22. 8. 1976 B

Vážení poslucháči! Veľmi srdečne vás zdravím v drahom mene Pána Ježiša. Najprv by som chcel poďakovať všetkým z vás, ktorí ste nám napísali, a ktorým bolo Slovo Božie požehnaním.

Mnohí poznávajú, akým spôsobom Pán uprostred Svojho ľudu pôsobí. Mohli by sme hovoriť o mnohých veciach, obzvlášť o tom, čo sa deje v tomto čase. Ak pozeráme na to, čo sa deje okolo nás, je nám úzko. Každý deň počujeme v správach o veciach, ktoré by nás mohli znepokojovať, ak by sme nezložili našu nádej na Pána a Jeho Slovo.

Pozornosť svetovej verejnosti sa znova upriamuje na Izrael. Ak si vezmeme do rúk mapu, máme čo robiť, aby sme túto malú krajinu našli. Vedľa toho vidíme veľké rozlohy štátov arabského sveta. Tieto národy majú možnosť tých, ktorí boli vysťahovaní, začleniť, takže by nemusel byť zriadený ani jediný provizórny tábor. Ale neurobili to, aby mohol byť rozdúchavaný oheň proti Izraelu a mohlo sa naň stále poukazovať. Čo by sa bolo stalo, keby boli milióny ľudí, ktorí v dôsledku druhej svetovej vojny stratili svoj domov, rovnakým spôsobom po desaťročia ubytovaní v hromadných ubytovniach?

Všetci ľudia vrátane politikov by mali pochopiť, že medzi Izraelom a arabskými štátmi ide o nenávisť, o nepriateľstvo, ktoré môže odstrániť jedine Boh. Ako môžeme vidieť, všetky národy na čele s politikmi sa stavajú na stranu arabského sveta. Tak to bolo predpovedané už v Svätom Písme v Zachariášovi 12: „A stane sa toho dňa, že učiním Jeruzalem kameňom veľkej ťarchy všetkým národom“.

V minulých týždňoch arabské národy na čele so Sýriou poslali do tejto krajiny svoje vojská pod zámienkou ukončenia vnútornej krízy v Libanone. Hovorí sa, že majú zabezpečiť poriadok a pokoj. Otázkou je, či nepriateľ nevyužíva situáciu, ktorá existuje medzi kresťanmi a moslimami v Libanone, na zakrytie cieľa, ktorý sleduje, pred svetovou verejnosťou.

Nepriatelia Izraela si teraz vytvorili možnosť naplánovať a čo najlepšie pripraviť svoj útok z celej pevniny, ktorá obklopuje Izrael. Izaiáš 19:24-25 sa naplní až po poslednom boji. Tam stojí napísané: „Toho dňa bude Izrael tretím k Egyptu a k Assýrii, požehnaním prostred zeme. Pretože ho požehná Pán Zástupov a povie: Nech je požehnaný Môj ľud Egypt a dielo Mojich rúk Assýria a Moje dedičstvo Izrael!“

Pre nás je to nepochopiteľné a napriek tomu je to pravda, pretože to Boh povedal. Tieto tri národy, Egypt, Sýria a Izrael, budú po poslednej bitke zjednotené. Pán hovorí o Egypte a Sýrii ako o Svojom ľude a o Izraeli ako o Svojom dedičstve. Skôr než sa toto môže uskutočniť, zničí Pán všetkých, ktorí zo zaslepenosti svoju nenávisť šírili a vojensky  uskutočňovali. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Damašek bude úplne zničený, pretože je napísané: „Hľa, Damašek bude musieť uhnúť, takže nebude mestom, ale bude hromadou rozvalenín.  Opustené budú mestá Aroera; budú pre stáda, a budú ležať, a nebude toho, kto by poplašil.“  (Izaiáš 17:1-2)

Sú pred nami dni, ktoré prinesú zmeny v celých ľudských dejinách. Ešte budeme počuť o všetkých nepokojoch, či je to v Severnom Írsku medzi fanatickými katolíkmi a protestantmi, v Afrike medzi rasistami alebo v iných štátoch sveta. Či sú tieto veci politického alebo náboženského pôvodu, v každom prípade je obyvateľstvo zeme cieľom útokov nepriateľa, pretože ten vie, že má málo času. Na jednom konci zeme sú záplavy, na inom zase také suchá, že je vážne ohrozená úroda. Okrem toho narastajú všemožné hospodárske a politické ťažkosti. Božie deti však poznávajú, že Pán má plán, ktorý uskutočňuje  a dokonáva.

Ako prvé je na Božom programe dňa dokončenie Cirkvi Ježiša Krista. Až keď bude Cirkev, Nevesta Ježiša Krista, vzatá do slávy, môžu sa stať posledné udalosti týkajúce sa Izraela.

Náš boj nie je pozemský, nie proti telu a krvi, ale proti mocnostiam temna, proti zlým duchom, ktorí vládnu v povetrí. Tak ako je ľud izraelský prirodzeným ľudom Božím na zemi a má pozemských nepriateľov, tak máme my, ako ľud Boží, duchovných nepriateľov, proti ktorým máme bojovať. Ale práve v tomto čase nám Boh chce dať plné víťazstvo nad každou mocou nepriateľa.

Pokoj je zo zeme vzatý, a to v každom možno smere. A bude to len horšie, pretože Písmo Sväté svedčí, že ľudia sa v očakávaní vecí, ktoré prídu, budú chcieť vzdať svojho ducha, budú hľadať smrť a budú si želať zomrieť.

Dobré časy na zemi sú preč. Môžeme počítať s tým, že v Amerike, ako svetovej veľmoci západu, nastanú v najbližšej dobe mnohé zmeny. Práve v tejto krajine Boh v tejto generácii činil tie najväčšie a najmocnejšie divy. Milióny mali možnosť počuť Bohom poverené zvestovanie evanjelia z povolaných úst najväčšieho muža Božieho od čias apoštolov. Nepoznali však čas svojho Božieho navštívenia. Náboženskí vodcovia boli zaslepení a posudzovali pôsobenie Božie zo svojho stanoviska a odsúdili ho rovnako, ako v čase Ježiša Krista. Naraz, akoby v hneve, Boh Svojho služobníka Williama Branhama po autonehode povolal k Sebe. Od tej doby sa mnohí prebudili a pýtajú sa, ako to pôjde ďalej. My môžeme aj v týchto dňoch poznávať pokračovanie diela Božieho, ktoré má vždy celosvetový charakter.

Boh vzal Mojžiša, ale Svoje dielo napriek tomu konal ďalej. Veriaci pribúdajú aj v krajinách, ktoré nemajú demokratické zriadenie. Písmo Sväté nás učí, aby sme sa modlili za každú vrchnosť. Musí byť raz jasne povedané, že v Písme neexistuje miesto, o ktoré by sme sa mohli oprieť, ak by sme dávali protestné nóty proti komunizmu.

Naopak, chcel by som dnes jasne povedať, že tak by sa situácia vo východnej Európe len ešte viac zhoršila. Úlohou detí Božích by malo byť zjednotiť sa na modlitbe, vyvarovať sa politiky a prosiť Boha o to, aby sa zjavil teraz tak ako v prakresťanstve. Len tak sa otvoria brány väzenia a svetská moc bude musieť uznať, že Boh žije.

Ak niekto hovorí, že bol pre Krista mučený alebo pre Jeho meno trpel, potom je namieste otázka, či to tak bolo naozaj. Aj v tomto ohľade nemôžeme bojovať len ľudskými zbraňami, ale musíme sa spoliehať na silné rameno nášho Boha, pretože len On môže dať víťazstvo.

Vážení poslucháči, milí bratia a sestry! Jedná sa nám v podstate o to, ukázať vám na základe Písma, akým spôsobom Duch Boží pôsobí. Situácia vo východnej Európe sa môže zmeniť len modlitbou. Prvé známky zmeny sú už tu. Je písané, že večne platné evanjelium bude ešte raz zvestované všetkým národom, jazykom a národnostiam (Zjavenie 14:6). Je vecou Božou, aby tú možnosť dal. Duch Boží pôsobí aj vo východoeurópskych krajinách, Jeho Slovo sa nevracia prázdne, ale vykonáva to, k čomu ho Boh poslal.

Bez ohľadu na politické pomery má Boh Svoj ľud vo všetkých krajinách sveta. Všade máme teraz možnosť prežiť Boha rovnakým spôsobom, ako naši bratia a sestry na začiatku. Nebol by som prekvapený, keby sme sa v blízkej budúcnosti stali svedkami zmien v niektorých krajinách. Čas je naliehavý. Príchod Pána je blízko. A On sa musí starať o to, aby všetci, ktorí majú byť privedení, hlas Jeho Slova v tomto čase počuli.

Chceme sa odteraz vo vôli Božej modliť, chceme vo vôli Božej hovoriť, vo vôli Božej kázať a vo vôli Božej jednať. Nech je Jeho vôľa ako v nebi, tak aj na zemi. Vyzývam všetkých, aby sa v modlitbe s nami zjednotili, aby sa diala vôľa Božia na celom svete.

Modlime sa: Nebeský Otče, ďakujeme Ti spoločne so všetkými, ktorí teraz Tvoje Slovo počuli, za Tvoju milosť a za Tvoje požehnanie. Spoločne Ťa prosíme za všetkých ľudí na celom svete. Ďakujeme Ti z celého srdca za to, že vieme, že Ty nad nami bdieš a že Svoje Slovo naplníš. Ďakujeme Ti za to v mene Ježiša. Amen.