1: Slnka keď žiara, svetlo hviezd, hasnú nám, hasnú nám.
Túžime svojho ducha vznieť, k nebesiam, k nebesiam.
Noci kde viac už nebýva, radosť a mier tam prebýva,
tam hviezda večne žiarivá: Ježiš sám, Ježiš sám.
2: Vôkol keď nás sa vzmáha hriech, lesť a klam, lesť a klam.
Vtedy Duch dvíha mysle let k nebesiam, k nebesiam.
Kde mier už večný po boji, na veky búrky spokojí
i všetky rany zahojí, Ježiš sám, Ježiš sám.
3: Priateľ keď pozdrav posledný, dáva nám, dáva nám.
Vtedy zrak hľadí bolestný, k nebesiam, k nebesiam.
Tam, kde už stíchol každý ston, dosiahnutý je spásy trón,
kde stiera slzy z očí On: Ježiš sám, Ježiš sám.
Túžime svojho ducha vznieť, k nebesiam, k nebesiam.
Noci kde viac už nebýva, radosť a mier tam prebýva,
tam hviezda večne žiarivá: Ježiš sám, Ježiš sám.
2: Vôkol keď nás sa vzmáha hriech, lesť a klam, lesť a klam.
Vtedy Duch dvíha mysle let k nebesiam, k nebesiam.
Kde mier už večný po boji, na veky búrky spokojí
i všetky rany zahojí, Ježiš sám, Ježiš sám.
3: Priateľ keď pozdrav posledný, dáva nám, dáva nám.
Vtedy zrak hľadí bolestný, k nebesiam, k nebesiam.
Tam, kde už stíchol každý ston, dosiahnutý je spásy trón,
kde stiera slzy z očí On: Ježiš sám, Ježiš sám.