OBEŽNÍK Október 2013

„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.”

(Židom 13:8)

OBEŽNÍK Október 2013

Chcem vám všetkým v celom svete poslať srdečné pozdravy týmto miestom Písma:

„ … tráva uschla, a jej kvet opadol; ale Slovo Pánovo zostáva na veky. (Izaiáš 40:8) A to je to Slovo, ktoré sa vám zvestovalo.“ (1. Petra 1:24–25)

V Božom pláne spásy s Izraelom a Cirkvou z pohanov sa jedná o naplnenie všetkých zasľúbení a úplný súhlas medzi Starým a Novým zákonom. Jozua mohol dosvedčiť:

„Nepadlo nesplnené ani slovo zo všetkých tých dobrých slov, ktoré hovoril Pán domu Izraelovmu. Všetko sa splnilo.“ (Jozue 21:45) Pri dokonaní budeme môcť povedať to isté. (Rimanom 8:30)

Pravá viera je ukotvená len v zasľúbeniach Božích. Abrahám veril tomu, čo mu Boh zasľúbil (1. Mojžišova 18) a videl to naplnené (Rimanom 4:17, Galatským 3:8) Podmienkou bolo: 

„Lebo ho znám, pretože prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe, a tak budú ostríhať cestu Pánovu činiac spravodlivosť a súd, aby Pán uviedol na Abraháma to, čo hovoril o ňom.“ (1. Mojžišova 18:19b) 

Zasľúbenia sú spojené s vierou a naplnenie je spojené s poslušnosťou. Ak niečo nie je v Slove zasľúbené, nemôže sa to ani naplniť.

Prísaha, ktorú Boh dal Abrahámovi v 1. Mojžišovej 22:15–19 sa týka aj nás, ktorých Pán adresoval osobne skrze Slovo a Ducha, a ktorí veria zasľúbeniam pre tento čas: „Lebo keď dával Boh Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemal na koho iného väčšieho prisahať, prisahal sám na seba a povedal: Požehnám, áno, požehnám ťa a veľmi ťa rozmnožím.“ Boh prevzal za naplnenie zasľúbenia zodpovednosť. „A preto, že Boh chcel zvrchovane ukázať dedičom zasľúbenia nezmeniteľnosť svojej rady, vložil do toho prísahu, aby sme dvoma nezmeniteľnými vecami, zasľúbením Božím a jeho prísahou, v ktorých je nemožné Bohu oklamať, mali silné potešenie, my, ktorí sme unikli, uchopiť nádej, ktorá leží pred nami…“ (Židom 6:13-18) Boh je pravdivý, On potvrdil neodvolateľnosť Svojej rady prísahou a naveky nám oznámil, že On Sám bdie nad Svojím Slovom a celé ho napĺňa.

Tak ako to bolo s Abrahámom, tak aj pri veriacich je pravé požehnanie spojené so zasľúbeniami, vierou a poslušnosťou (1. Mojžišova 22) a nikto sa bez viery a poslušnosti nemôže ľúbiť Bohu (Židom 11:6). „Tedy vidíš, že viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov.“  (Jakuba 2:22) Zasľúbeniami Božími, v ktoré veríme, je nám dané privilégium byť účastní Božej prirodzenosti a len v takom stave môže byť skrze nás mocou Božou zjavených sedem cností Božích, ktoré sú vostlané v láske Božej (2. Petra 1:3–11). Len dokonalá láska tam môže vojsť (1. Korintským 13) „Nové prikázanie vám dávam – aby ste sa milovali navzájom; tak ako som vás miloval, aby ste sa aj vy tak milovali navzájom.“ (ev. Jána 13:34) „Láska nerobí blížnemu zlého, a tedy plnosťou zákona je láska.“ (Rimanom 13:10)

Ako praví veriaci chceme veriť biblicky podľa Písma, chceme byť pokrstení biblicky vo vode jedným ponorením v mene Pána Ježiša Krista: „Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Ježiša.“ (Skutky 2:38–39, Skutky 19:5–6) a biblicky pokrstení Duchom Svätým. „Lebo i v jednom Duchu my všetci sme pokrstení v jedno telo, buď Židia buď Gréci buď sluhovia buď slobodní, a všetci sme napojení v jedného Ducha.“  (1. Korinťanom 12:13) Tak to bolo v Cirkvi na počiatku a tak to musí byť teraz, na konci. Len ak veríme zasľúbeniam Slova, tak ich skutočne zažijeme. Len vtedy sme deťmi zasľúbenia (Galatským 4:28).

To sa tiež týka aj zapečatenia zasľúbeným Svätým Duchom (Efezským 1:13) – ktoré je absolútnou podmienkou vykúpenia našich tiel pri návrate Krista. Pavol napísal: „A jestli Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, prebýva vo vás, tak tedy ten, ktorý vzkriesil Krista Ježiša z mŕtvych, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.“ (Rimanom 8:11)

Mnohí sú pokrstení a pomazaní Duchom, obzvlášť tí z letničného hnutia, bez ohľadu na to, v čo veria, učia a praktizujú, dokonca mnohí falošní proroci a kristovia (ev. Matúša 7:21–24, ev. Matúša 24). Pre pravých veriacich, ktorí sú založení na Kristu, patria zasľúbenia, pomazanie a pečať Božia dohromady. 

„Lebo všetky zasľúbenia Božie, koľko ich je, sú v ňom áno a preto aj skrze neho amen, Bohu na slávu skrze nás. Avšak ten, kto nás spolu s vami upevňuje v Krista a nás pomazal, je Boh, ktorý si nás i zapečatil a dal závdavok Ducha do našich sŕdc.“ (2. Korinťanom 1:20–22)

Apoštol Pavol sa venuje tejto dôležitej téme a ukazuje kontrast medzi zvestovaním Slova, totiž Slova pravdy a falošnými učeniami (2. Timoteovi 2:15–18). Potom prichádza poznávacie znamenie pravej Cirkvi: „Ale pevný základ Boží stojí a má túto pečať: Pán zná tých, ktorí sú jeho, a: Nech odstúpi od neprávosti každý, kto menuje meno Kristovo!“ (verš 19)

Cirkev živého Boha nie je domov lží. Pavol píše: „…ale keby som meškal, aby si vedel, ako sa treba správať v dome Božom, ktorým je cirkev živého Boha, stĺp to a pevná postať (základ, východisko) pravdy.“ (1. Timoteovi 3:15). Napriek mnohým falošným učeniam v cirkviach a kresťanských spoločenstvách Pán buduje Svoju Cirkev, ktorá ostáva naveky stĺpom a základom pravdy a nesie pečať Božiu. Áno, Pán pozná tých Svojich a tí Jeho Ho poznajú. Čo povedal, platí ešte dnes, totiž: „Ja budem budovať Moju Cirkev…“ (ev. Matúša 16:18 podľa nem. prekladu)

Duchovný dážď padá na všetko telo (Židom 6:7–8) – ale všetko závisí na semene, ktoré bolo zasiate. „A jeho semeno mu bude slúžiť…“ (Žalm 22:30) Brat Branham povedal: „Môžete byť v druhej oblasti Duchom pokrstení a používať duchovné dary bez toho, aby ste boli v duši znovuzrodení.“ „Nikto, kto sa narodil z Boha, nerobí hriechu, lebo jeho semä zostáva v ňom, ba ani nemôže hrešiť, lebo sa narodil z Boha.“ (1. Jána 3:9) Preto ak sa jedná o zapečatenie, musí byť dôraz kladený na semeno Slova. „Semeno je Slovo Božie.“ (ev. Lukáša 8:11) Zapečatenie Duchom Božím, ktorý je Duchom pravdy (ev. Jána 15:26) sa môže stať len ak sme predtým Slovo pravdy vedome prijali, uverili mu a bolo nám zjavené. „… v ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia…“  (Efezským 1:13) Zapečatenie Duchom Božím nemôže nastať tam, kde je skrze výklady siate zlé semeno a kde sa veria falošné učenia. V pravých učeníkoch bude zapečatené len duchovné zjavenie Slova. „Zaviaž svedectvo, zapečať zákon medzi mojimi učeníkmi!“ (Izaiáš 8:16) Učenie, ktoré nepochádza z Biblie, nemôže byť v žiadnom prípade biblické. S Božou autoritou apoštol Pavol písal, že žiadna lož nepochádza z pravdy (1. Jána 2:21). Lož bola satanovým skreslením pravdy už od záhrady Eden. Boh Sám je pravdivý a je len vo Svojom Slove, ale každý človek je klamár (Rimanom 3:4).

V spojení so zasľúbeným návratom Krista Ján píše: „A práve teraz, dieťatká, zostávajme v Ňom, aby sme, keď sa zjaví, mali smelú dôveru a neboli zahanbení pred Ním, keď sa vráti.“ (1. Jána 2:28, podľa nem. prekladu)

Pánom samým poverený apoštol nekompromisne prichádza k veci: „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúšajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta.“ A potom hovorí o tých, ktorí jeho svedectvu uverili: „Vy ste z Boha, dieťatká, a zvíťazili ste nad nimi, pretože Ten, ktorý je vo vás, je väčší ako ten, ktorý je vo svete.“ V súvislosti so zvestovaním píše: „My sme z Boha: kto zná Boha, čuje nás; kto nie je z Boha, nečuje nás. Stadiaľ známe Ducha pravdy a ducha bludu.“ (1. Jána 4:1–6) To je jasná reč, nie predvádzanie samého seba, je to božská výzva skrze vyvoleného posla Božieho. Tak isto platí aj dnes – ak bolo dané poverenie – že: koho posiela Boh, ten káže a učí len to, čo hovorí Slovo a všetci tí, ktorí sú zo semena Slova a skrze Ducha znovuzrodení, budú počuť Božie Slovo.

Tak hovorí Pán: „Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.“ (ev. Jána 8:47) Tak to bolo vtedy a tak je to aj dnes. Vždy existovali dve skupiny: jedni prijímali a tí druhí odmietali.

Toto bolo svedectvo Jána a rovnako to bolo aj s Pavlom a bratom Branhamom a len človek, ktorý bol z Boha ho počúval, veril a prijímal ho. Tak je to so mnou a so všetkými tými, ktorí patria k Neveste Krista v tomto čase. Vždy existovalo oboje: najprv prichádza sejba dobrého semena a potom prichádza ten, ktorý seje kúkoľ (ev. Matúša 13:24–41). Oboje existuje: Slovo aj výklad, Duch pravdy aj duch zvodu – ale horké vody nikdy nebudú plynúť z rovnakej studne ako sladká voda a figovník nikdy neponesie olivy (Jakoba 3:11–12). Faktom zostáva, že ak Boh niekoho posiela, tak sa môže spoľahnúť na to, že bude zvestovať Slovo, ktoré zostáva naveky, ako to dosvedčil Peter (1. Petrova 1:25). Kto pravdu Slova nerešpektuje a neprijíma jeho platnosť, je odsúdený veriť klamstvám mocných bludov pod vplyvom ducha zvodu (2. Tesaloničanom 2:10–12).

Pravým veriacim apoštol Pavol adresoval tieto slová: „Ale my sme podlžní ďakovať vždycky Bohu za vás, bratia, milovaní Pánom, že si vás Boh vyvolil od počiatku cieľom spasenia v posvätení ducha a vo viere v pravdu.“  (2. Tesaloničanom 2:13) To ukazuje pravé vyvolenie tých, ktorí patria k Cirkvi-Neveste: boli vykúpení krvou Baránka Božieho (Efezským 1:7) a posvätení Slovom pravdy (ev. Jána 17:17). Len tí, ktorí sú v Slove, môžu byť vo vôli Božej. „Buď vôľa tvoja!“ „…v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy.“ (Židom 10:10)