:

„Aj my vám zvestujeme o tom zasľúbení, ktoré dostali otcovia, že ho Boh naplnil ich deťom, nám…“

Zasľúbenie, ktoré dal Boh otcom, sa naplnilo. Vo verši 38 stojí:

„Nech vám je teda známe, mužovia bratia, že skrze toho sa vám zvestuje odpustenie hriechov…“

Jednoducho nadovšetko mocné. Nie bez Ježiša Krista, ale skrze Neho – On bol Boží Baránok, ktorý sňal hriechy sveta [Jn 1:29].

Potom však prichádza núdza s našimi bratmi z kmeňov izraelských – vo verši 45 čítame:

„Ale keď videli Židia zástupy, naplnení boli závisťou a protirečili tomu, čo hovoril Pavel, protirečili a rúhali sa.“

Kto neprijíma, ten odmieta. Kto neverí, ten prepadol neviere. Potom to pokračuje vo verši 46:

„Vtedy povedali prosto a smele Pavel a Barnabáš: Vám sa muselo najprv hovoriť Slovo Božie; ale keď ho odmietate a seba nesúdite za hodných večného života, hľa, obraciame sa k pohanom.“

Hneď na to sa odvolal na biblické miesto z Izaiáša 49. Verš 47:

„Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme. Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Slovo Pánovo, a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného života.“

Bratia a sestry, to je na jednej strane radostná zvesť a na druhej strane muselo byť učinené rozhodnutie. Všetci, ktorí sú určení ku večnému životu, budú zo srdca veriť, nebudú sa rúhať, nebudú protirečiť, nebudú vykladať, ale budú zo srdca veriť.

Späť ku Slovu z Izaiáša 53:

„Kto uveril nášmu zvestovaniu?“

Pravému zvestovaniu, ktoré je založené na pravom Slove, na tom, čo Boh prostredníctvom prorokov oznámil a skrze apoštolov potvrdil, na tom, čo stojí napísané v Starom a Novom zákone – oni všetci budú vyučovaní Pánom [Jer 31:34].

Pán daroval v tomto čase Svoje Slovo, aby sme všetci došli večného života tak, ako stojí napísané: „…uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného života.“ Dovoľte mi dnes na tomto mieste povedať: Všetci tí, ktorí dnes patria k Neveste Baránka, všetci tí, ktorí našli milosť u Boha – prosím, myslite na to – Boh má záľubu v milosti, nie v hneve, nie v odsúdení. Boh má záľubu v milosti a hriechy všetkých, ktorí u Boha nachádzajú milosť, sú vrhnuté do mora Božej lásky, do mora zabudnutia. Zabudnite na to! Zabudni na to aj ty, s Božou pomocou. Vzdaj Pánu vďaku za Božiu lásku, ktorá bola zjavená na kríži Golgaty. „Tak Boh miloval svet…“ [Jn 3:16]

Aj k tomu, čo speváci zdôraznili v piesni – „Kto patrí k Neveste?“ Čo povedal Ján? „Ten, kto má Nevestu je Ženích…“ [Jn 3:29] „Hľa, Ženích ide! Vyjdite mu v ústrety!“ [Mt 25:6]

Aj to musíme stále znovu opakovať: Teraz sa predsa nejedná o charizmatiku, nejedná sa o atmosféru, ktorú dokážeme vytvoriť my. Teraz by chcel Boh nás, ktorí veríme každému Božiemu Slovu, so Sebou i navzájom spojiť z milosti tak, aby v tele Ježiša Krista mohla nastať jednota, aby sme skrze jedného Ducha boli pokrstení v jedno telo a že by bol záver rovný začiatku. Na začiatku boli tí, ktorí uverili, jedna duša a jedno srdce [Sk 2:1]. Kto si to chce prečítať, ten to môže nájsť v kapitole 2. Oni boli jednomyseľne zhromaždení a Svätý Duch zostúpil. Zaznel mocný šum a Svätý Duch všetkých naplnil [v. 2]. Bratia a sestry, ja už veľmi skoro očakávam, že Svätý Duch, to nadprirodzené Božie pôsobenie zostúpi tam, kde je zvestované pravé Božie Slovo, kde sa verí zvesti hodiny, že Svätý Duch zostúpi nadprirodzeným spôsobom ako na začiatku a že my všetci budeme naplnení Svätým Duchom, a tak prežijeme naše dokonanie a prípravu na slávny deň návratu Ježiša Krista, nášho Pána.

Tu je ten bod: „…uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného života.“

Uverili, ale medzi veriacimi ešte existujú múdre a bláznivé panny. Všetci, ktorí patria k Neveste Baránka a potom budú mať účasť na prvom vzkriesení, súhlasia s každým Božím Slovom a ďakujú Bohu Pánu za každé sväté Slovo, ktoré čítame.

Hovorím ešte raz: naša viera je zakotvená len v zasľúbeniach Božieho Slova a vieme, že Boh je verný a všetko to, čo zasľúbil, s nami všetkými vykoná.

To by som chcel zo srdca povedať aj všetkým tým, ktorí sú teraz pripojení cez internet. Po celom svete, zo všetkých národov, jazykov a národností volá Pán Svoj ľud von. Pred krátkym časom sme mali v Krefelde rodinu z Mongolska, ktorí ešte nikdy nevideli Bibliu. Nám preto napadlo vyhľadať a objednať Bibliu v mongolskom jazyku, aby sme ju týmto novopríchodzím darovali. A to vám môžem povedať, pri nasledujúcej návšteve ma chceli všetci objať, aj sestry a držali tú Bibliu jednou rukou a mňa druhou. Takisto je možné objednať Biblie v jazyku farsi a všetkých iných jazykoch.

Aj všetci, ktorí prichádzajú z Iránu. Neviem, či som to tu ako svedectvo už povedal: Dokonca aj tá pani z Drážďan, ktorá pomáha našim súrodencom pri vypĺňaní formulárov, prišla do Krefeldu s našimi súrodencami z Iránu, aby videla, kam tí ľudia každý mesiac cestujú. A čo vám mám povedať? Po druhom zhromaždení prišla táto pani do kancelárie a skutočne, než som sa stihol spamätať, ma objala a povedala: „Bohu buď vďaka, že tu smiem byť!“

Boh skutočne volá zo všetkých národov a jazykov. Ako sme počuli aj od brata Miskysa – či Angola, Mozambik, Portugalsko alebo kdekoľvek inde – Pán volá zo všetkých národov a jazykov i zo všetkých ostrovov. Sme vďační, že smieme niesť poslednú zvesť a vidíme naplnenie biblických proroctiev.

Hlavnou vecou je však mať účasť na tom, čo nám Boh zasľúbil, a veriť tak, ako hovorí Písmo. A ja verím, že my všetci, ktorí patríme k Neveste Baránka, môžeme skutočne zo srdca veriť.

Ešte som chcel povedať: Aj tí, ktorí budú pri druhom vzkriesení, ktorých mená sú zapísané v knihe života, vojdú do večného života, ale naše mená sú od založenia sveta zapísané v knihe života zabitého Baránka. Preto všetci tí, ktorí patria k Neveste Baránka, budú mať účasť na tom, čo sa stalo skrze otvorenie pečatí, keď Baránok vzal knihu a pečate odstránil. Bratia a sestry, budeme sa k tomu ešte musieť vrátiť – ako všetko harmonicky prechádza jedno do druhého až po dokonanie v Zjavení 19:7:

„Radujme sa a plesajme a vzdajme jemu chválu, lebo prišla svadba Baránkova, a jeho manželka sa prihotovila. A dalo sa jej, aby sa obliekla do čistého a nádherného kmentu, lebo tým kmentom sú skutky spravodlivosti svätých. A riekol mi: Píš! Blahoslavení povolaní k večeri svadby Baránkovej. A zase mi riekol: To sú pravdivé Slová Božie.“

Nielen aby boli spasení pri poslednom súde, ale: „Blahoslavení povolaní k večeri svadby Baránkovej“, tí ktorí patria k Neveste Baránka.

Nezabudnite nikdy na Slovo z Micheáša 7: „Boh má záľubu v milosti“ – nie v hneve, nie v odsúdení. Boh má záľubu v milosti. Toto je deň milosti, toto je čas milosti a Boh nám daroval milosť veriť, prijať a uchopiť to, čo nám On zasľúbil.

etkým nám zo srdca želám, aby sme všetci učinili osobné prežitia s Pánom, že by sme zo srdca činili pokánie, oľutovali náš život bez Boha, posvätili Mu naše životy, prežili odpustenie a našli u Boha milosť a potom prijali Slovo Pánovo ako Božie semeno, aby sme v moci Slova a Ducha prijali nový Boží život.

Stále znovu musím hovoriť a písať to, čo napísal apoštol Ján v 1. Jána 5:11-12:

„Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života.“ Ten môže o viere hovoriť…

A aj to hovorím ešte raz – všade sa teraz hovorí o zmierení, o jednej viere – ale o akej viere? Bratia a sestry, ďakujme Bohu aj za to, že nás vyviedol a vytrhol zo všetkého toho, čo bolo rozhodnuté v Nicei a v Chalcedóne a čo označili za apoštolské vyznanie viery. Musím o tom ešte písať a povedať: Biblické je len to, čo stojí v Biblii napísané, a apoštolské je len to, čo učili a činili apoštoli. Späť k začiatku.

Ako sme čítali: „Evanjelium Ježiša Krista započalo tak, ako je napísané u prorokov“, a tak bude evanjelium Ježiša Krista i končiť.

My všetci, ktorí teraz smieme zo srdca veriť, to z milosti prežijeme. Najprv bude zvesť kázaná, potom jej bude verené a potom bude všetko, čo Boh zasľúbil, v Cirkvi Neveste naplnené tak v pravde, ako to Boh zasľúbil.

Brat Miskys taktiež predtým čítal a zostáva to tak – Boh je pravdivý [Rm 3:4]. Každé Božie zasľúbenie je áno a amen [2Kor 1:20] a my veríme Božiemu Slovu a sme vďační, že máme oči, ktoré vidia, a uši, ktoré počujú, a smieme prijímať to, čo Boh pre náš čas určil.

Ako sa naplnilo s Jánom Krstiteľom, že srdcia starozákonných veriacich priviedol k tomu, čo Boh činil v Novom zákone a boli pripravení, ako stojí napísané – aby Pánovi prihotovil dobre pripravený ľud [Lk 1:17].

Čo sa má udiať teraz, keď sú srdcia Božích detí vedené späť ku viere našich otcov na začiatku? Nuž predsa len jeden cieľ – aby bol Pánovi prihotovený dobre pripravený ľud, v ktorom má záľubu. Všetci tí, ktorí našli pred Ním milosť, tí prijmú a uchopia to, čo nám Pán, náš Spasiteľ z milosti daroval. Jemu buď na veky prinášaná vďaka a klaňanie v Ježišovom svätom mene. Amen.

Povstaňme a spoločne zaspievajme chórus Taký, aký som, tak to musí byť, nie moja sila len Ty sám.

Taký, aký som, tak to musí byť, nie moja sila, len Ty sám.
Tvoja krv ma obmýva od hriecha do čista,
Ó, Bo
ží Baránok, idem, idem…

Máme naše hlavy sklonené pred Bohom Pánom, naše srdcia otvorené a vo viere prijímame to, čo nám Boh v moci dokonaného vykúpenia daroval. Krv Božieho Baránka, krv Novej zmluvy bola vyliata. Všetky naše viny a hriech boli prikryté, boli odpustené a boli uvrhnuté do mora Božej lásky. Tam môžeme umiestniť veľký nápis: „Zákaz lovu“. Všetko bolo vrhnuté do mora zabudnutia a nikdy viac to nemôže byť vybraté von. Aj keby prišiel satan, ten žalobník bratov, povedzte mu: „Satan odíď, moja vina a môj hriech sú odpustené, sú vrhnuté do mora zabudnutia, potopené.“ Satan nemá vôbec žiadne právo obžalovávať, aj keď sa o to stále znovu snaží. My vzdávame nášmu Bohu česť, ktorý má – prosím, počujte to ešte raz – ktorý má záľubu v milosti, má záľubu v omilostených, záľubu v tých, ktorí prijali to, čo nám On z milosti daroval. Tak, ako to vyjadril Pavol – je nám zverená služba zmierenia a všetkým ľuďom voláme – aj tým, ktorí sú možno dnes na tomto miesto po prvýkrát a počujú Božiu zvesť takýmto spôsobom – prosím, prijmite to, počujte Božiu zvesť, nechajte sa zmieriť s Bohom [2Kor 5:20]. Učiňte svoje osobné prežitie spásy, prijmite Ježiša Krista ako svojho osobného Pána a Spasiteľa. Pretože tak stojí napísané: „Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v Jeho meno…“ [Jn 1:12] a k tomu smieme z milosti patriť.

Aj dnes sú v našom strede a po celom svete núdze a modlitebné priania najrôznejšieho druhu, ktoré všetky vo viere prinesieme Pánu. Chcel by som sa pýtať: Koľkí z tých, ktorí sú dnes tu, by chceli byť do modlitby zahrnutí? Pozdvihnite, prosím, na okamih ruku. Všade sú modlitebné núdze.

Pane, všemohúci Bože, kladiem obe svoje ruky na otvorenú Bibliu, na Tvoje drahé, sväté, na veky zostávajúce Slovo. Ty si zasľúbil a skrze prorokov oznámil, čo sa bude diať, a potom v Novom zákone si potvrdil, že od samého začiatku sa to dialo tak, ako to bolo v Starom zákone predpovedané.

Milovaný Pane, aj v Skutkoch apoštolov 2:16 mohol Tvoj služobník Peter povedať: „…toto je to, čo je povedané skrze proroka Joela: A bude v posledných dňoch, hovorí Boh, že vylejem zo Svojho Ducha na každé telo…“

Milovaný Pane, Ty si mal počas celého Nového zákona Božích mužov, či už v štyroch evanjeliách, v Skutkoch apoštolov alebo neskôr. Ty si mal Svojich služobníkov – apoštolov, prorokov a učiteľov, ktorí zvestovali Slovo, Božiu radu.

Prinášame Ti všetky modlitebné priania a všetky núdze. Milovaný Pane, aj za našich drahých súrodencov, za brata Zinka, za sestru Chummi a všetkých tých, ktorí tu dnes nemohli byť. Milovaný Pane, Ty večne verný Bože, buď milostivý, my veríme Tvojmu Slovu. Potvrď ho, daruj spásu, daruj oslobodenie, daruj uzdravenie a potvrď na nás Tvoje sväté a drahé Slovo, ktorému zo srdca veríme.

Verný Bože, Tebe buď posvätená Nevesta Baránka, všetci tí, ktorých srdcia boli obrátené ku Tebe, všetci tí, ktorí zo srdca veria, že si poslal Svojho proroka, aby si všetko zjavil a priviedol do správneho stavu, ku Biblii, ku začiatku, ku Slovu.

Ďakujeme Ti, milovaný Pane, za poslanie Tvojho služobníka a proroka, ďakujeme Ti za zvesť, ktorú teraz už viac ako 50 rokov smieme niesť do celého sveta, a ďakujeme Ti, že máš vo všetkých národoch, jazykoch a dokonca vo všetkých kmeňoch Ty Svoj ľud, ako si to zasľúbil Abrahámovi [1M 12:3].

Milovaný Pane, dokonaj Svoje dielo spásy v našom čase a daruj milosť, že by sme boli oddelení od sveta, ale naďalej normálne viedli svoj život, no v srdci boli spojení s Tebou a modlili sa jeden za druhého.

Tebe, tomu všemohúcemu Bohu, vzdávam na tomto mieste vďaku aj za to, že aj tu v Zürichu sa môžeme pravidelne stretávať, aby sme počuli Tvoje Slovo.

Požehnaj všetkých, ktorí sú pripojení cez internet. Všade, či v Edmontone, v Južnej i Severnej Amerike, v Afrike, Ázii, požehnaj všade a dokonaj Svoje dielo so Svojou Nevestou. Prosím o to v Ježišovom svätom mene. Halelujah. Amen.