„Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky“ (Žd 13:8)

OBEŽNÍK december 1994

Čo najsrdečnejšie vás všetkých zdravím v drahom mene nášho milovaného Pána a Spasiteľa Ježiša Krista Slovom z Izaiáša 40:8b: „…ale Slovo nášho Boha stojí na veky“.

Štyridsiatou kapitolou nás prorok Izaiáš uvádza do Nového zákona. Ohlasuje v nej i službu Jána Krstiteľa, ktorý mal pripraviť cestu Pánovi a urovnať na pustine hradskú nášmu Bohu. Stručne je tu opísaný náš Vykupiteľ. Vieme, kto On je. Vieme, v koho veríme. Hlas zvolal k prorokovi: „Volaj!“ Spýtal sa: „Čo mám volať – kázať?“ Ako Bohom poverený nemohol jednoducho zvestovať len tak čokoľvek.

Odpoveď' znela: „Každé telo je tráva a každý jeho pôvab ako poľný kvet: tráva uschla, kvet uvädol, lebo Duch Hospodinov ho ovanul. Áno, ľud je skutočne trávou.“ Tu On ľudstvu ukazuje jeho pominuteľnosť. Všetci, ktorí sa do tohoto života narodia, rozkvitnú ako kvet. Po detstve nasleduje kvet mladosti; raz v živote dych Pánov človeka ovanie a nakoniec to dospeje až k tomu, že kvet zvädne a odpadne a s bázňou zaznejú posledné slová: „… pretože si prach a do prachu sa navrátiš.“

Avšak potom prichádza prorok k vrcholu svojho kázania a volá: „… ale Slovo nášho Boha stojí na veky!“ V tom je zakotvená viera skutočných veriacich. Oni do seba prijali Boží obsah Jeho Slova, a tak prijali podiel na Božej prirodzenosti a večnom živote. Apoštol Peter sa na toto Slovo z Izaiáša 40 odvolal, keď hovoril o tom, že znovuzrodenie sa deje z neporušiteľného semena, totiž skrze živé a naveky zostávajúce Božie Slovo. Cituje zmienený Izaiášov text až k výroku: „… ale Slovo Pánovo zostáva na veky“ a pripája sa k nemu s tvrdením: „A to je to Slovo, ktoré sa vám zvestovalo.“ (1Pt 1:23-25). [podľa nem. prekl. Mengeho: „… ktoré je vám zvestované ako evanjelium.“] To je apoštolsko-prorocké zvestovanie evanjelia Ježiša Krista, pričom sa v ňom Starý i Nový zákon vždy zhoduje.