1: Hodina už odbila, ach lúčenia nastal čas.
Čo Pán Boh spolu zviedol, to On sám rozvádza zas.
Elim neni nebo, z neho musíme von,
cezeň iba vedie tá cesta na Sion.
2: Blaženosť bez skončenia a radosť bez premeny,
čaká nás už až tam, kde palmám počtu neni.
Bratia, sestry, už sa my zas rozídeme,
už každý na svojej dráhe zastaneme.
3: V tom chladnom šírom svete, spomínajte si na nás,
i na tento spoločne strávený prekrásny čas,
v ktorom sme pri nohách Pána svorne žili
a z prameňa vody živej si vážili.
4: Svetlo nás zahrievalo a láska nás blažila,
jedna krásna chvíľočka ku druhej sa družila.
Ej, dobre nám bolo, dobre tak spolu žiť,
preto padá ťažko musieť sa rozlúčiť.
5: Nuž načo kloniť hlavy, však zase dovidenia,
pre nás, bratia a sestry, nie je viac rozlúčenia.
Veď srdce od srdca diaľka nerozdvojí,
verné dietky Božie na veky sú svoji.
Čo Pán Boh spolu zviedol, to On sám rozvádza zas.
Elim neni nebo, z neho musíme von,
cezeň iba vedie tá cesta na Sion.
2: Blaženosť bez skončenia a radosť bez premeny,
čaká nás už až tam, kde palmám počtu neni.
Bratia, sestry, už sa my zas rozídeme,
už každý na svojej dráhe zastaneme.
3: V tom chladnom šírom svete, spomínajte si na nás,
i na tento spoločne strávený prekrásny čas,
v ktorom sme pri nohách Pána svorne žili
a z prameňa vody živej si vážili.
4: Svetlo nás zahrievalo a láska nás blažila,
jedna krásna chvíľočka ku druhej sa družila.
Ej, dobre nám bolo, dobre tak spolu žiť,
preto padá ťažko musieť sa rozlúčiť.
5: Nuž načo kloniť hlavy, však zase dovidenia,
pre nás, bratia a sestry, nie je viac rozlúčenia.
Veď srdce od srdca diaľka nerozdvojí,
verné dietky Božie na veky sú svoji.