Vážení poslucháči!
Srdečne vás zdravím v drahom mene Pána. Ako pramocný prúd vody sa rozlieva Božie poučenie po celej zemi. Či na východe alebo na západe Európy, či v Ázii alebo Afrike, či v Severnej alebo Južnej Amerike, áno až do končín zeme koná Boh v tomto čase veľké veci.
Na mojich mnohých misijných cestách som mal možnosť vždy nanovo prežiť a vidieť pôsobenie Božie. V žiadnom čase nehorela otázka z Matúša 25 o desiatich pannách medzi veriacimi tak ako teraz. Ježiš povedal: „Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzali svoje lampy a vyšli v ústrety ženíchovi. Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých. Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzali so sebou oleja; ale rozumné vzali oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami.“ (Mat. 25:1-4)
V minulosti bolo toto podobenstvo rôzne vykladané, ale potom, čo sme obdržali prorocké Slovo a porozumeli sme významom biblických symbolov, malo by pre nás byť možné s Božou pomocou ev. Matúša 25 nevykladať, ale ho skrze zjavenie Svätého Ducha správne porozumieť a usporiadať.
Všetky doterajšie vysvetlenia neboli uspokojujúce, inak by neboli naďalej tak mnohé otázky. Ale Pán nám vo Svojom Slove nie je dlžný žiadnu odpoveď.
V minulých vysielaniach sme už preberali, že lampy v zlatom svietniku boli zapaľované, aby od večera do rána horeli. Každý deň musel kňaz lampy vyčistiť nanovo, aby ich pripravil na použitie. Lampy nedávali svetlo z vlastnej sily, ale ho obdržali skrze trvalý prísun oleja zo zdroja energie. Vďaka osvetleniu svätyne mohol kňaz vidieť pokrm Boží.
Kniha Zjavenia 1:5 nám hovorí, že Pán Ježiš nás miloval a učinil z nás kráľov a kňazov. Vo verši 4 a v Zjavení 4:5 čítame o siedmich lampách, ktoré sú siedmi Boží duchovia. Ev. Matúša 25 môžeme správne rozpoznať len skrze prorocký pohľad. Je nutné, aby sme v našom živote viery použili biblický význam „lampy“ správne. Tak ako pri každej inej téme Svätého Písma, nesmieme ani tu nič vytrhávať zo súvislosti.
Ďalej čítame o pannách. Kto je tým myslený? Mária, ktorá porodila Ježiša, je v Svätom Písme označená ako panna. Ona našla milosť pred Bohom, počula zasľúbenie Slova z úst anjela, zatienil ju Svätý Duch, zostúpila na ňu moc Najvyššieho a stal sa zázrak.
Desať panien predstavuje skutočných veriacich v tejto poslednej generácii. Nachádzajú, tak ako Mária,3 milosť pred Bohom. Počujú Slovo zasľúbenia a zasvitlo im svetlo v temnote. Počúvajú na hlas Bohom poslaných anjelov a zvestovateľov v tomto čase. Svätý Duch na nich prichádza, aby v nich stvoril niečo nové. Sú svätým kňazstvom. Ale tak ako kňazi Starého Zákona, aj oni sa musia starať o to, aby lampy boli nielen raz zapálené, a potom znečistené, ale aby znova žiarili, museli byť každý deň nanovo čistené a museli mať prísun oleja.
Panne Márii sa Slovo stalo telom. Zasľúbenia sa naplnili. Rovnakým spôsobom sa aj v Cirkvi-Neveste v tomto čase stane Slovo telom. Zasľúbenia Božie sa naplnia tak ako vtedy. Potom však prichádza okamih, keď je zjavené, že polovica panien bola múdrych a druhá polovica bláznivých. Samotná viera nezaručuje žiadnemu človeku vytrhnutie. Slovo „panna“ hovorí o čistote, svätosti veriacich, ktorí nie sú poškvrnení duchovným smilstvom. To znamená, že stoja v čistom učení Slova Božieho.
Ale pretože záver Božieho diela milosti sa nedeje zo dňa na deň, prechádzame ešte všetci skrze skúšku, tak ako ľud izraelský po vyvedení z Egypta. Najprv bolo všetko v ich strede nádherné. Radosť a jasot nad skutkami a zázrakmi, ktoré Pán vykonal, pretože mali každý deň nové prežitie s Bohom. Potom však prišiel čas skúšky. Začali reptať a posudzovať Božie veci ľudsky. Sčasti im zle porozumeli a prehrešili sa tak voči Bohu a jeho prorokom.
Veriaci v tomto čase, ktorí sú oboznámení s dielom Svätého Ducha v tejto generácii, sú všeobecne označovaní ako panny. Ale teraz sa jedná o to, aby sme v plnej viere, bez reptania, pracovali na našom spasení s bázňou a trasením, verili každému zasľúbeniu Božiemu a nezostali stáť, ale kráčali dopredu a postarali sa o trvalý prísun oleja z nádoby.
Nestačí, že o mimoriadnom osvetlení hovoríme, ak nie sme pripravení ísť celou cestu až po dokončenie v Ježišovi Kristovi, až ku stretnutiu a zjednoteniu s Ním. Môžeme hľadieť späť a vidieť, že veriaci po každom prebudení stále znova zostávali stáť. To isté sa opakuje aj medzi tými, ktorí skrze mocnú službu brata Branhama prežili milosť Božiu, poznali a uverili zasľúbeniam pre tento čas, ktorým bolo dané poznať Boží význam svietnikov, ale nepripojili sa k ďalšiemu pôsobeniu a vedeniu skrze Svätého Ducha. Boli nespokojní a začali reptať nad služobníkmi, ktorých Boh mimoriadnym spôsobom použil. Už to je prvým znamením toho, že sme v našom duchovnom živote zostali stáť.
Múdre panny nemajú čas reptať, pretože im je skrze pripojenie na zásobáreň oleja vždy nanovo dodaná od Boha nová životná energia. Oni nielen hovoria o tom, čo Boh skrze službu brata Branhama učinil, ale teraz vidia, akým spôsobom Svätý Duch tiahne ku dokončeniu a ako Cirkev vedie.
Všetci učinili rovnaký začiatok. Všetci si myslia, že sa stretnú so Ženíchom, ale v rozhodujúcej hodine sa to zjaví. Nie zbytočne je v každom liste zasľúbenie premožiteľom tak ako v našom čase. Lampy, ktoré videl Ján pred trónom Božím, horeli na zlatom svietniku a vydávali Božie svetlo zjavenia Svätého Ducha v svätyni, pretože tam je ľud Boží zhromaždený, aby Pánu ďakoval a bol Ním sýtený.
V Starom Zákone bola svätyňa od svätyne svätých oddelená. V Novom Zákone to tak už viac nie je, pretože opona v chráme sa roztrhla. To znamená, že máme plný prístup do Božej prítomnosti: k trónu milosti, k trónu zápalnej obete, k truhle zmluvy, áno, k miestu, na ktorom medzi cherubínmi zostúpila nadprirodzená sláva.
Skrze zjavenie vidíme Krista ako proroka, vidíme v Cirkvi zaznievať jeho Slovo ako to „Tak hovorí Pán!“. Počujeme ho a prijímame ho do srdca. Nie začiatok našej viery bude korunovaný, ale záver. Preto chcem na tomto mieste adresovať na liehavé napomenutie všetkým, ktorí s Bohom učinili nový začiatok, aby neboli blázniví a nezačali reptať a nevideli vo všetkom dôvod na výčitky. Tak sa nikomu nepodarí dosiahnuť dokončenie v Ježišovi Kristovi. Plná láska Božia, ktorá má v nás prísť k dokonaniu, sa má zjaviť len tam, kde sa my v bázni vedeniu Ducha Božieho podriadime.
Pavol píše: „A on sám, Bôh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonne, keď prijde náš Pán Ježiš Kristus.“ (1. Tesaloničanom 5:23) V tomto čase sme poznali, akú dôležitú úlohu má olej v pozemskom živote. V Matúšovi 25 stojí, že sa v ich lampách minul. Je dobré mať osvetlenie, poznať Cirkev v biblickom proroctve, Pána ako Syna človeka vidieť a sedem hviezd, ktoré reprezentujú siedmich zvestovateľov, ale to všetko nám nezaručuje vytrhnutie, ak nemáme deň po dni, hodinu po hodine napojenie na Ducha Svätého. Nestačí hovoriť o tom, čo Pán učinil v roku 1933, 1946 alebo 1963. Musíme sa sami seba pýtať: Čo toto všetko v našich životoch vykonalo?
Vážení poslucháči, milí bratia a sestry v Pánu. Ev. Matúša 25 bude už čoskoro časťou biblických dejín. Ako je to s nami, ak by Pán dnes prišiel?
Chceme sa modliť.
Nebeský Otče, ďakujeme ti za tvoje drahé a sväté Slovo. Ďakujeme ti za Cirkev, v ktorej stojí Tvoj svietnik. Ďakujeme Ti za lampy, ktoré sú zapaľované ohňom Svätého Ducha. Ďakujeme Ti za zjavenie, ktoré si nám daroval. Teraz Ťa ale prosíme o to, daruj nám milosť, aby sme nestratili napojenie na pôsobenie Tvojho Ducha. Požehnaj všetkých, ktorých zasiahne, čo chceš teraz skrze toto kázanie povedať. Prosím o to v Ježišovom mene. Amen.