1: Ó, jak dobre utešene,
vo svornosti prebývať,
ó, jak je to preblažené
so všetkými pokoj mať.
Daj ó Pane by sme vidieť
Tebe blaho hľadali,
od Teba sa sveta zlobe
nikdy odviesť nedali.
2: Pokoj Boží buď vždy s nami,
potešuj nás spoločne,
láska nech nám stavia chrámy,
blaho tu i tam večne.
Uč nás Pane vo svornosti
bratskej stále obcovať,
z otcovskej svojej milosti,
tento dar nám zachovať.
3: Jedni druhých bremä nesme,
Boh je Otcom bratia mi,
za nás Kristus trpel vedzme,
za hriech platil mukami.
Jeho milosť vždy len majme,
v Jeho vôli kráčajme,
sváru, hnevu vyhasť dajme
a spolu sa znášajme.
4: Keď nám blížny krivdu činí,
radi nech odpustíme,
bo svedomie i nás viní,
že tiež často hrešíme,
Boh z milosti pravdivej
rád odpusti, učiň nám,
sprostiac biedy všelijakej,
veď nás k nebies výšinám.
5: Kde v svornosti bratia žijú,
tam rád žehná nebies Pán,
v srdciach, ktoré láskou bijú,
On vždy volí si svoj stan.
Ó, jak dobré utešene
vo svornosti prebývať,
ó, jak je to preblažene
so všetkými pokoj mať.
vo svornosti prebývať,
ó, jak je to preblažené
so všetkými pokoj mať.
Daj ó Pane by sme vidieť
Tebe blaho hľadali,
od Teba sa sveta zlobe
nikdy odviesť nedali.
2: Pokoj Boží buď vždy s nami,
potešuj nás spoločne,
láska nech nám stavia chrámy,
blaho tu i tam večne.
Uč nás Pane vo svornosti
bratskej stále obcovať,
z otcovskej svojej milosti,
tento dar nám zachovať.
3: Jedni druhých bremä nesme,
Boh je Otcom bratia mi,
za nás Kristus trpel vedzme,
za hriech platil mukami.
Jeho milosť vždy len majme,
v Jeho vôli kráčajme,
sváru, hnevu vyhasť dajme
a spolu sa znášajme.
4: Keď nám blížny krivdu činí,
radi nech odpustíme,
bo svedomie i nás viní,
že tiež často hrešíme,
Boh z milosti pravdivej
rád odpusti, učiň nám,
sprostiac biedy všelijakej,
veď nás k nebies výšinám.
5: Kde v svornosti bratia žijú,
tam rád žehná nebies Pán,
v srdciach, ktoré láskou bijú,
On vždy volí si svoj stan.
Ó, jak dobré utešene
vo svornosti prebývať,
ó, jak je to preblažene
so všetkými pokoj mať.