5. 9. 1976

Vážení poslucháči! Veľmi srdečne vás zdravím v drahom a svätom mene Ježiša Krista. Dnes ukončíme tému predchádzajúcich vysielaní a zhrnieme ešte raz, akým spôsobom Boh podľa Písma pôsobí uprostred Svojho ľudu.

Hovorili sme už o vôli Božej, o zasľúbeniach, o oddelení a o milosti, ktorú sme dostali teraz, v deň spasenia. 

Ak všetci porozumejú aj tomu, čo Boh teraz s nami zamýšľa, bude skrze Cirkev zjavené Božie víťazstvo. Apoštol nepísal len o tom, čo sa stalo na Golgate, ale aj o tom, aký má spasenie účinok v Cirkvi.

V liste Efežanom kap. 4 čítame: „Preto hovorí: Vystúpiac na výsosť zajal zajatie a dal ľuďom dary.“ Ježiš Kristus, Syn Boží, svojou obeťou, preliatím Svojej drahej krvi zmieril ľudstvo s Bohom. Preto mohol Pavol písať Korintským: „Tedy za Krista posolstvujeme, ako čo by sám Bôh napomínal skrze nás, prosíme za Krista, zmierte sa s Bohom!“  (2. Korintským 5:20) Hovoril o tom, že Slovo zmierenia bolo vložené do nás, ktorí sme boli poverení volať ľudí ku Kristu. Zistili sme, že neexistuje organizovaná cirkev alebo spoločenstvo, ktoré by si razilo cestu k Bohu, nie, je to Ježiš Kristus sám. Apoštol nás všetkých napomína, aby sme milosť Božiu nebrali nadarmo. Preto hovorí: „V príhodný čas som ťa počul a v deň spasenia som ti pomohol.“  (2. Korintským 6:2) Ďalej upozorňuje veriacich, že ako chrám Ducha Svätého majú stáť Bohu k dispozícii. Kladie na nás všetkých požiadavku, aby sme sa očistili od každej poškvrny tela i ducha a konali v bázni Božej úplné posvätenie.

Podľa Písma Svätého je bázeň Božia počiatkom múdrosti Božej. Vždy, keď Boh zjavil Svoju moc a činil niečo neobyčajného, prišla bázeň Božia na ľudí a obzvlášť na Cirkev. Na Golgotskom kríži sa stalo niečo neobyčajného. Bol to Boží plán spasenia a zmierenia s Bohom, odňatie našej viny a zjednotenie so Všemohúcim.

Pavol nevidí Ježiša Krista len na kríži, ale podobne ako Peter, dopĺňa, že Kristus zostúpil do najspodnejších končín zeme a vyslobodil všetkých, ktorí svoju nádej zložili v Krista – Mesiáša.

Avšak tretieho dňa vstal Ježiš Kristus z mŕtvych, potom, čo premohol smrť, diabla a peklo. Nielenže On vstal z mŕtvych, ale ako je napísané v ev. Matúša 27:51, opona chrámová sa roztrhla na dvoje, zem sa triasla, skaly pukali a hroby sa otvárali a mnohé telá zosnulých svätých vstali a vyjdúc z hrobov po jeho zmŕtvychvstaní vošli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Spolu s Kristom vtedy vstali starozákonní svätí, ktorých Boh zahrnul do prvého vzkriesenia.

Potom stojí napísané: „Vystúpiac na výsosť zajal zajatie a dal ľuďom dary. Ale to, že vystúpil, čože je iné, ako že aj prv zostúpil do hlbších častí ako je zem? Ten, ktorý to zostúpil, je ten istý, ktorý aj vystúpil nad všetky nebesia, aby naplnil všetko.“ (Efežanom 4:8-10)

Ježiš Kristus, Syn Boží, je mocný víťaz. Jeho víťazstvo je dokonalé víťazstvo a Jeho spasenie je dokonalé spasenie. Visel na Golgotskom kríži namiesto nás, vzal na Seba trest za nás všetkých, zaplatil Svojím životom za našu vinu a hriech, zomrel, v Duchu zostúpil dole a priniesol víťazstvo Božie tým, ktorí na to očakávali a v to dúfali.

Keď nadišiel ten okamih a zajal zajatie, vyviedol starozákonných svätých, ktorí boli predurčení k podielu na prvom vzkriesení. Dolu prišli ako zajatí, hore vyšli ako vyslobodení.

Keď Pán Ježiš po 40 dňoch vošiel do slávy spolu s tými, ktorí s Ním vstali, po desiatich dňoch, na Letnice, vylial Svojho Ducha Svätého a dal vykúpenému ľudu dary. Až keď si uvedomíme mocné víťazstvo a spasiteľný čin Boží na kríži Golgotskom, tak správne pochopíme, čo to znamená, keď Pavol hovorí: „Lebo slovo kríža je tým, ktorí hynú, bláznovstvom; ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou.“  (1. Korintským 1:18)

Dospeli sme do času, keď Boh má svoj ľud, skrze ktorý by sa chcel na konci času milosti ešte raz zjaviť. Títo ľudia síce žijú na tomto svete a vykonávajú svoje zamestnania, ale vo svojom srdci chovajú večný poklad.

Vedia, čo je ich povinnosťou voči svojmu Bohu, preto sú nápadní svojím oblečením a svojím chovaním, nezúčastňujú sa zábav tohoto sveta, nesmejú sa, ak sú rozprávané oplzlé vtipy, ale chcú žiť očisteným a posväteným životom. Vedia, že Pán Ježiš si ich vyvolil s určitým cieľom. Ľudia, ktorí Ježiša Krista neprežili, ich zaznávajú a nechápu. Ako už bolo naznačené v minulom kázaní, slovo posvätenie zahŕňa aj oddelenie od tohto sveta a úplné posvätenie Bohu, ktorý Sám chce náš život naplniť. Potom, čo Pavol píše v 1. Tesaloničanom 4, že máme žiť a chodiť tak, aby sme sa ľúbili Bohu, a že máme zachovávať prikázanie vydané skrze Pána Ježiša, pokračuje vo verši 3 a 7: 

„Lebo to je vôľa Božia – vaše posvätenie, aby ste sa zdŕžali od smilstva… Lebo nepovolal nás Bôh nato, aby sme žili v nečistote, ale v posvätení.“ 

Bol si istý, že nehovorí vlastné veci, ale že podáva ďalej nariadenia Božie, takže mohol povedať: „Preto tedy, kto opovrhuje, neopovrhuje človekom, ale Bohom, ktorý aj dáva svojho Svätého Ducha do nás.“  (1. Tesaloničanom 4:8) Ďalej píše o bratskej láske, o ktorej sme boli Bohom učení – aby sme milovali jedni druhých.

Potom hovorí o zmŕtvychvstaní, vytrhnutí a v 5. kapitole nám dáva množstvo pokynov a nakoniec nás napomína slovami: „A on sám, Bôh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonne, keď príde náš Pán Ježiš Kristus. Verný je Ten, ktorý vás volá, ktorý aj učiní.“ (1. Tesaloničanom 5:23–24)

Milí bratia a sestry, drahí priatelia! Pavol bol služobníkom Božím, ktorý chcel Ježišovi Kristovi priviesť ako Nevestu čistú pannu. Brat Branham mal rovnakú úlohu – zvestovaním Slova Božieho mal zaznieť hlas Boží tak, aby všetci, ktorí sú predurčení, tento hlas počuli a uvideli slávu Božiu. Nejde o to, aby bola založená nová cirkevná organizácia alebo smer viery, ale o to, aby si mohol Pán Sám vytvoriť Svojím Slovom a Svojím Duchom Cirkev bez poškvrny a vrásky. My sme však Bohu zaviazaní vždy za vás ďakovať, bratia Bohom milovaní, pretože Boh vás od počiatku vyvolil k spáse, skrze Duchom vypôsobené posvätenie a vieru v pravdu.

Dúfam v Bohu, že hovorím k pravým veriacim, ktorí boli pred ustanovením sveta vyvolení k tomu, aby boli spasení a uvideli tvár Božiu, pretože len oni prežijú Duchom vypôsobené posvätenie a budú pripravení vo viere v pravdu. Všetci ostatní sú spokojní sami so sebou a nevedia, že sú chudobní a bez povšimnutia míňajú dokončenie Cirkvi. Daj Bože milosť…

Budeme sa modliť. Nebeský Otče, prosím Ťa za všetkých, ktorí teraz počuli Tvoje Slovo, žehnaj im, daj im milosť, aby činili Tvoju vôľu, a daj im Duchom vypôsobené posvätenie skrze vieru v pravdu Tvojho Slova.