1: Len v Tvojom zajatí, môj Pane voľný som,
keď prinútiš ma poddať sa som v pravde víťazom.
K dnu stiahne si ma vír, keď sám by som chcel stáť,
len sila Tvojho objatia ma môže zachovať.
2: Mdlé biedne srdce mám a víchrom zmietané,
len mocou Tvojho vladárstva v ňom pokoj nastane.
Veď slobodu mu dá len pevnosť Tvojich pút,
nuž láskou svojou zotroč ho mu nedaj zahynúť.
3: Kde silu k službe vziať keď moc je slabosťou,
keď oheň Ducha nezažne ma svätou žiadosťou.
Ó ako ľudí viesť ak viesť sa nedám sám?
Len Tebou z neba zmocnený, niesť môžem svetlo tmám.
4: Až vtedy vôľu mám, keď Tebe som ju dal,
i keby na trón dosiahla, vzdať sa ho musí kráľ.
Však nik ju nezlomí ni búrka zúrivá,
keď v Tebe nájde život svoj a v Tebe spočívá.
keď prinútiš ma poddať sa som v pravde víťazom.
K dnu stiahne si ma vír, keď sám by som chcel stáť,
len sila Tvojho objatia ma môže zachovať.
2: Mdlé biedne srdce mám a víchrom zmietané,
len mocou Tvojho vladárstva v ňom pokoj nastane.
Veď slobodu mu dá len pevnosť Tvojich pút,
nuž láskou svojou zotroč ho mu nedaj zahynúť.
3: Kde silu k službe vziať keď moc je slabosťou,
keď oheň Ducha nezažne ma svätou žiadosťou.
Ó ako ľudí viesť ak viesť sa nedám sám?
Len Tebou z neba zmocnený, niesť môžem svetlo tmám.
4: Až vtedy vôľu mám, keď Tebe som ju dal,
i keby na trón dosiahla, vzdať sa ho musí kráľ.
Však nik ju nezlomí ni búrka zúrivá,
keď v Tebe nájde život svoj a v Tebe spočívá.